Hospodársky denník
USD42,227 Sk
EUR44,913 Sk
CHF28,04 Sk
CZK1,185 Sk
  Piatok  23.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Kocúrkovo v tepelnom hospodárstve


Plošné dotácie na teplo neboli systémovým krokom
Koľko zaplatím za teplo, keď sa od 1. apríla zrušili štátne dotácie na prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) a od 1. júla sa zrušia dotácie na vykurovanie? Odpoveď nie je jednoznačná. Podľa vyjadrenia predsedu Slovenského zväzu bytových družstiev (SZBD) Vladimíra Sekaninu - rodina v trojizbovom byte s priemernou spotrebou tepla okolo 60 GJ dosiaľ ročne zaplatila za kúrenie a teplú vodu okolo 10 000 Sk. Keby sa pristúpilo k systémovým krokom, nie je dôvod na prudký nárast cien ani po zrušení dotácií. No ak kompetentní nebudú ochotní počúvať racionálne argumenty, pôjde cena za teplo minimálne o 50 % hore. Napriek prechodu na trhové hospodárstvo sa u nás v trende štátnych dotácií na teplo v komplexnej bytovej výstavbe stále z minulosti pokračovalo. Takéto zvýhodnenie je však nespravodlivé k tým, ktorí majú rodinné domy a s avizovaným zvyšovaním cien elektriny a plynu musia sami rozmýšľať, ako budú šetriť. Štátne dotácie od začiatku využívajú vo svoj prospech v prvom rade výrobcovia tepla. To znamená, že čím viacej tepla výrobcovia dodajú , tým viac zinkasujú. Tým, že občania majú maximálnu cenu za GJ stanovenú zákonom, rozdiel k výrobnej sa vykrýva zo štátnych prostriedkov. Ministerstvo financií stanovovalo aj cenu výrobcom, no schvaľovali sa ceny zodpovedajúce nákladom. Aj tak boli takmer vždy výrazne vyššie, lebo sa prihliadalo na technické parametre zariadení, straty v rozvodoch a podobne. Je po dotáciách
V roku 1997 predstavovali dotácie na teplo až 4,3 mld. Sk. Vlani sa nečakane znížili o jednu tretinu na 1,6 mld. Sk. Na tento rok schválili opäť len 1,6 mld. Sk. Z tejto sumy sa vyčlení 600 mil. Sk do fondu na podporu bývania. Z neho sa budú vyplácať dotácie na teplo sociálne slabším občanom. Pretože viac ako polovica sa z miliardy už ale na dotácie použila v prvom štvrťroku tohto roka (keď sa najviac kúrilo), dotáciám od leta úplne odzvoní. Pritom od 1. 1. 1999 platí cenový výmer MF SR, ktorý určuje maximálnu cenu 200 Sk/GJ. Do uvedeného termínu bola 165 Sk /GJ. Občana by mala zaujímať len maximálna cena. Čiže nemal by zaplatiť viac, ako množstvo spotrebovaných GJ vo svojom byte krát 200 Sk. Aby to nebolo také jednoduché, vlani na jar MF SR presunulo kompetencie v schvaľovaní cien pre výrobcov na okresné úrady. V. Sekanina to od začiatku považuje za istý alibizmus. Navyše zákon 80 /1998 Zb. v paragrafe 10 stanovuje, že je to povinnosť príslušných odborov MF SR, okresné úrady nemajú dostatok odborníkov. Výsledok? Stačí zalistovať vo Finančnom spravodajcovi, porovnať čísla a aj laikovi je hneď jasné, že úradníci schválili výrobcom až tristo rôznych cien, ktoré môžu účtovať za dodané teplo. V. Sekanina dodáva, že napríklad v Skalici jeden výrobca dodáva teplo za 255 Sk za GJ a iný v susednom Holíči až za 431 Sk. Markantné rozdiely sú dokonca v jednotlivých mestách, kde pôsobí viac výrobcov tepla. V. Sekanina sa pýta prečo, keď podľa každoročných atestov, ktoré robí Slovenská energetická inšpekcia (SEI) spĺňa požadované normy účinnosti energetických zariadení vyše 80 percent výrobcov tepla. Informácie, ktoré získali na SZBD potvrdili, že okresné úrady neskúmali zakalkulované náklady, ba mnohým úradníkom OÚ ich dodávatelia tepla odmietli dať na nahliadnutie, vraj je to firemné tajomstvo. Reálna cena 250 Sk
Východisko, ako zo začarovaného kruhu von, naznačuje analýza, ktorú spracovali odborníci pod gesciou MH SR. Z nej vyplýva, že reálna maximálna cena za GJ je 250 Sk. Do nej by sa - podľa uvedených atestov – malo vtesnať tých vyše 80 percent výrobcov tepla. Zvyšok by sa riešil osobitne. V tejto sume je zahrnutý aj 10-percentný zisk výrobcov. Keby sa na tento návrh pristúpilo, bolo by zrušenie dotácií únosné pre obyvateľov. V. Sekanina zdôrazňuje, že v prvom rade treba , aby ceny pre výrobcov začali opäť schvaľovať odborníci na MF SR. Ak zostanú kompetencie na úradníkoch okresných úradov, prvé avíza uvádzajú, že výrobcovia si v priemere vydobyjú ceny 300 Sk /GJ. To by však už pre rodinnú peňaženku znamenalo zvýšenie na trojizbový byť na 15- až 20-tisíc Sk ročne. Kto uhradí rozdiel medzi maximálnou cenou a cenou pre výrobcov? Bytové družstvá nemajú z čoho rozdiel hradiť. Hoci je najvyšší čas uzatvárať zmluvy, aby svojim členom mohli zdôvodniť, na základe čoho budú platiť viac, zatiaľ nemôžu. Maximálnu cenu nik nezmenil. V opačnom prípade by aj zástupcovia družstva vedome porušovali zákon. Prevodom majetku štátu na obce prešli zariadenia na výrobu tepla do majetku obcí a tie z nich vytvorili súkromné spoločnosti. Stali sa teda podnikateľskými subjektmi – logicky je pre nich hlavným ukazovateľom zisk. Všade vo vyspelých krajinách sú to ale verejnoprospešné podniky. Na rozúčtovanie nákladov občania zväčša ani nevedia, kde by sa mali sťažovať. Lebo iné sťažnosti rieši obchodná inšpekcia, iné kontrola MF a iné Slovenská energetická inšpekcia. Bezmocnosť občanov zväčšuje aj to, že v akciovkách a eseročkách výrobcov sú veľa ráz takmer všetci členovia mestského či obecného zastupiteľstva. Preto nemajú záujem hľadať lacnejších dodávateľov tepla. Sporná je aj otázka znižovania nákladov, úspor energie. V. Sekanina hovorí o tom, že už existuje mnoho výrobcov, ktorí investovali do racionalizácie a dnes vyrábajú teplo za 160 - 240 Sk /GJ. V každom prípade sa môžu cítiť podvedení, keď iní môžu vyrábať za cenu aj vyše 400 Sk. Hoci sa so zavádzaním meracej a regulačnej techniky začalo už v roku 1993, dosiaľ nie je celý systém dotiahnutý do konca . SZBD je najďalej. Spolu investoval vyše 2 mld. Sk a v súčasnosti už väčšina ich členov - nájomníkov má merače aj na radiátoroch vo svojich bytoch. „Načo všetka táto námaha a vynaložené peniaze, keď naši členovia zaplatia možno viac, ako tí, ktorí sú v zavádzaní meracej a regulačnej techniky pozadu?“ dodáva V. Sekanina.


Zdena Rabayová

Amsterdamzamračené15
Atényoblačno20
Belehradoblačno19
Berlínprehánky17
Bratislavaprehánky18
Bruselzamračené16
Budapešťprehánky18
Bukurešťdážď19
Frankfurtoblačno17
Helsinkiprehánky12
Istanbuloblačno19
Kodaňzamračené14
Kyjevprehánky18
Lisabonoblačno17
Londýndážď15
Madridprehánky18
Milánopolojasno19
Moskvapolojasno20
Oslodážď11
Paríždážď15
Prahaprehánky17
Rímpolojasno21
Sofiaprehánky18
Štokholmzamračené14
Varšavaoblačno18
Viedeňoblačno19
Záhrebprehánky18
Ženevaoblačno16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.