|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 19.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Zápach chémie nad PančevomPoužívajú sa strely s vypáleným uránom v útokoch na JZR? Množstvo výbušnín, ktoré za prvé dva týždne bombardovania dopadlo na Juhosláviu, zodpovedá dvom atómovým bombám, uviedol srbský minister pre ochranu životného prostredia Branislav Blažič. Keď sa vie, že cieľmi útokov boli v nemalej miere hospodárske objekty (počet úderov na rafinériu v Pančeve napríklad už dávnejšie prekročil desať) a ak sa berie do úvahy, že v poslednom týždni sa intenzita leteckých útokov len stupňovala, dve otázky sa natískajú samy. Aká je pravdepodobnosť ekologickej katastrofy v Juhoslávii a do akej miery sú ohrozené okolité krajiny? Chemické znečistenie Dunaj je už znečistený. Obrovské množstvá ropy z novosadskej rafinérie pretekajú Dunajom cez Srbsko. Veľká ropná škvrna už prešla cez Djerdap do Rumunska. Znečistená je aj Morava. A to špecifickým karcinogénnym olejom, ktorý unikol pri bombardovaní transformátorov v kragujevackej automobilky Zastava, uvádza minister Blažič. Pokiaľ ide o znečistenie pôdy, vody a vzduchu, najväčšie nebezpečenstvo hrozí z bombardovania tovární. Útoky na chemický komplex Milan Blagojevič v Lučanoch, ale najmä tie víkendové na petrochemický závod a dusikáreň v Pančeve znepokojujú najviac. Starosta Pančeva Srdjan Ninkovič dokonca v nedeľu nariadil evakuáciu obyvateľstva z priemyselných štvrtí. Ide síce o preventívne opatrenie, no nezvyčajný zápach vo vzduchu a oblaky dymu, o ktorých hovorili obyvatelia Belehradu, 20 kilometrov vzdialeného od Pančeva, napovedajú, že prevencia je opodstatnená. Ani Hitler nebombardoval chemické továrne, zdôrazňuje pre belehradský týždenník Nin srbský minister Blažič. Vypálený urán Ide o najväčšiu záhadu novodobých konfliktov. Látka vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní uránu. Používa sa na hroty protitankových striel, keďže je dvakrát priebojnejšia ako olovo. No, vypálený urán je stále rádioaktívny prvok a jeho účinky cítiť ešte dlho po skončení konfliktov. Podľa niektorých odborníkov je príčinou známeho syndrómu vojny v Perzskom zálive, počas, ktorej bolo podľa srbských zdrojov odpálených až 940-tisíc uránových striel. Vypálený urán sa používal aj v útokoch NATO na Srbskú republiku v Bosne roku 1995 a následky jeho použitia pripomínajú tie v Iraku deformácie plodov rastlín, zvýšená potratovosť, zvýšený počet postihnutých novorodencov, zvýšený výskyt rôznych chorôb. V prvých týždňoch útokov na Srbsko dôkazy o použití vypáleného uránu neexistovali. To však neznamená, že v posledných dňoch nenastal v tomto smere obrat. V súčasnej fáze totiž aliancia už útočí na pozemné ciele juhoslovanskej armády v Kosove. Pritom lietadlá A-10, ktoré sa podieľajú na útokoch proti obrneným vozidlám, majú strely s vypáleným uránom k dispozícii. Dočkáme sa teda aj kosovského syndrómu? Rastislav Boldocký |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
