|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 22.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Symbióza štátu a športuM. Haviar: Jedno riešenie sa núka prostredníctvom Národného olympijského výboru V našej ankete o predstavách o riadení a financovaní športu štátom pokračujeme názorom generálneho sekretára Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Ing. Miroslava Haviara, CSc. Slovenský šport stojí na rázcestí. Zaznamenáva síce v poslednom čase viaceré významné úspechy, v porovnaní s inými európskymi krajinami je však ešte stále dosť neduživý. Ak by sme chceli držať krok s našimi susedmi, museli by sme v Atlante na OH získať nie tri, ale aspoň sedem medailí. Ako sa v súčasnosti zdá, je to ešte nad naše sily. V čom sú príčiny tohto stavu? Na to by som sa chcel zamerať v tomto príspevku. Deštruktívny systém Úroveň nášho športu stojí a padá so spôsobom jeho organizácie a z nej vyplývajúceho financovania. Hneď na úvod možno konštatovať, že organizácia nášho športu je veľmi komplikovaná. V podstate ide o štruktúru, ktorú sme zdedili (alebo ponechali si) z minulosti a tá je doplnená o ďalšie dobrovoľné združenia, ktoré vznikli po roku 1989. Jednotlivé športové zväzy sú združené v asociácii športových zväzov, ktorá je spolu s Asociáciou športu pre všetkých, Asociáciou telovýchovných jednôt a klubov a Slovenským futbalovým zväzom združená v Slovenskom združení telesnej kultúry (nástupca ČSZTV). Okrem týchto združení existuje ešte Slovenský olympijský výbor, strediská vrcholového športu, ktoré patria pod rezortné ministerstvá školstva, obrany a vnútra a Štátny fond telesnej kultúry. Cez všetky tieto subjekty tak či onak, v tom alebo inom množstve tiež prúdia financie. V praxi je to veľmi zložitý systém, o ktorom možno povedať všetko, len nie to, že je jednoduchý, adresný a ekonomický. Inovácia zákona Načrtnutý komplikovaný systém má svoj pôvod v zložitom združovaní sa zdola (zväzy AŠZ SZTK MŠ), ale aj v samom zákone o telesnej kultúre č. 288/1997. Ten totiž explicitne stanovuje, že starostlivosť o štátnu reprezentáciu má ministerstvo školstva, ktoré financuje zväzy buď priamo, alebo prostredníctvom Slovenského olympijského výboru, ale aj ministerstvá obrany a vnútra, ktoré financujú strediská vrcholového športu. Pokiaľ ide o reprezentantov, z ktorých takmer všetci sú zaradení v niektorom stredisku, plynú teda financie na toho istého športovca dvoma až tromi kanálmi. Prvým potrebným legislatívnym krokom by teda mala byť taká novelizácia zákona o telesnej kultúre, ktorá by tento systém zjednodušila. Jediné ekonomicky správne riešenie tejto situácie je jeden zdroj, jeden spôsob financovania, jeden príjemca. Štátna garancia Ďalšou slabou stránkou zákona o telesnej kultúre je, že starostlivosť o šport je vo výhradnej garancii štátnych orgánov. Všetky krajské, okresné a miestne úrady majú napríklad za povinnosť vyhľadávanie talentov. Buďme úprimní, vyhľadávať talenty by nemal nikto iný ako telovýchova sama. Všetko ostatné je klamanie samých seba. Starostlivosť o telesnú výchovu a šport na miestnej úrovni je podľa môjho názoru prirodzená úloha samospráv. Značná časť finančných prostriedkov, v tomto roku vyše 400 miliónov, prúdi do športu cez Štátny fond telesnej kultúry. Podľa zákona č. 263/1993 fond riadi Rada fondu, ktorá si volí svojho predsedu. Rada fondu sa skladá z piatich zástupcov Slovenského olympijského výboru, piatich zástupcov športových organizácií a piatich zástupcov ministerstiev. Zákon umožňuje použiť prostriedky fondu prakticky na všetky aktivity, ktoré so športom súvisia. Je jasné, že Rada fondu, ktorá rozdeľuje pridelené prostriedky, sa lobovaniu nevyhne. Vplyv lobujúcich strán je vždy tým väčší, čím má rozhodujúce teleso viac členov. Myslím si preto, že úplne by stačila šesťčlenná rada. Rokovanie takejto rady by bolo iste operatívnejšie. Veľké telesá dospievajú spravidla k rozhodnutiam oveľa ťažkopádnejšie. V zákone o Štátnom fonde telesnej kultúry by tiež bolo potrebné explicitnejšie špecifikovať spôsob využitia prostriedkov fondu. To však má súvis s ostatnými organizačnými opatreniami v športe. Rozdeľovanie peňazí Ďalšou sférou, na ktorú by som chcel upriamiť pozornosť, je rozdeľovanie dotácií na jednotlivé športové zväzy. V tejto sfére by malo platiť jediné pravidlo. Aké výsledky si dosiahol, toľko financií ti štát v budúcom roku poskytne. Inými slovami, na rozdeľovanie všetkých prostriedkov by mali existovať jasné pravidlá, aby si zväzy vedeli vopred vypočítať aspoň približnú výšku dotácií. Oblasť celkovej organizácie športu by bolo možné vyriešiť aj v rámci novelizácie zákona o telesnej kultúre. Vo viacerých európskych, ale aj iných krajinách je v posledných rokoch úspešný model, keď športové zväzy podliehajú priamo národnému olympijskému výboru. Na Slovensku by sa takýmto krokom vyriešil nielen problém zložitého financovania, ale aj problém zložitej štruktúry dobrovoľných združení. Záverom možno povedať, že situácia v organizácii a financovaní nášho športu si žiada urýchlenú novelizáciu zákona o telesnej kultúre, ktorá by v prvom rade vyriešila načrtnuté legislatívne problémy. Efektivite práce by pomohla aj novelizácia zákona o Štátnom fonde telesnej kultúry. Miroslav Haviar |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
