Finančné trhy sú aj pod vplyvom kosovskej krízy Kurz slovenskej koruny oproti svetovým menám pokračoval aj včera v oslabovaní, oproti americkému doláru sa dostal dokonca na historické minimum, keď v závere obchodovania sa dolár dostal až na úroveň 42,360/460 Sk/1 USD. Oslabenie oproti euru približne o 15 halierov vyvolali klientske príkazy na platby do zahraničia. V závere obchodovania sa euro kótovalo na úrovni 44,900/45,000 Sk/1 EUR a česká koruna 1,190/195 Sk/1 Kč. V ďalších dňoch možno predpokladať ďalšie oslabenie koruny - nasvedčuje tomu aj stav slovenskej ekonomiky. V tejto súvislosti je zaujímavý názor ministerky financií B. Schmögnerovej, ktorá by podľa jednej zo svetových agentúr privítala oslabenie kurzu koruny do konca roka, najviac však o 5 %. Je pravdepodobné, že z krátkodobého hľadiska by to pomohlo napríklad riešiť nepriaznivú obchodnú bilanciu. Žiaľ, z dlhodobého hľadiska, ale aj pre občanov to nie je riešenie. Veď napríklad vankúš vytvorený devalváciou meny v roku 1993 nepomohol nadlho. Oslabenie koruny oproti doláru spôsobil i vývoj kurzu eura oproti americkému doláru. Euru sa totiž ešte stále nepodarilo vymaniť sa z tlaku - významní západoeurópski činitelia sú však zatiaľ optimisti a nepredpokladajú, že dolár bude silnejší ako euro. Pod posilňovanie dolára najmä oproti euru sa popri silnej americkej ekonomike podpísala aj kríza v Kosove, ktorá Juhoslávii spôsobila škody asi za 100 mld. USD. Marshallov plán pre Balkán - ak vôbec nejaký bude - bude teda veľmi drahý. Aj podľa nemeckého ministra financií. Obavy z dôsledkov kosovskej krízy majú aj ministri financií členských štátov Európskej únie - konflikt môže poškodiť dôveru spotrebiteľov a vybrať si veľkú finančnú daň tak, že zaťaží rozpočty členských krajín. Pritom najviac je ohrozené Grécko. Obavy však vyjadrilo už i Taliansko.
