Protestná neúčasť Ruska a Bieloruska vo Washingtone Washington/Brusel (TASR) - Washingtonský summit NATO si tento víkend 23. až 25. apríla pripomenie 50. výročie podpísania Severoatlantickej zmluvy zo 4. apríla 1949. Táto schôdzka bude najväčším podujatím, aké Washington zažil vo svojej histórii. Dejiskom bude Mellon Auditorium, kde zmluvu pred 50 rokmi podpísali, ktoré sa nachádza neďaleko Bieleho domu. Na summite sa zúčastnia hlavy štátov a vlád Belgicka, ČR, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Kanady, Luxemburska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Španielska, Talianska, Turecka, USA, Veľkej Británie. Prvýkrát sa na summite aliancie ako plnoprávni členovia zúčastnia bývalé krajiny Varšavskej zmluvy Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Českú delegáciu povedie prezident Václav Havel. Prítomných bude asi 1700 delegátov z 19 členských štátov NATO a z väčšiny z 25 krajín združených v Euroatlantickej partnerskej rade. Na protest proti bombardovaniu Juhoslávie sa nezúčastnia na summite Rusko a Bielorusko. Pôvodne plánovaná veľkolepá oslava 50. výročia sa pod tlakom udalostí zmení na diskusiu venovanú najmä leteckým útokom v Juhoslávii a kríze v Kosove. Na program sa dostane aj budúcnosť aliancie vrátane prijatia nových členov v 21. storočí. Veľvyslanec SR pri NATO Peter Burian povedal, že od summitu aliancie v politike otvorených dverí neočakáva nijaké dramatické rozhodnutie, ale poskytnutie mechanizmu, ktorý túto politiku potvrdí a určí isté smerovanie kandidátskych krajín v ich príprave na začlenenie do aliancie. NATO chce podľa neho naznačiť, ktoré krajiny sú veľmi vážnymi kandidátmi na začlenenie do aliancie, a preto sa otázka rozšírenia dostane aj do novej strategickej koncepcie NATO. Záverečné dokumenty summitu by mali oceniť Slovensko spolu s ďalšími kandidátmi za dosiahnutý pokrok. Vytvára sa pre nás rovnaký priestor ako pre všetkých sedem vážnych ašpirantov, povedal a dodal, že záleží teraz iba na Slovensku, ako ho zužitkuje. Celé hodnotenie procesu prípravy kandidátskych krajín sa presúva na ministerskú úroveň Rady NATO, schádzajúcej sa dvakrát do roka. Bude posudzovať jednotlivé praktické aspekty procesu a umožní poskytnúť príslušné odporúčania, čo sa týka pozvania nových krajín. Zdá sa však, že zásadné rozhodnutie o pozvaní nových krajín sa prijme až na ďalšom summite. Ďalšie kolo rozšírenia bude náročnejšie, ako prvé kolo, ktoré bolo založené na symbolickom politickom geste signalizujúcom koniec predchádzajúceho rozdelenia Európy. Teraz sa bude viac dôrazu klásť na pripravenosť. Podľa dobre informovaných zdrojov Ministerstvo zahraničných vecí SR v spolupráci s ministerstvom obrany pripravuje prijatie plánu prípravy na členstvo v aliancii, ktorý potom schváli vláda a ktorý zohľadní hlavné elementy akčného plánu aliancie. Pod titulkom Slovensko pripravené do NATO zverejnil včera dánsky denník Morgenavisen Jyllands-Posten článok ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana venovaný otázkam bezpečnosti a úlohe Severoatlantickej aliancie. Podľa Kukana sa postavenie SR po prijatí troch nových členov do aliancie výrazne zmenilo. Slovensko je s výnimkou malého úseku hranice obklopené krajinami aliancie, nie je však jej členom, čo bolo zapríčinené zlyhaním predchádzajúcej slovenskej vlády v plnení demokratických kritérií. Prvá vlna rozširovania NATO bude kompletná až po prijatí SR, zdôraznil Kukan a konštatoval, že Slovensko začalo plniť svoje úlohy nielen ako kandidát na členstvo, ale začalo sa správať ako riadny člen aliancie. Aj vďaka SR je stredoeurópsky región jedným z najstabilnejších v Európe. E. Kukan tvrdí, že aj keď sme malá krajina a nemáme mocenské ambície, máme silnú ambíciu byť príkladom úspešnej transformácie z bývalej komunistickej krajiny na krajinu európsku...
