|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 22.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Problematická stabilita PeruFujimori sedem rokov po prevrate: zmes protikladov Piateho apríla 1992 o 22. hodine sa na obrazovke objavil prezident Alberto Fujimori. Svojou zvláštnou španielčinou, ešte aj cudzincovi znejúcou neprirodzene a cudzinecky, prezident japonského pôvodu oznámil zrušenie platnosti ústavy, rozpustenie oboch komôr Kongresu a dočasné prevzatie výkonu justície. Pred prezidentským palácom sa diskrétne, v bočných uliciach, objavili tanky a zo dňa na deň, prestali fungovať ústavou garantované slobody občanov. Začala tak nová etapa peruánskej histórie a preteky s časom na záchranu v troskách sa nachádzajúceho hospodárstva a neľútostného boja s ľavicovými skupinami Svetlý chodník a Revolučné hnutie Túpac Amaru (MRTA). Fujimori začal vládnuť tvrdou rukou a s pomocou jedinej sily armády. "Fujimorizmus" Podarilo sa mu veľmi rýchlo zatknúť a na doživotie odsúdiť šéfa Svetlého chodníka Abimaela Guzmána. O pár mesiacov neskôr padol aj šéf skupiny MRTA Victor Polay. Po vyčistení politickej scény od terorizmu nasledovalo o dva roky referendum, ktoré malo zlegalizovať autoprevrat Fujimoriho a položiť základy novej ústavy republiky a zákonodarného zboru. Obidva kroky sa skončili pre Fujimoriho pozitívne a obyvateľstvo vďačné za zbavenie sa teroristickej pliagy, väčšinou schválilo všetky návrhy a požiadavky prezidenta. Zrodil sa tak zvláštny politický systém, navonok so všetkými znakmi zastupiteľskej demokracie, ale v jadre kontrolovaný Fujimorim a jeho bezpečnostným poradcom Vladimírom Montesinom. Politické strany a inštitúcie sa dostali na okraj dôležitosti, kongres pod kontrolou Fujimorim založeného hnutia, zloženého z dovtedy mimo politiky stojacich stredných podnikateľov, sa stal poslušným a všetko odôvodňujúcim orgánom. Boj proti terorizmu dostali do rúk špeciálne tribunály zložené zo sudcov bez identifikácie, ktoré popri vinných poslali za mreže aj stovky nevinných. Paralelne s politickými zmenami sa začali aj hospodárske. Prvým krokom bolo vyriešenie najväčšieho bremena, zahraničného dlhu. Potom nasledovalo radikálne privatizovanie, liberalizácia vnútorného trhu, otvorenie sa zahraničným investíciám a orientácia smerom na ázijské krajiny. Zruinované gigantické štátne podniky, založené v období vojenskej vlády po roku 1968, prešli do súkromných rúk a začali sa roky hospodárskeho rastu a rekonštrukcie s nebývalými medziročnými prírastkami rastu HDP. Klesajúca kúpna sila obyvateľstva sa stala notorickou a s dokončením privatizácie sa ocitalo na ulici čoraz viac zamestnancov bývalého štátneho sektora. Náznaky absolutizmu Popularita Fujimoriho z takmer trvalej podpory nad 60 %, od roku 1992 až do roku 1997, sa začala zosúvať k dnešným 25 - 30 %. Nepomohli ani zábery oslobodenia zajatcov z rezidencie japonského veľvyslanectva v roku 1996 priamo pod velením prezidenta, ani mierová zmluva s Ekvádorom, ktorou sa skončil vyše 50 rokov trvajúci pohraničný konflikt. Zatiaľ nedeklarovaná chuť Fujimoriho po tretí raz zostať v prezidentskom kresle deformovala aj zvyšky zdanlivej nezávislosti súdov a parlamentu. Obidve zložky legislatívnymi kotrmelcami odstraňovali všetky prekážky ďalšej kandidatúry. Absolútna moc Fujimoriho, ktorá je na jednej strane základom problematickej stability, a na druhej strane hermeticky uzavretá povaha Fujimoriho konania, je najrozpornejším výsledkom sedem rokov vlády Alberta Fujimoriho. Pavel Šípka Santiago de Chile |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
