|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 22.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Po eufórii nastalo vytriezvenieZákon by cestovný ruch nemal obmedziť Podľa prognóz renomovaných medzinárodných ekonomických inštitúcií sa cestovný ruch začiatkom tretieho tisícročia stane v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s najväčším obratom a jeho príjmy sa za jedno desaťročie zdvojnásobia. Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) v roku 1997 zaznamenala v rámci celého sveta 613 miliónov pricestovaní, pričom príjmy z cestovného ruchu predstavovali 448 mld. USD. Veľké očakávanie Aké je postavenie Slovenska a jeho zaradenie do aktivít cestovného ruchu v Európe? Možno na mieste by tu bolo porovnanie výkonov v ich vývoji, ako i vo vzťahoch, avšak doteraz sme nepreklenuli nedostatky vo vykazovaní štatistiky a proces jej zlaďovania s odporúčaniami WTO pokračuje. Takže určiť miesto kde sme môžeme iba odhadom, teda rovnako, ako aj smer, kam chceme v cestovnom ruchu ísť. Denne rozhodujeme o našej budúcnosti a tentoraz je to zákon o cestovnom ruchu, ktorý určite hlbšie zasiahne do všetkých podnikateľských aktivít súvisiacich s účasťou na tvorbe produktu cestovného ruchu. To značí, že do tohto kolosu nie sú zahrnuté len hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie, kúpele, informačné zariadenia, ale aj finančné služby, ako sú zmenárne, horská služba, horské dopravné zariadenia, kultúrne pamiatky, múzeá, kultúrne zariadenia, športové zariadenia, kúpaliská, železnice, autobusová a letecká preprava, colnice, cesty a diaľničné ťahy, samospráva so svojím majetkom, štát s prírodnými zdrojmi využívanými na cestovný ruch. Počet jednotiek vchádzajúcich do portfólia cestovného ruchu je veľmi vysoký, takže by sme nemohli ani zrátať počet očakávaní, ktoré by mohol budúci zákon o cestovnom ruchu vyriešiť. Preto pri jeho navrhovaní nemôžeme abstrahovať od postavenia Slovenska v rámci európskeho cestovného ruchu a vytvoriť všetky možnosti, aby sme sa ako republika rozvíjali ako jeden celok v prvom rade v nadväznosti na susedné štáty a hľadajúc riešenia v probléme letecký prepravca otvárali možnosti investícií v širšej nadväznosti. Určite, že zdroje rozvoja cestovného ruchu a zvyšovania jeho výkonov tu sú. Obchodný imidž žiadnej firmy či krajiny sa nevytvára cez noc. Kto investuje? Možno práve preto sa znova hovorí o fonde cestovného ruchu, teda o objeme finančných prostriedkov na investície a prevádzkové náklady súvisiace s podporou rozvoja cestovného ruchu. Je zrejmé, že bez investičných zásahov sa ďalej nepohneme. Azda len pri predaji zahraničných zájazdov domácemu obyvateľstvu, ktorý aj tak vylepšil pasíva platobnej bilancie v položke cestovný ruch. Otázkou je, kto bude investorom. Aké úverové či podporné programy budú mať podnikatelia k dispozícii. Aké podmienky na podnikanie budú vytvorené v cestovnom ruchu, aby prilákali domácich či zahraničných investorov. Skrátka, aký voľný bude priestor na podnikanie. Rudolfa Vallová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
