Hospodársky denník
USD42,227 Sk
EUR44,913 Sk
CHF28,04 Sk
CZK1,185 Sk
  Piatok  23.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Slovensko má novinový papier!


... a Hospodársky denník dnes vychádza na ňom
Dnes má v sériovej výrobe premiéru prvý na Slovensku vyrobený novinový papier. Toto číslo Hospodárskeho denníka, ktoré držíte v rukách, je vytlačené na ňom. Poznali ste to, vážení čitatelia? Ako hodnotíte jeho kvalitu? Nielen o nej, ale aj o ďalších parametroch a problémoch vznikajúcich v tejto súvislosti sme sa rozprávali s majiteľom Ludoprintu, a. s., trenčianskych tlačiarní a papierní Bobot Ľudom Krausom, kde začali výrobu tohto papiera. Novinový papier sa doteraz na Slovensko dovážal z Českej republiky, Nemecka a z Ruska. Domáca výroba teda pomôže nielen domácim vydavateľom, ale aj zahraničnoobchodnej bilancii a začatie tejto výroby má aj širšie súvislosti.

Ako ste sa k tejto atraktívnej výrobe dopracovali?
- V roku 1992 sme vydražili jednu prevádzku západoslovenských tlačiarní v Trenčíne a o dva roky na to sme kúpili polovicu bývalej papierne v obci Bobot. Za tri mesiace sme v nej spojazdnili stroj na výrobu lepenky. Ale tým, že trenčianske tlačiarne sa stali jedinou tlačiarňou vo východnej Európe, ktorá vlastní aj papierne, výroba lepenky nás neupokojovala a nedala nám spávať myšlienka vyrábať konečný produkt - papier. Preto sme v roku 1996 zastavili výrobu lepenky, dokúpili sme starý papierenský stroj z Nemecka, ktorý sme napojili na celkom novú finalizačnú časť stroja kúpenú za 20 miliónov korún z ČR a osemnásť mesiacov sme dolaďovali výrobu papiera tak, aby mal požadované kvalitatívne parametre, to znamená najmä gramáž od 40 do 140 gramov. No a 1. apríla 1999 sme vyrobili prvý použiteľný novinový papier. Ten dnešný má 52 g a do dvoch týždňov by sme už chceli prejsť na štandard 48,8 g. Ide o papier vyrábaný z druhotných surovín, teda zo zberového papiera. Bolo to až také jednoduché, ako to rozprávate?
- Pokusov vyrábať na Slovensku novinový papier si pamätám viacero, všetky boli doteraz neúspešné. Spomínam si, ako som sa prihlásil do dražby papierní v Slavošovciach, zaplatil som vstupných 15-tisíc korún, aby ma bankové ústavy a vedenie podniku prijalo a rokovalo so mnou. Ale nemali záujem poskytnúť informácie, navyše, podnik mal 200 mil. Sk dlhov. To bolo v rokoch 1993 až 1994. Dnes bývalý riaditeľ, ktorý si vtedy nevedel pre nás nájsť čas, nám pomáhal oživiť fabriku v Bobote, spolupracuje s nami a spriatelili sme sa. To sú paradoxy, ale aj čiastočná satisfakcia za námahu a nepochopenie. Teší aj napriek tomu, že splácame 30-miliónový dlh. Aké sú výhody domácej výroby novinového papiera?
- Odberateľom ho ponúkame po 16,90 Sk za kilogram. Z Ruska sa papier vozí po 18 korún, cena českých je od 19 korún vyššie, pri súčasnom kurze 21,20 Sk. A kde sa pohybujete pokiaľ ide o kvalitu?
- To najlepšie posúdia čitatelia a tlačiari. Po šiestich testoch sa vyjadrujú v superlatívoch. Dokážete uspokojiť domácich záujemcov?
- Kapacita nášho stroja je 500 ton novinového papiera mesačne. Vo vyšších gramážach, pri 70 gramoch, až 600 ton. Je to relatívne málo, lebo to predstavuje asi štvrtinu požiadaviek slovenských vydavateľov. Pritom novinový papier sa používa aj na výrobu iných periodík a tlačovín ako novín. Čiže celková potreba je vyššia. Ale tu do „hry“ vstupujú legislatívne anomálie. O ktoré konkrétne ide?
- Okrem toho, že zákony sú u nás veľmi komplikované, je nenormálne, že ten, kto dovezie novinový papier zo zahraničia, nezaplatí ani clo, to by som však ešte akceptoval, ale ani daň z pridanej hodnoty. Ale keď vydavateľ alebo tlačiar nakúpi novinový papier z Bobotu neďaleko Trenčína, zaplatí na vstupe 23 % DPH. To nás automaticky cenovo znevýhodňuje. Pýtam sa prečo? Veď ide o domácu výrobu, domáce suroviny, zamestnanosť domácich ľudí a tvorbu zisku, odvod daní a poplatkov štátnemu rozpočtu... Aj napriek tejto anomálii však dokážeme predávať lacnejšie. Ako ich budete riešiť?
- Momentálne nám nezostáva iné, ako vyviezť papier do Drietomy alebo do Hrozenkova na hraničný prechod, založiť tam sklad, vydeklarovať vývoz, a potom sa vrátiť na Slovensko. Pritom, samozrejme, musíme absolvovať nekonečný typicky slovenský kolotoč byrokracie... V konečnej cene tým papier zdražie o korunu na kilogram a zisk budeme vykazovať v Ako to, že aj napriek týmto peripetiám, ktoré váš novinový papier predražujú, dokážete byť ešte stále lacnejší ako konkurencia zo zahraničia? - Preto, lebo 16,90 Sk + DPH je ešte stále menej ako 21 korún českého papiera bez DPH. Našou výhodou je to, že papier predávame bez sprostredkovateľa, priamo ako výrobcovia. Navyše, naše papierne sú iba 100 km od Bratislavy, čo znižuje aj dopravné náklady na minimum. Nechceme špekulovať, vyrovnať cenu na súčasný dovozový papier a „prehnať“ obchod cez tretiu, obchodnú firmu. Prečo by sme to robili? Urobili ste prieskum trhu? Bude o novinový papier z domácej produkcie dostatočný záujem, aby ste mohli pracovať na plný výkon? - Záujem je dostatočný.
Hovoríte, že papier sa vyrába zo zberového papiera. Máte zabezpečený dostatok vstupnej suroviny? - Hoci naše potreby suroviny vôbec nedosahujú možnosti domáceho trhu, s jej zabezpečením sú problémy. Mám taký dojem, že v podnikoch, kde pripadá do úvahy získavať zberový papier, väčšinou majú jeho predajcovia iné záujmy, ako poskytnúť ho pre domácu výrobu. Verím však tomu, že je to len otázka času, kedy sa ľady pohnú, lebo zberového papiera, vhodného na výrobu novinového papiera, vzniká na Slovensku podľa môjho odhadu 2000 ton mesačne. My na zabezpečenie nepretržitého chodu stroja potrebujeme 500 ton na mesiac. Kedy začnete vyrábať na plnú kapacitu?
- Keď presvedčíme troch stredných vydavateľov slovenských denníkov, aby prešli na náš papier. Rokovania sú na dobrej ceste a záujem evidujeme aj z Česka. Peter Višváder
Snímka autor

Amsterdamzamračené15
Atényoblačno20
Belehradoblačno19
Berlínprehánky17
Bratislavaprehánky18
Bruselzamračené16
Budapešťprehánky18
Bukurešťdážď19
Frankfurtoblačno17
Helsinkiprehánky12
Istanbuloblačno19
Kodaňzamračené14
Kyjevprehánky18
Lisabonoblačno17
Londýndážď15
Madridprehánky18
Milánopolojasno19
Moskvapolojasno20
Oslodážď11
Paríždážď15
Prahaprehánky17
Rímpolojasno21
Sofiaprehánky18
Štokholmzamračené14
Varšavaoblačno18
Viedeňoblačno19
Záhrebprehánky18
Ženevaoblačno16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.