Hospodársky denník
USD41,967 Sk
EUR44,8 Sk
CHF27,957 Sk
CZK1,185 Sk
  Pondelok  19.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Slovník III.


„Účel svätí prostriedky“ - syndróm negácie morálky, napríklad pokušenie prepáčiť najohavnejšie skutky (zbombardovanie civilistov), ak sa urobili pri presadzovaní toho, čo sa považuje za ušľachtilé (potrestanie prvotného agresora). Keď ide o účel, pri ktorom nemožno v medzinárodnej politike riskovať alebo utrpieť blamáž, je tu pre štátnikov zvláštne pokušenie urobiť „čokoľvek sa dá“.

Vojenské zastrašovanie - jeden zo spôsobov vedenia „diplomacie“ prostredníctvom využívania vojenských hrozieb, pri ktorej ide o to, aby potenciálne výdavky na uskutočnenie agresívnej vojenskej akcie prevýšili jej úžitok v očiach budúceho agresora. Dnes je v medzinárodnom práve podľa Charty OSN, ako aj podľa Záverečného aktu OBSE vojenské zastrašovanie zakázané.

Diplomacia - jej základom je vyjednávanie, proces, ktorým sa každá strana pokúša ovplyvniť záverečnú dohodu v smere od svojich minimálnych požiadaviek k svojim maximálnym. Vyjednávacie strany sú závislé od taktík hrozieb a trestov (prístup biča) a sľubov i odmien (prístup cukru). Štáty (a najmä mocnosti) preto využívajú ako nástroj vyjednávania najmä vojenské a ekonomické zdroje. Aj preto sa hovorí, že pokiaľ ide o vojnu, je iba pokračovaním diplomacie inými prostriedkami.

Medzinárodné vyjednávanie - potom možno chápať ako vzájomné, uvedené ovplyvňovanie sa s dvoma druhmi prístupov - s nulovým výsledkom (jedna strana získala všetko) alebo s rozličným, resp. zmiešaným výsledkom (kde každá zo strán niečo získava). Najprijateľnejšie je vyjednávanie s dosiahnutím zmiešaného výsledku, aj keď dnes sa vojensky a hospodársky silnejšie subjekty snažia dosiahnuť pre seba prvý variant.

Vojna - by sa dala najstručnejšie charakterizovať ako ozbrojený súboj s definovateľným právnym termínom (začiatkom i koncom) medzi organizovanými vojenskými silami najmenej dvoch národných štátov. Keďže vojna ako ozbrojená agresia je podľa Charty nelegálna, štáty dnes nemajú sklon vyhlasovať vojnu, ale „protiteroristickú“, „protipovstaleckú“, „protiagresívnu" akciu alebo jednoducho „sebaobranu“ (čo je však vo väčšine prípadov diskutabilné). (sb)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.