Symbióza štátu a športu Ide o štátnu alebo privátnu reprezentáciu? Málokto z čitateľov by asi nesúhlasil s názorom, že ľadový hokej je nekorunovaným kráľom športu. Nároky kladené na výkony slovenskej reprezentácie na významných európskych a svetových podujatiach sú vysoké a náročné na prípravu a komplexný tréning. To vie takmer každý, no menej známy je už fakt, akú podporu od štátu dostáva ľadový hokej. Je samozrejmé, že tento faktor hrá najvýznamnejšiu úlohu pri dosahovaní výsledkov v tomto náročnom športe. Hokejové kluby nemajú často z čoho pokryť režijné náklady. Slovenský zväz ľadového hokeja je nútený nelichotivú situáciu riešiť svojpomocne, a to namáhavým získavaním sponzorov z radov podnikateľov a súkromných firiem, ktoré ho však často úverujú. Ak však potrebné náklady pre slovenskú reprezentáciu nehradí štát, ale sponzori, nemôžeme hovoriť o štátnej reprezentácii, ale privátnej. Štát dáva slovenskému hokeju minimum, a to je alarmujúca situácia. Treba si uvedomiť, že hokej je druhým najmasovejším športom na Slovensku a rozhodne najúspešnejším po rozdelení Československa. Veríme, že čitatelia budú súhlasiť s názorom, že konanie predchádzajúcej vlády (a zatiaľ to platí aj o súčasnej) bolo v tomto ohľade nezodpovedné. Ako sa dá zo strany štátu označiť ignorácia úspechov slovenskej reprezentácie a nedocenenie vysoko pozitívneho imidžu vo svete? Posledný veľký úspech boli tretie miesta na MS do 20 i 18 rokov. Ak si uvedomíme, že hráči odchádzali na MS na poslednú chvíľu, po vybavovaní súkromných pôžičiek, ktoré nestačili ani na zabezpečenie kompletného technického vybavenia, tak úspech je dvojnásobný. Naša republika je v štádiu, keď všetky hospodárske subjekty prežívajú určité ekonomické ťažkosti. V takejto situácii je nevyhnutná pomoc štátu. Ak sa bude hrať na slepú babu, ktorá nevidí problémy, rýchlo môžeme prísť o prestíž a postavenie vo svetovom hokeji. Vedenie slovenského hokeja vyvíja tlak na štátne orgány, aby sa vytvorila legislatívna forma, ktorá by zabezpečila pre všetky reprezentačné zväzy získanie finančných prostriedkov a nebude zväzom odčerpávať financie získané z reklám a od sponzorov späť do štátneho rozpočtu. (Každé združenie je povinné odviesť 40 % z takýchto ziskov do štátneho rozpočtu). Slovenská reprezentácia potrebuje ročne na plynulý rozvoj vyčleniť 40 mil. korún a na mládežnícky hokej do jednotlivých regiónov asi 60 mil. korún. Len na porovnanie v severských krajinách je ročný rozpočet na dotáciu hokeja 2- až 3-krát väčší ako u nás. V roku 1997 vyčlenil štát pre ľadový hokej 10 mil. a v roku 1998 9 mil. slovenských korún. Jedným z riešení dôsledného financovania slovenského športu štátom je zriadenie ministerstva športu, ktoré je vo vyspelých štátoch dnes už samozrejmosťou. Odvetvia športu treba dôkladne priorizovať podľa dosahovaných výsledkov doma aj v zahraničí. Je rozdiel hrať ľadový hokej alebo gulečník. Blížia sa majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Všetci dobre vieme, aká je náročná príprava reprezentačného družstva na najvýznamnejšie hokejové podujatie v roku. Je však neuveriteľné, že ani v súčasnosti nemá štátna reprezentácia financie ani na letenky a iné režijné náklady! To je len malé zhodnotenie a skonštatovanie finančnej situácie a dotácií pre reprezentačný šport. Téma si zasluhuje pozornosť a rád sa zapojím do ďalších diskusií o riešení danej situácie. Marián Vávra, HKM Zvolen, člen VV SZĽH
|
Amsterdam | zamračené | 15 |
Atény | oblačno | 20 |
Belehrad | oblačno | 19 |
Berlín | prehánky | 17 |
Bratislava | prehánky | 18 |
Brusel | zamračené | 16 |
Budapešť | prehánky | 18 |
Bukurešť | dážď | 19 |
Frankfurt | oblačno | 17 |
Helsinki | prehánky | 12 |
Istanbul | oblačno | 19 |
Kodaň | zamračené | 14 |
Kyjev | prehánky | 18 |
Lisabon | oblačno | 17 |
Londýn | dážď | 15 |
Madrid | prehánky | 18 |
Miláno | polojasno | 19 |
Moskva | polojasno | 20 |
Oslo | dážď | 11 |
Paríž | dážď | 15 |
Praha | prehánky | 17 |
Rím | polojasno | 21 |
Sofia | prehánky | 18 |
Štokholm | zamračené | 14 |
Varšava | oblačno | 18 |
Viedeň | oblačno | 19 |
Záhreb | prehánky | 18 |
Ženeva | oblačno | 16 |
|
|
|