|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 26.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
Dvere NATO otvorené aj pre SlovenskoNová strategická koncepcia pre tretie tisícročie Washington (TASR) - Diskusiou o Kosove, a nie pôvodne plánovaným slávnostným aktom sa začal v piatok vo Washingtone dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie, usporiadaný pri príležitosti 50. výročia vzniku NATO. Ďalším okruhom otázok, ktorým sa predstavitelia 19 členských krajín NATO venovali, bola budúcnosť tohto zoskupenia. Šéfovia štátov a vlád NATO sa na summite dohodli na novej strategickej koncepcii, ktorá umožní aliancii vykonávať mierové misie v oblasti predchádzania a riešenia konfliktov pod záštitou OSN. Bola schválená kompromisná podoba strategickej koncepcie pôsobenia aliancie v prvých desaťročiach budúceho tisícročia, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha OSN pre svetový mier. Návrh koncepcie obsahuje prijateľné riešenia pre Francúzsko, ktoré trvá na tom, aby použitie sily schvaľovala BR OSN. Kompromisné riešenie potvrdilo mandát OSN a jej pôvodnú zodpovednosť pri podpore medzinárodného mieru a bezpečnosti, čo je formulácia, ktorá ponecháva manévrovací priestor pre obe strany. USA nesúhlasili s tým, aby stáli členovia BR, Rusko a Čína, dostali právo veta nad akciami NATO, pričom útoky proti Juhosláviu označovali ako precedens. Ďalšie kompromisné riešenie uvádza, že NATO bude operovať v euroatlantickej oblasti, čím sa dáva najavo, že 19-členné zoskupenie samé seba v budúcnosti nevidí ako svetového policajta. Strategická koncepcia definuje nové misie aliancie a odpovedá na výzvy, akými sú etnické konflikty, šírenie zbraní hromadného ničenia alebo medzinárodný terorizmus. Tento dokument je sprievodcom, ktorý nám umožní čeliť výzvam nového storočia, povedal generálny tajomník NATO Javier Solana. V novej koncepcii aliancia uznala, že BR OSN má primárnu zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a že hrá rozhodujúcu úlohu v zabezpečovaní bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore. Aliancia sa zaviazala podporovať mierové a iné operácie pod záštitou BR OSN a OBSE vrátane poskytovania zdrojov NATO. V tomto kontexte pripomenula rozhodnutia týkajúce sa operácií na Balkáne. V prípade, že krízy, ktorá ohrozuje euroatlantickú stabilitu a môže ohroziť bezpečnosť členov aliancie, môžu byť vojenské sily NATO vyzvané na vykonanie zodpovedných operácií. Podľa expertov to znamená, že aliancia môže zasiahnuť pri riešení kríz v podstate kdekoľvek vo svete, kde to bude ohrozovať záujmy jej členov aj bez súhlasu BR OSN. Aliancia potvrdila, že v Európe ponecháva vhodné množstvo jadrových a konvenčných síl, hoci na minimálnej dostatočnej úrovni. V koncepcii sa prejavila americká prevaha vo vojenských štruktúrach NATO, vo výzbroji NATO, ako aj v zabezpečovaní operácie Spojenecká sila v Kosove. Nová koncepcia preberá všetky myšlienky od USA, a to od mierových operácií, operácií zameraných na riešenie kríz, spolupráce s východom, až po boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a prispôsobenie sa armád NATO novým rizikám. Naopak, európskym spojencom sa nepodarilo presadiť veľký pokrok v rozvíjaní európskej bezpečnostnej a obrannej identity. Podľa Billa Clintona nová európska obranná identita nemôže konkurovať aliancii. Lídri NATO nepozvali na vstup nijakú kandidátsku krajinu, avšak potvrdili svoj záväzok proti politike otvorených dverí. Na vstup kandiduje deväť krajín vrátane SR, pričom aliancia ich všetky vymenovala v záverečnom komuniké. NATO sa však nezaviazalo, či ich prijme a kedy sa tak stane. J. Solana povedal, že traja noví členovia NATO nebudú poslednými novými členmi. Dnes uznávame a vítame pokračujúce úsilie a pokrok v Rumunsku a Slovinsku. Takisto uznávame a vítame pokračujúce úsilie a pokrok Estónska, Lotyšska a Litvy. Od madridského summitu sme zaznamenali a vítame pozitívny vývoj v Bulharsku. Takisto zaznamenávame a vítame nedávny pozitívny vývoj na Slovensku, znie záverečné komuniké. Slovensko sa tak dostalo na úroveň ostatných šiestich vážnych kandidátskych krajín, aj keď bolo spomenuté až na siedmom mieste. To však neprejudikuje poradie, v ktorom budú dostávať pozvanie na vstup do NATO. Aliancia potvrdila, že proces rozšírenia bude naďalej podliehať pravidelnému prehodnocovaniu. Nasledujúce prehodnotenie sa nemusí nevyhnutne uskutočniť na ďalšom summite aliancie, ktorý by sa podľa zdrojov NATO mohol uskutočniť niekedy v roku 2002. Spojenci schválili aj akčný plán na členstvo, ktorý včera predložili lídrom deviatich partnerských krajín, uchádzajúcich sa o vstup do aliancie. Ide o program ukazujúci spôsoby, ako priblížiť partnerské krajiny bližšie k aliancii a pomôcť im pripraviť sa rýchlejšie na splnenie kritérií členstva. Akčný plán na členstvo má byť ďalším ukazovateľom, že NATO berie ambície kandidátskych krajín vážne a je praktickým prejavom politiky otvorených dverí, povedal Solana. Zo záverov summitu NATO podľa slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu jasne vyplýva, že aliancia je otvorená naďalej aj pre ďalších členov. Vyjadril presvedčenie, že SR má rovnakú šancu ako ktorýkoľvek z uchádzačských štátov začleniť sa do rodiny krajín aliancie, avšak Slovensko podľa neho musí v najbližších mesiacoch a rokoch dokázať, že cesta, na ktorú vykročilo, je nezvratná. Dzurinda podporil vyhlásenie z rokovania summitu ku Kosovu, v ktorom NATO trvá na splnení podmienok pre prezidenta JZR Slobodana Miloševiča a až potom je ochotná zastaviť svoje letecké aktivity. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |