|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 19.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Spamätá sa naše hospodárstvo ?Veľké krízy mávajú disciplinujúci charakter Negatívne trendy v slovenskej ekonomike sú výsledkom podstatnej deformácie podnikateľského prostredia, celkovej morálky spoločnosti, ako aj pretrvávajúcej makroekonomickej nerovnováhy. Deficit bežného účtu platobnej bilancie prekročil v minulom roku už po tretí raz za sebou 10 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a hrubé zahraničné zadlženie 60 percent HDP. Podľa analytikov podstatou jestvujúcej krízy sú nielen nedôslednosti transformačných krokov, ale aj zlá odbytová schopnosť slovenských podnikov, t. j. zlá konkurencieschopnosť našich firiem. Náš tovar patrí k sortimentu s visačkou Ost, teda východ, ktorá znamená doslova stigmu menejcennosti. V medzinárodnom obchode pokrýva východný tovar (najmä spotrebný) oblasť nízkych nárokov na kvalitu a jeho ceny sú zodpovedajúcim spôsobom nižšie. Čím dlhšie tento stav potrvá, tým dramatickejšie sa to prejaví v celkovom stave našej ekonomiky. Tento rok bude preto nevyhnutne rokom vysokej angažovanosti štátu. Pre našu ekonomiku totiž neplatí pravidlo, že ekonomika v kríze je schopná nájsť skryté rezervy. Zahraniční experti preto radia podporovať rast znižovaním úrokových sadzieb, a to aj za cenu poklesu kurzu koruny, oživiť konjunktúru i za cenu rozpočtového deficitu. Šanca na úspech by bola vyššia, keby sa k tejto snahe pripojila i centrálna banka. Tendencia k znižovaniu dynamiky rastu HDP je zrejmá už dlhšie. Vláda preto bude musieť hľadať cesty obnovenia hospodárskej dynamiky predovšetkým na strane ponuky nie však iba prostredníctvom daňového zvýhodnenia len zahraničných podnikateľov. Stúpame alebo klesáme? Vo výkonnej ekonomike zameranej na perspektívne odbory výrobkov a služieb by pokles HDP bol vážnym varovaním. Bohužiaľ, naše hospodárstvo ešte stále nie je ani štandardné. Stále ešte prežívajú podniky, ktoré vyrábajú ťažko predajný tovar. Dodnes fungujú firmy, ktoré skŕmia viac úverov, ako sú schopné zo svojej produkcie zaplatiť. Aký úbytok predstavuje spomínaný pokles HDP? Obmedzili u nás výrobu perspektívne podniky? Alebo podniky zrelé na odpis? Zosumarizovať presnú odpoveď je nad sily čo ako výkonného štatistického úradu. Už aj preto, že je dosť ťažké rozhodnúť, čo je perspektívne a čo nie. Hlavnými problémami slovenského priemyslu, ktorý je pre ďalší vývoj krajiny rozhodujúci, sú strata niekdajších trhov, nedostatok prevádzkového kapitálu, zložité získavanie nových finančných zdrojov a prezamestnanosť. Riešením zlej situácie môže byť prílev priamych zahraničných investícií. Chýbajúce finančné zdroje nemôžu priemyselné podniky získať ani formou úverov z finančných inštitúcií vo väčšine bánk sa proces ich revitalizácie ešte ani nezačal. Pri takmer neexistujúcom kapitálovom trhu podniky nemajú vôbec žiadnu možnosť získať prevádzkový kapitál. Ako merať blahobyt Expanzívna fiškálna politika v rokoch 1997 a 1998 prispela k rastúcemu domácemu dopytu. Tento nepriaznivý vývoj sa odzrkadlil v negatívnej obchodnej bilancii a následne v schodkoch bežného účtu platobnej bilancie, ktoré prekročili už spomínanú hranicu 10 percent HDP. Pritom vo vyspelých ekonomikách sa deficit bežného účtu vo výške 57 percent považuje za dlhšie udržateľné maximum. Z vývojových tendencií za roky 19921998 vyplýva, že väčšina priemyselných odvetví je výrazne pod úrovňou výroby z roku 1992. Hoci podľa údajov štatistického úradu celkovo priemyselná výroba rastie, tempo tohto rastu je nedostatočné, a teda nemôže pozitívne ovplyvniť zamestnanosť. Navyše, rast produktivity je stále nízky. Vývoj jednotlivých sektorov v priemysle je nerovnomerný, preto sa dá očakávať, že neexportné odvetvia budú mať čoraz väčšie problémy. V uplynulých rokoch sme boli svedkami fiktívneho rastu. Politici argumentovali priemernými mzdami. V skutočnosti sme ďalej žili z podstaty, teda na dlh, pretože celým bohatstvom našej ekonomiky boli neprehľadné (ne)príjmy z privatizácie. Štát sa jednoducho zbavil majetku. Ibaže bohatstvo nevyrastá z prenášania mechu peňazí odniekiaľ niekam. Základom zdravého hospodárstva je mikrosféra. Tá však u nás zostala takmer bezo zmeny. Súčasný rozdiel miezd a sociálnych dávok je taký nízky, že vlastne dáva pokyn na to, aby ľudia nechodili do roboty, radšej zostali doma, žili zo sociálnych dávok, z kšeftov a zo záhradiek. Ibaže spoločnosť nechudobnie ani tak tunelovaním, ako tým, že schopní ľudia nemajú dostatočnú chuť na podnikanie. Podľa viacerých zahraničných expertov aj záporné tempo HDP môže byť za istých okolností priaznivé. Pokiaľ napríklad podniky celkom reštrukturalizujú svoju výrobu a obracajú smer. Rovnako tak schodok obchodnej bilancie, pokiaľ by sme však namiesto áut a chladničiek dovážali napríklad najnovšie technológie. Pre hodnotenie hospodárskeho zdravia národa je teda dôležité všímať si najmä to, ako bohatstvo vzniká. Údaje pre grafy Podiel priamych zahraničných investícii na HDP v SR 1994 1,9 % 1995 1,8 % 1996 1,8 % 1997 0,9 % 1998 2,8 % Zahraničný dlh SR v mld. USD Eleonóra Bujačková |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
