Príjem zo závislej činnosti
Vaše otázky faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo píšte na adresu redakcie Našej bývalej pracovníčke doplácame náhradu za stratu na zárobku. V rozsudku súdu vo výrokovej časti je uvedené: Odporca je povinný platiť k rukám navrhovateľky mesačne istinu vo výške 4579 Sk, vždy do 15. dňa v mesiaci. Vyplácame túto sumu po zdanení. Táto bývalá pracovníčka sa však domáha toho, aby sme jej vyplácali tento príjem v brutto výške, že si podá daňové priznanie a zdaní si ho sama. Ako správne postupovať? Podľa nášho názoru postupujete správne, v súlade so zákonom. Uvedený príjem je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, ktorý ste povinní v čase plnenia (výplaty) zdaňovať. V tomto prípade ide o príjem z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov. Platiteľ takéhoto príjmu je povinný pri výplate vykonať zrážku dane alebo preddavku na daň. Nemôže nechať na rozhodnutí daňovníka, či si sám zdaní príjem, alebo nie. Okrem toho všeobecne náhrady za stratu príjmu sú zdaniteľným príjmom podľa § 4 písm. d) cit. Ak náš občan podáva daňové priznanie v Českej republike, mohol si uplatniť deti ako vyživované osoby u nás pri podaní daňového priznania? Ak to nespravil, môže to napraviť? Tento občan (predpokladáme, že ide o nášho tzv. daňového rezidenta), keďže si u nás musel podať daňové priznanie (mal príjmy zo zahraničia), mohol si deti uplatniť ako vyživované osoby za podmienky, že iná osoba (napr. manželka) si ich neuplatnila a ani neuplatňovala v priebehu roka. To, že si tento daňovník podával daňové priznanie aj v ČR, nemá na túto skutočnosť žiadny vplyv. Musíme si uvedomiť, že v ČR postupoval pri podaní daňového priznania podľa tam platných daňových predpisov. Predpokladáme, že ako daňový nerezident si tam deti ako vyživované osoby uplatniť nemohol. Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, každý náš občan má nárok po skončení roka na uplatnenie všetkých nezdaniteľných súm, na ktoré spĺňa podmienky. Ak si tento daňovník deti neuplatnil ako vyživované osoby pri podaní riadneho daňového priznania, nič nie je stratené. Môže si podať tzv. dodatočné daňové priznanie. Vyčíslený daňový preplatok sa mu na jeho žiadosť vráti. Mal by to spraviť v trojročnej lehote. Zamestnanec je štyri hodiny na pracovisku (alebo tri hodiny), napr. od 8.00 do 12.00 hod. a vykonáva si tam svoje pracovné povinnosti. Od 12.00 hod. odchádza na služobnú cestu mimo sídla organizácie. Služobná cesta trvá viac ako päť hodín. Má zamestnanec za tento deň nárok aj na stravný lístok (do závodnej jedálne, stravné poukážky ŠMAK) a súčasne aj na diéty z pracovnej cesty? Podľa § 140 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (ZP) má zamestnanec nárok na poskytnutie stravovania vo všetkých zmenách. Za pracovnú zmenu sa pritom považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny. Súčasne podľa § 5 zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ak je zamestnanec na pracovnej ceste dlhšie ako päť hodín, má nárok na poskytnutie stravného (diéty) v zákonom stanovenej výške. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie v prípade, ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu. Domnievam sa, že v tomto konkrétnom prípade nejde o súbeh týchto dvoch časov (ak je výkon práce na pracovisku viac ako tri hodiny a na pracovnej ceste je zamestnanec ďalších viac ako päť hodín), t. j. že zamestnanec má nárok na obe plnenia. Zamestnanec odpracuje v sobotu a nedeľu viac ako tri hodiny a potom v priebehu týždňa čerpá náhradné voľno. Má tento zamestnanec nárok na stravný lístok počas soboty a nedele a potom následne na deň náhradného voľna? Počas dní náhradného voľna nemá zamestnanec nárok na stravné lístky v zmysle § 140 Zákonníka práce, pretože nejde o výkon práce v rámci pracovných zmien. Za prácu v sobotu a nedeľu však na stravovanie splnené podmienky má (keďže je výkon práce viac ako tri hodiny). Zamestnanec, ktorý má prikazovanú službu, odpracuje v jednom dni 12 hodín (napr. od 5.00 do 17.00 hod. , potom na dve hodiny preruší prácu (má voľno) a o 19.00 hod. nastupuje do práce a odpracuje ďalšie dve hodiny, teda pracuje do 21.00 hod. Spočítavajú sa tieto odpracované hodiny z titulu nároku na stravný lístok? Vychádzame z toho, že keď zamestnanec odpracuje viac ako 12 hodín, organizácia je povinná zabezpečiť mu ďalšie teplé jedlo. Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce (ZP) je organizácia povinná zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla v prípade, ak pracovná zmena trvá viac ako 12 hodín. Keďže ZP za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny, v podstate je podmienka na nárok poskytnutia jedného teplého hlavného jedla splnená v prvom prípade (práca od 5.00 do 17.00 hod.). V čase od 19.00 do 21.00 hod. podmienka splnená nie je. V ZP sa nehovorí o odpracovaných hodinách v priebehu jedného dňa. Keďže v čase od 5.00 do 17.00 hod. je výkon práce dlhší ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, podľa § 140 ods. 2 ZP zamestnávateľ v tomto prípade môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Nie je to však jeho povinnosť. Podľa môjho názoru sa tieto hodiny na daný účel nespočítavajú. Organizácia nakúpila športové dresy zamestnancom zo sociálneho fondu. Vlastné športové zariadenie nemáme. Zamestnanci navštevujú cudzie športové zariadenie a zároveň platia za jeho údržbu. Mohla organizácia nakúpiť tieto dresy zo sociálneho fondu? Aj údržbu hradia zo sociálneho fondu. Je to správne? - Ak organizácia používa sociálny fond podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a jeho zostatok použila v rámci starostlivosti o zamestnancov na uvedené účely (§ 7), potom úhrady, o ktorých píšete, predstavujú plnenia, ktoré sú v súlade so zákonom. U zamestnancov ide súčasne o zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní 10-percentnou osobitnou sadzbou dane. Ing. Dagmar Piršelová
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 14 |
| Atény | polojasno | 23 |
| Belehrad | občasný dážď | 17 |
| Berlín | polooblačno | 15 |
| Bratislava | oblačno | 17 |
| Brusel | polooblačno | 13 |
| Budapešť | občasný dážď | 16 |
| Bukurešť | veľká oblačnosť | 17 |
| Frankfurt | polooblačno | 14 |
| Helsinki | veľká oblačnosť | 15 |
| Istanbul | polojasno | 20 |
| Kodaň | oblačno | 14 |
| Kyjev | oblačno | 12 |
| Lisabon | polojasno | 19 |
| Londýn | prehánky | 12 |
| Madrid | slnečno | 21 |
| Miláno | občasný dážď | 17 |
| Moskva | polojasno | 18 |
| Oslo | dážď | 8 |
| Paríž | polojasno | 15 |
| Praha | polooblačno | 15 |
| Rím | oblačno | 19 |
| Sofia | veľká oblačnosť | 19 |
| Štokholm | zamračené | 14 |
| Varšava | oblačno | 13 |
| Viedeň | oblačno | 17 |
| Záhreb | oblačno | 18 |
| Ženeva | polojasno | 15 |
|
|
|
