Kvalita života sa stále zhoršuje, pretrváva disproporcia potrieb a spotreby Profesie, ktoré majú v očiach verejnosti najväčšiu prestíž, sú v domácich podmienkach veľmi zle odmeňované. Týka sa to napríklad lekárov, vedcov, učiteľov, čo sú profesie medzi ľuďmi najviac uznávané, ale aj mnohých ďalších povolaní. Ako jeden z dôvodov označujú odborníci fakt, že ide o povolania, ktorých príslušníci sú na výplatnej páske štátnych inštitúcií, a teda v podstate závislí od rozpočtu. Niektorí sociológovia uvádzajú ešte jeden dôvod, prečo rebríčky prestíže nezodpovedajú rebríčku príjmov: Platová deformácia vychádza už z dôb minulého režimu. Mnohé profesie a remeslá mali vysoké príjmy, hoci aj z nelegálnych kšeftov, a vôbec nemuseli mať prakticky žiadne vzdelanie. To sa postupne začalo vnímať ako norma. Druhou stránkou mince je, že minulý režim niektoré zamestnania uprednostňoval, napríklad robotnícke profesie. Podľa odborníkov bude trvať zmena platovej štruktúry ešte veľa rokov a urýchliť by ju azda mohol iba väčší priestor pre súkromné praxe. Rozpočet bude ešte veľmi dlho napätý a vzhľadom na to, že sa na začiatku budúceho tisícročia stav štátnych financií ešte zhorší a že pravdepodobne príde očakávaná kríza dôchodkového systému, nemôžu ľudia platení rozpočtom očakávať žiadne veľké skoky príjmov. Pritom lekári v rebríčku najprestížnejších zamestnaní jednoznačne vedú. Obdiv k lekárom je historicky daný. Je to exkluzívna profesia, ktorá má akúsi magickú moc je spojená so slovami život a smrť. V tomto prípade neuvažujú ľudia o prestížnosti prostredníctvom príjmu. Veď napríklad odborná kožná lekárka s nemocnici po atestáciách so šestnásťročnou praxou má hrubú mzdu približne 10 000. Inak to nie je ani u vysokoškolských profesorov. Tí majú v priemere mesačne okolo pätnásťtisíc. Vo Francúzsku odborník na vysokej škole zarába približne 34-tisíc frankov, teda takmer trikrát viac ako priemerný Francúz. Nemecký profesor po dlhoročnej praxi môže vyjsť na dvanásť tisíc mariek mesačne, čo je 2,5 viac ako priemerná mzda v Nemecku. Znalci oboch odborov však upozorňujú, že u nás na rozdiel od vyspelých krajín neexistuje výraznejší rozdiel medzi vysokoškolskými profesormi a učiteľmi na základnej či strednej škole. Napríklad v Rakúsku majú učitelia na základnej škole asi o desať percent viac ako je celoštátny priemer. Čím vyšší je stupeň, kde učiteľ učí, tým je diferenciácia v porovnaní s nami väčšia. O nič lepšie nie sú na tom ani vedci a výskumníci. Kým v Amerike či Nemecku má vedecký pracovník stopercentne zabezpečený svoj životný štandard a postavenie, u nás si musí podobne ako učitelia privyrábať. Základným cieľom trhovej ekonomiky je zvyšovanie životnej úrovne. Štatistiky dokumentujú, že transformácia na Slovensku výrazne zhoršila kvalitu života väčšiny obyvateľstva. Nesúlad medzi potrebami a spotrebou stále pretrváva. Reálne príjmy na osobu za všetky domácnosti SR predstavovali v minulom roku iba 79,1 percenta z úrovne roku 1989. Doterajšie sociálne koncepcie sa podpísali pod zníženie sociálnych príjmov o 37,5 percenta. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve vlani dosiahla približne 9220 korún, jej reálna hodnota v porovnaní s rokom 1989 klesla o 10,6 %. Stále dochádza aj k prehlbovaniu dôchodkovej diferenciácie najbohatších 20 % občanov disponuje viac ako 34 % dôchodkov a tento trend bude pokračovať.
Údaje pre tabuľku Koľko minút musia ľudia pracovať, aby si zarobili na určitý tovar Krajiny*Hamburger (MacBig)*Chlieb (1 kg)*Ryba (1 kg)* spolu Spojené štáty (Los Angeles)*10*16*8*34 Veľká Británia (Londýn)*20*9*13*42 Nemecko (Berlín)*18*12*14*45 Rakúsko (Viedeň)*17*14*14*45 Francúzsko (Paríž)*21*18*20*59 SR (Bratislava)*56*16*41*113 Poľsko (Varšava)*53*23*39*115 Maďarsko (Budapešť)*91*29*54*174* Rusko (Moskva)*104*59*106*269 Priemerná mesačná mzda v USD Krajina*1996*1997*1998 Slovinsko*605,6*569,8*637,9 Poľsko*341,9*331,8*328,9 Česká republika*356,3*336,7*355,5 Slovenská republika*265,5*275,2*256,0 Maďarsko*198,3*203,7*247,5 Rusko*157,2*166,8*166,3 Rumunsko*103,8*86,9*96,8 Hamburger (Big Mac) Chlieb (1 kg) Ryža (1 kg) Spolu
