Hospodársky denník
USD42,227 Sk
EUR44,913 Sk
CHF28,04 Sk
CZK1,185 Sk
  Piatok  23.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Miloševičova ponuka


Ochota vpustiť misiu OSN
Houston/Brusel/Belehrad(ČTK/TASR/Hd) - Bude veľmi ľahké nájsť politické riešenie kosovskej krízy, ale až po tom, čo NATO zastaví bombardovanie a keď budú rokovania viesť ľudia z Kosova, povedal juhoslovanský prezident S. Miloševič pre houstonský televízny kanál KHOU. Rozhovor bol odvysielaný v stredu večer. Miloševič uviedol, že nevedie politiku vyháňania kosovských Albáncov, za vlnu utečencov z Kosova môže podľa neho ničivé bombardovanie, nie etnické čistky. Rokovania v Paríži a Rambouillet podľa neho stroskotali preto, že Albáncom a Srbom nebolo dovolené hovoriť spolu priamo. „Vzhľadom na túto skúsenosť je úplne jasné, že rokovania musia byť priame medzi tými, ktorí v Kosove žijú,“ povedal Miloševič. Uviedol, že nepripustí nezávislé Kosovo, ale umožní civilnej misii OSN, aby monitorovala Kosovo, až sa bombardovanie skončí. „Sme pripravení prijať civilnú misiu OSN, samozrejme, bez zástupcov štátov, ktoré sa podieľajú na agresii proti našej krajine,“ povedal. „Nemáme čo skrývať,“ zdôraznil. Na pozemnú akciu treba mandát
Včera v Belehrade rokoval so S. Miloševičom osobitný vyjednávač prezidenta Jeľcina, V. Černomyrdin. V čase uzávierky neboli známe žiadne výsledky rokovaní. Generálny tajomník NATO J. Solana dal včera súhlas vojenskému veleniu aliancie preskúmať a aktualizovať plány na možné nasadenie pozemných jednotiek v Kosove, vyhlásili vo Washingtone nemenovaní vládni úradníci. Generálny tajomník OSN K. Annan vyhlásil, že na akúkoľvek prítomnosť medzinárodných vojenských jednotiek v Kosove je potrebný mandát OSN. Vládna koaličná strana Hnutie občanov v týchto dňoch pohrozila, že odstúpi z francúzskej vlády, ak NATO začne pozemné operácie v juhosrbskej provincii Kosovo, informoval denník Libération. Zelená tranzitom
Tankovacie i bojové lietadlá NATO môžu pri operáciách proti S. Miloševičovi využívať české armádne i civilné letiská. Armády krajín NATO môžu využiť ČR ako tranzitnú krajinu, možný je aj dočasný pobyt vojakov aliancie v ČR. Po hornej komore svoj súhlas so žiadosťou vlády vyslovila aj dolná komora parlamentu ČR. Bulharsko sa včera priblížilo k otvoreniu vzdušného koridoru nad svojím územím pre lietadlá NATO a k povoleniu tranzitu zahraničných vojenských jednotiek, keď ústavný súd podporil príslušné rozhodnutie vlády. Rumunský parlament včera veľkou väčšinou hlasov schválil otvorenie vzdušného priestoru krajiny pre lietadlá NATO bez obmedzenia a na neobmedzený čas. Bomby na sídlo prezidenta
NATO skončilo v noci navčera už 29. vlnu leteckých útokov proti Juhoslávii. Nálety sa sústreďovali predovšetkým na priemyselné mesto Valjevo a na hlavné mesto Belehrad, pričom lietadlá NATO krátko pred úsvitom zasiahli a zničili súkromnú rezidenciu juhoslovanského prezidenta S. Miloševiča. S. Miloševič ani jeho rodina sa v čase útoku nenachádzali v dome. „Cieľom náletu spojeneckých síl bolo zasiahnuť prezidentský veliteľský post a NATO si myslí, že sa mu tento cieľ podarilo úspešne dosiahnuť.“ Terčom náletov sa stala aj srbská letecká základňa Batajnica severne od Belehradu, kde má srbská armáda stíhačky MiG-29. Na základňu a vojenské letisko padlo údajne 20 rakiet NATO. Zásah utrpel aj zbrojársky závod vo Valjeve na západe Srbska, ako i železničný most nad riekou Sáva pri Ostružnici. NATO včera dopoludnia zaútočilo na civilné ciele neďaleko kosovskej metropoly Prištiny, obývané takmer výlučne Albáncami. Informovala o tom juhoslovanská agentúra Tanjug. Nové údery podniklo NATO popoludní v blízkosti Prištiny a neďaleko metropoly Vojvodiny Nového Sadu. Bilancia útokov
Takmer mesiac trvajúce letecké útoky si doteraz vyžiadali 517 ľudských životov. Ako včera informovala belehradská tlačová agentúra BETA s odvolaním sa na juhoslovanského ministra informácií M. Komneniča, medzi obeťami je 13 detí. Podľa týchto údajov zranenia pri útokoch NATO utrpelo až 4500 civilistov.

Amsterdamzamračené15
Atényoblačno20
Belehradoblačno19
Berlínprehánky17
Bratislavaprehánky18
Bruselzamračené16
Budapešťprehánky18
Bukurešťdážď19
Frankfurtoblačno17
Helsinkiprehánky12
Istanbuloblačno19
Kodaňzamračené14
Kyjevprehánky18
Lisabonoblačno17
Londýndážď15
Madridprehánky18
Milánopolojasno19
Moskvapolojasno20
Oslodážď11
Paríždážď15
Prahaprehánky17
Rímpolojasno21
Sofiaprehánky18
Štokholmzamračené14
Varšavaoblačno18
Viedeňoblačno19
Záhrebprehánky18
Ženevaoblačno16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.