|
|
||||||||||||||||
| Utorok 20.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Projekt pomoci. Ale pre koho?Špekulatívny charakter podnikania v Bani Záhorie pokračuje Baňa Záhorie, a. s., Holíč zabezpečuje ročne ťažbu 385-tisíc ton lignitu. Za slovenských podmienok je to 10-percentný podiel. Spolu s Baňou Dolina, a. s., Veľký Krtíš vyťaží Baňa Záhorie v priemere ročne 885-tisíc ton uhlia. Baňa Dolina zamestnáva asi 1200 ľudí, čo je 5 % ekonomicky činného obyvateľstva mesta, v ktorom je 31-percentná nezamestnanosť. Jej zásoby sa však už vyčerpávajú, čo sa prejavuje na ekonomike podniku. Po zisku v roku 1997 prešiel minulý rok do straty. Do roku 2002 má Baňa Dolina štátom garantovanú sociálnu ťažbu, potom pôjde do útlmového režimu, pričom k vyťaženiu ekonomicky dosiahnuteľných zásob by malo dôjsť v roku 2004. O dva roky neskôr sa predpokladá úplné zastavenie činnosti tejto bane. Baňa Záhorie je naopak na vzostupe. Jej minuloročná výška ťažby predstavuje 25-percentné zvýšenie oproti roku 1997. Spoločnosť dosiahla predbežne 224,7 mil. Sk tržieb, pričom rok predtým to bolo vyše 180 mil. Sk. V Bani Záhorie vyťažili vlani asi o 76-tisíc ton lignitu viac ako predminulý rok, pričom celková kapacita vyťažiteľných uhoľných zásob sa tam odhaduje na 29 mil. ton. Nie je však presne vybilancované, koľko z toho je ekonomicky vyťažiteľných. Projekt presunu V tejto ekonomickej situácii oboch subjektov sa zrodil projekt presunu pracovníkov z Bane Dolina do Bane Záhorie v rokoch 1999 až 2001. Ak prihliadneme na súčasný stav a perspektívy oboch podnikov, tento zámer je oprávnený. Realizovať sa začal od 1. apríla tohto roka. Podľa neho už prešlo pracovať z Veľkého Krtíša do Holíča 25 baníkov vyučených na práce podzemí. Na roky 2000 a 2001 sa tento počet zvýši na 50 baníkov. O projekte nedávno informovalo vedenie Bane Záhorie a prezentovalo ho ako príspevok holíčskej spoločnosti k riešeniu problému nezamestnanosti na Slovensku. Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Až bližší pohľad na ekonomické prepočty vyvoláva pochybnosti. Financovanie V prvom rade je to problematických 1,062 miliardy korún. Raz sa táto suma uvádza ako celkové náklady na zabezpečenie projektu presunu pracovníkov, inokedy je zasa označovaná ako iné náklady. Teda časť z celkových nákladov na zabezpečenie projektu. Rozumej, zamestnania práce na necelé tri roky pre 50 ľudí! Okrem logickej absurdnosti tohto čísla ani v jednom prípade z projektu nie je jasné, kto túto sumu uhradí. Ak sa totiž bližšie na projekt prizrieme, časť nákladov má uhradiť štát, resp. Národný úrad práce jeho minimálne náklady podľa projektu predstavujú 33,6 mil. Sk, druhú časť Baňa Záhorie Holíč, 4,1 mil. Sk, no pri kolónke iné náklady vo výške 1,06 miliardy ich platiteľ nie je uvedený. Nemôže to byť ani časť obratu Bane Záhorie, ani jej zisk. Tržby spoločnosti totiž predstavovali minulý rok 224,7 mil. Sk a zisk 12,2 mil. Sk. Omyl alebo zámer? Problematický je aj postup, ako autori projektu dospeli k sume 1,06 miliardy Sk. Je to matematický omyl alebo zámer? Po prvé, v projekte na vytvorenie jedného pracovného miesta v oblasti Veľkého Krtíša predpokladajú dotáciu štátu 200 000 Sk. To im nebráni, aby súčasne o dva riadky neskôr tvrdili, že odhadované náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta v rôznych sférach hospodárstva predstavujú asi 850 000 Sk. Mechanickým vynásobením a spočítaním tejto sumy a predpokladaným počtom pracovníkov, ktorí majú postupne od apríla 1999 do konca roka 2001 prejsť do Bane Záhorie, dostaneme problematickú sumu 106 mil. Sk, no nie 1,06 mld. Sk, ako sa uvádza v projekte. Ale aj tak, ako sme sa informovali na Národnom úrade práce a ako ukazujú aj jeho viaceré analýzy z minulého roka, na vytvorenie jedného pracovného miesta v národnom hospodárstve treba v priemere 50 000 až 60 000 Sk. To by pri pre uvedený počet ľudí predstavovalo na plné tri roky asi 6,7 milióna korún, a nie 1,06 miliardy Sk, resp. 106 mil. Sk. Rozdiel v reálnej a projektom uvádzanej sume je teda viac ako výrečný. Motivovaný je okrem iného pomocou štátu, o ktorej projekt hovorí. Doslovne predpokladá, že štát čiastočne alebo v plnej výške uhradí náklady na zabezpečenie zamestnanosti baníkov z regiónu Veľký Krtíš. Ale prečo štát? Veď ide o komerčný vzťah dvoch samostatných firiem. Okrem toho, ak sa prizrieme na náklady na zamestnanosť baníkov v jednotlivých rokoch trvania projektu, aj laik na prvý pohľad vidí, že čísla, ak by sme ich akceptovali ako ich uvádza projekt, aj tak nesedia. Kým na celý rok 2000 a 2001 sa vždy počíta pre 50 ľudí so 42,5 mil. Sk, pre 25 ľudí od apríla do konca roka 1999 projekt uvažuje s presnou polovicou, akoby baníci z Veľkého Krtíša pracovali v Holíči už od januára. Oni však nastúpili od apríla. Keďže je to chyba v neprospech štátu, autori projektu ju jednoducho prehliadajú. Ak by sme boli dôslední, správne by suma potrebná na presun pracovníkov z Veľkého Krtíša do Holíča za necelý prvý rok mala byť 14,16 mil. Sk, a nie 21,5 mil. Sk. Ďalšie úskalia Baníci z Veľkého Krtíša sa nestanú zamestnancami Bane Záhorie. Budú tam iba na hosťovaní na základe zmluvného vzťahu medzi oboma spoločnosťami. Problém takéhoto riešenia je v tom, že štát podporí projekt, akoby vytváral nové pracovné miesta, akoby rekvalifikoval ľudí (to všetko má započítané v nákladoch, ktorých úhrada sa zo strany Bane Záhorie predpokladá na účet štátu), no môže sa stať, že pred týmto problémom bude stáť po tom, ako Baňa Záhorie zruší túto zmluvu. Čo ak jej vedenie povie, že sa projekt neosvedčil? Čo ak sa vyskytnú okolnosti, ktoré ho k tomu donútia? Môže to urobiť aj výpoveďou bez udania dôvodu alebo po vzájomnej dohode. Výpovedná lehota je trojmesačná. Dlhodobé dodávky V bode pomoc štátu uvádza autor projektu z Bane Záhorie aj garantovanie dlhodobých odbytových zmlúv v štátnych energetických podnikoch. Okrem preliatia finančných prostriedkov zo štátu do Bane Záhorie je toto druhý motív vzniku projektu zamestnanosti baníkov z Veľkého Krtíša zabezpečiť si dlhodobý odbyt. Pozoruhodné je, že dlhodobý odbyt žiadajú na konto zmluvy zamestnanosti na necelé tri roky. Pritom dlhodobá garancia dodávok znamená 5 až 10 rokov... Nepomer je teda zrejmý. Baňa Záhorie vyťaží ročne v priemere 385 000 ton lignitu. Na základe dlhodobej zmluvy s Banskou obchodnou spoločnosťou, a. s., Prievidza dodáva ročne 80-tisíc ton uhlia pre Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava, OZ Elektrárne Nováky, Zemianske Kostoľany. Banská obchodná spoločnosť vyhrala na dodávky uhlia pre štát verejnú súťaž, ktorú vypísali Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava v roku 1993. Na základe toho uzatvorili SE s Banskou obchodnou spoločnosťou, a. s., zmluvu do roku 2009. Hoci ju Slovenské elektrárne v roku 1995 vypovedali, zmluvný stav sa vrátil do pôvodných koľají, pretože výpoveď Slovenských elektrární právne neobstála. Banská obchodná spoločnosť, a. s., je teda dodávateľom uhlia pre SE, a. s., jej závod ENO Zemianske Kostoľany, dodnes. V tomto roku má pre SE, a. s., z produkcie Bane Záhorie a Bane Dolina dodať 580-tisíc ton uhlia, z toho 80-tisíc ton z Bane Záhorie a 500-tisíc ton z Bane Dolina. Baňa Záhorie chce zrejme tieto dodávky zvýšiť, čo by bolo vzhľadom na ekonomickú realitu oboch baní v poriadku, ale súčasne ich chce pravdepodobne realizovať prostredníctvom firmy Hosta. Personálny rébus Motív, prečo chce Baňa Záhorie dosiahnuť dodávky prostredníctvom svojej obchodnej firmy Hosta, a. s., vyplýva najmä z personálnej prepojenosti osôb. Viaceré z nich previazane figurujú v štatutárnych orgánoch Bane Záhorie, Bane Záhorie I, ktorá vlastní Baňu Záhorie, a Hosty, ktorá má realizovať priame dodávky. A že to nie je prepojenie na prospech spoločnosti, o tom svedčia viaceré skutočnosti zo súčasnosti, ale aj z čias pred privatizáciou Bane Záhorie v roku 1996. Ešte v roku 1995 napísal predseda odborovej organizácie v Bani Záhorie premiérovi V. Mečiarovi list, v ktorom ho upozornil na pomery v podniku. Poukázal na nevýhodnosť obchodných vzťahov medzi Baňou Záhorie a firmou Hosta v prospech tejto obchodnej firmy. V Hoste boli už vtedy zastúpení aj členovia súčasného (aj bývalého ide o tie isté osoby) vrcholového vedenia Bane Záhorie. Už vtedy vzhľadom na konflikt záujmov odborový predák žiadal ich odvolanie. O tom, že právom, svedčili viaceré nevýhodné transakcie v prospech Hosty, s. r. o., na úkor Bane Záhorie, š. p. Na základe previerky vykonanej v prvom polroku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR to potvrdil aj odbor kontroly Úradu vlády SR. Vtedy sťažovateľovi odpovedal na jeho žiadosť o prešetrenie pomerov v Bani Záhorie toto: ...ekonomika Bane Záhorie, š. p., nie je na požadovanej úrovni. Produkciu predáva takmer výlučne prostredníctvom firmy Hosta, s. r. o., na základe dlhodobých a nevýhodných zmlúv za podstatne nižšie ceny, ako sú reálne ceny na trhu, pričom tento obchodný partner si neplní ani finančné záväzky voči štátnemu podniku. MH SR posúdilo túto spoluprácu ako účelovú, a preto z pozície zakladateľa vykonalo v podniku personálne zmeny. Navyše, podľa vyjadrenia MH SR bude možné negatívne vplyvy spolupráce s firmou Hosta eliminovať len postupne, pretože bývalý riaditeľ (v prepojení s firmou Hosta) uzatvoril tieto zmluvy dlhodobo nevýhodne a s nedostatočnými možnosťami ich korigovania. FNM SR nevedel? Prípad sa preniesol aj do privatizácie tohto podniku v roku 1996. Prostredníctvom nej sa do vrcholových pozícií dostali tí istí ľudia, ktorí na ňom pomocou firmy Hosta parazitovali. Ako k tomu došlo? Na základe rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 106 bol štátny podnik Baňa Záhorie k 1. 8. 1995 zrušený a uvedeným dňom vznikla akciová spoločnosť s majetkovou účasťou 97 % Fondu národného majetku SR. Neefektívne uzatvorené obchodné vzťahy tiež prešli na novozaloženú akciovú spoločnosť. Na základe spomenutej kontroly ministerstva hospodárstva v Bani Záhorie a uvedených výsledkov 22. 3. 1996 riaditeľka Odboru kontroly a sťažností FNM SR Anna Nováková napísala riaditeľovi Sekcie posudzovania návrhov na privatizáciu FNM SR Ing. Jánovi Porvazníkovi list, v ktorom ho na tieto skutočnosti upozornila. Dala mu ich do pozornosti preto, lebo podľa pisateľa sťažnosti, ktorá sa preukázala v plnej miere, ...Hosta, s. r. o., Holíč sa snaží kúpiť kontrolný balík akcií od FNM SR prostredníctvom novozaloženej spoločnosti Baňa Záhorie I, spol. s r. o., Holíč. Zdôvodňovala to aj tým, že prípadným predajom akcií tejto firme by sa zakryli všetky škodné transakcie z minulého obdobia. V závere svojho listu vedúca odboru kontroly vyzýva riaditeľa sekcie posudzovania návrhov FNM SR, aby obratom o podniknutých krokoch a prijatých opatreniach vo veci predaja akcií Bane Záhorie, a. s., informoval jej odbor. To však nebolo potrebné. Záležitosť sa skončila tak, že 12. 11. 1996 FNM SR predal kontrolný balík 51 % akcií Bani Záhorie I. Zvyšných 46 % sa potom prostredníctvom predaja Slovenskej sporiteľni, a. s., ktorá ich presunula na firmy Auris, s. r. o., a Emin, s. r. o., dostali k Ing. Miroslavovi Zacharovi a Miroslavovi Zbořilovi, bývalému pracovníkovi FNM SR. Navyše, ako je všeobecne známe, privatizácia Bane Záhorie v prospech Bane Záhorie I sa udiala za jednu slovenskú korunu. Hoci víťazný privatizačný projekt počítal s cenou 200 mil. Sk pre FNM SR. Jeden za všetkých... A aby sa kruh uzatvoril, nahliadnime do výpisov z obchodného registra firiem Hosta, Baňa Záhorie I a Baňa Záhorie zo 16. 3. 1999. Predseda predstavenstva Hosty a predseda predstavenstva Bane Záhorie I a člen dozornej rady Bane Záhorie je jedna a tá istá osoba: Ing. Milan Špak. Predseda dozornej rady firmy Hosta Juraj Jandl, ktorý je riaditeľom Bane Záhorie, je aj členom predstavenstva Bane Záhorie I. Personálnym, a teda aj zrejmým ekonomickým prepojením by sme mohli pokračovať ďalej. Snahy ovládnuť Baňu Záhorie úzkou skupinou ľudí boli známe ešte pred jej privatizáciou. Aj napriek tomu sa to podarilo. Akoby to nestačilo, dnes sa vedenie podniku snaží zo štátu vyťahovať pomocou pochybných ekonomických prepočtov v projektoch na pomoc zamestnanosti zo štátu dotácie. Iste, na jednej strane pomôže Baňa Záhorie zamestnať 50 ľudí, to je chvályhodné, ale súčasne je táto dobrá snaha spochybnená v samom projekte. Navyše, ako sa v ňom uvádza, v regióne Holíča nie je vytvorená banícka tradícia a je nízka nezamestnanosť asi 12 %. Z toho nepriamo vyplýva, že Baňa Záhorie má nedostatok kvalifikovaných ľudí a lepšie ako ich hľadať, prípadne dať vyučiť, je pre nich zamestnať skúsených baníkov z Veľkého Krtíša. Navyše si pomôže tak, že pomocou spomínaného projektu ich presunu z Veľkého Krtíša nielenže týchto ľudí získa, ale štát to aj z veľkej časti zaplatí. Keby sa dali na ťažšiu cestu výchovy vlastných pracovníkov, to by boli iba isté náklady. Ako sa teda ukazuje, špekulatívny charakter podnikania daný firmou Hosta v roku 1995 a privatizáciou koncom roku 1996 teda v Bani Záhorie pokračuje aj v súčasnosti. Bude úspešný? Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
