|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 26.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovensko sa vracia na svoje miestoMyšlienky P. Hamžíka na diskusii NEF - Hk Problematika európskej integrácie zasahuje do všetkých rezortov. Aj preto sme vytvorili novú štruktúru orgánov, ktoré, dá sa povedať, riadia postup v tejto oblasti. Zrušili sme Radu vlády pre európsku integráciu a vytvorili sme ministerskú radu, kde šesť členov vlády, plus štátny tajomník, hlavný vyjednávač, teda minister alebo vedúci tých rezortov, ktoré sú najviac vtiahnuté do procesu integrácie, alebo ktoré z vládnych rezortov najviac postihne tento proces, čiže sú tam financie, hospodárstvo, vnútro, je tam minister zahraničných vecí, jeho štátny tajomník, ja predsedám. Čo je však dôležitejšie, vytvorili sme pracovný výbor, kde sa všetky materiály do vlády prerokujú na pracovnej úrovni, idú cez ministerskú radu a až potom do vlády a vytvorili sme konzultačný výbor. Tam ide práve o zatiahnutie všetkých zložiek do tohto procesu. Sú tam zástupcovia AZZ, KOZ, tretieho sektora, rektorskej konferencie, dokonca Združenia sudcov, mládeže atď. Prvé zasadnutie sme mali pred dvoma týždňami. Helsinský summit Podstatou mojej zodpovednosti vo vláde je koordinácia jednotlivých rezortov, vychádzame z hodnotiacej správy z minulého roka a z úloh, ktoré sme si dali v januári. Ďalšie hodnotenie v Európskej komisii bude koncom októbra, krátko pred helsinským summitom. Pod moju zodpovednosť patrí otázka harmonizácie práva s európskym právom. Je to veľmi široká oblasť, dokonca by som povedal jedna z najdôležitejších oblastí, týkajúca sa európskej integrácie a zahraničnej pomoci, kde zahŕňame predovšetkým PHARE. Je to pomerne významná suma prostriedkov, minulý rok to bolo 46 mil. euro, tento rok to môže byť až 100 mil. euro spolu s cezhraničnou pomocou, čo dnes predstavuje viac ako 4,3 mld. Sk. Identifikujeme všetky ďalšie možnosti zahraničnej pomoci nielen zo štátov EÚ tak, aby sme získali zdroje na udržanie, ale aj na rozvojové programy a na prípravu podmienok, ktoré platia v EÚ. Vláda potvrdila vstup do EÚ ako svoju prioritu. V tomto smere tu existuje kontinuita, aj keď tieto procesy boli v predchádzajúcom období do určitej miery zabrzdené. Sústredili sme sa na helsinský summit úplne realisticky, pretože od viedenského summitu, po zmene politických pomerov, sme čakali viac. Summit v Berlíne bude v júni t. r. na záver nemeckého predsedníctva sa nebude zaoberať rozširovaním EÚ. Nechcem to zarieknuť, ani klopať po dreve, ale zo všetkých mojich kontaktov z účastí na konferenciách atď. nikto nepochybuje, že okrem plnenia politických kritérií musíme presvedčiť o dvoch veciach. O tom, že nové politické pomery sú stabilné, súvisí to aj so stabilitou vlády, a potom, že vieme riešiť problémy ekonomiky. Nikto nám neodpustí plnenie ekonomických kritérií. Ako prioritu vidím teraz začiatok rokovaní o vstupe, a potom nastane veľmi náročné obdobie, ktoré nebude trvať dva ani tri roky, to nie je beh na krátku trať, bude to trvať tak do roku 2005, 2006. Všeobecne sme hodnotení tak, že medzi nami a Čechmi, Maďarmi, Poliakmi v podstate dnes nie sú veľké rozdiely v ekonomickej oblasti, ale transformácia musí pokračovať. Čaká sa, ako budeme ďalej otvárať ekonomiku, liberalizovať ju, reštrukturalizovať bankový sektor, ako budeme vytvárať podmienky fungujúcej trhovej ekonomiky, potom môžeme ísť do týchto oblastí aj konkrétne. V čom sme pozadu? Čiže jedna otázka je stabilita, druhá je riešenie problémov ekonomiky. Rozpočet bol postavený taký, aký bol, zložitý, zdroje sme prerozdelili tak, ako sme najlepšie vedeli, hľadajú sa ďalšie zdroje na to, aby sme mohli ísť čím skôr do rozvojových programov. Keď hovorím čím skôr, tak nemyslím týždne, mesiace, myslím možno budúci rok, alebo v rámci tohto legislatívneho obdobia. Vidím obrovský zdroj, a to sú zahraničné investície. Prijali sme určité opatrenia na podporu prílevu zahraničných investícií. Je tu rezerva, v podstate to nechceme robiť tak, ako to urobili Česi alebo Maďari, ekonomiku treba mať pod kontrolou. Viackrát som sa stretol s českými aj s maďarskými kolegami a na prekvapenie najmä Maďari nás upozorňujú, nerobte to tak ako my. Nám tu už skoro nič nepatrí. Čiže takto to robiť v žiadnom prípade nechceme. Pracuje sa aj na dlhodobejšej koncepcii hospodárskej politiky. Situácia nie je ľahká, musíme si poradiť s mnohými úlohami. V čom sme pozadu? Pozadu sme v tom, že sme neliberalizovali našu ekonomiku tak ako ČR, Maďarsko a Poľsko, nedostali sme sa do OECD a nedostali sme sa tam aj z politických dôvodov. Ja som bol, pán Kozlík si to pamätá, v januári 1997 na OECD v Paríži. Dosť nezvyčajné. Ministri zahraničných vecí tam nezvyknú chodiť, väčšinou ekonomickí ministri alebo podpredseda vlády zodpovedný za ekonomiku. Dohodli sme sa takto. Vtedy sa podaril určitý prielom, ale už vtedy povedali, že čakajú aj politický posun. Po prvý raz sa politicky pozeráme na situáciu a je tu určitá politická brzda, pretože všetko so všetkým súvisí, a ak ste pribrzdení vo vzťahu k EÚ a k NATO, tie súvislosti tam existovali, tak to nemôžeme nebrať na zreteľ. Čiže sú tu určité rezervy, všetko závisí od legislatívnych krokov a od dotvárania sa smerom navonok. Škodlivé odklady Ekonomiku nemôžeme liberalizovať zo dňa na deň, treba na to postupné kroky, vari rýchlejšie ako v minulosti, ale postupné, tak, aby nám to neuškodilo. Napríklad zahraničné investície, ktoré treba orientovať aj regionálne. Potrebujeme ich pre západné Slovensko, teda do okolia Bratislavy ale potrebujeme ich predovšetkým do oblastí, kde je vysoká nezamestnanosť, kde nám krachujú podniky. Chceme ich orientovať aj prostredníctvom Agentúry pre regionálny rozvoj, ktorej vytvorenie vláda odsúhlasí v najbližších týždňoch alebo dňoch. Táto Agentúra pre regionálny rozvoj bude identifikovať existujúce tendencie, pripravovať ľudské zdroje a ťahať investície s lepšími podmienkami do týchto oblastí. Určitú časť prostriedkov z PHARE budeme orientovať práve na tieto projekty. Bude to proces, ktorý bude trvať, predpokladám, tento rok. Našich partnerov zaujíma aj privatizácia, ako sa vyrovnáme s privatizáciou z minulosti. Jednoznačne sme povedali, že tam, kde bol porušený zákon, sa veci musia dať do poriadku. Veľmi dobre však chápu, že na prvom mieste je tu záujem ekonomiky, proste, že nemôžeme ten systém, ktorý sa vytvoril, bez ohľadu na jeho zložitosti, rozbiť. Čiže hľadáme cestu tak, aby sa v prvom rade nepoškodila ekonomika. Za dnešnej situácie, keď vnútorné zdroje sú do značnej miery vyčerpané, musíme počítať so zdrojmi zo zahraničia. Hľadáme dodatočné zdroje do rozpočtu. Hovorím o tom preto, trochu odbočujem od integrácií, všetko so všetkým súvisí, stav ekonomiky je dôležitý. Hovorili sme o DPH, hovorili sme o dovoznej prirážke. Podľa môjho názoru, tieto opatrenia sa mali urobiť v decembri, najneskôr v januári. Čím ďalej to ťaháme, tým je to horšie. Nejde len o sociálnu situáciu občanov, ktorá je pre nás dôležitá, ale ide tu aj povedzme o postavenie malých a stredných podnikateľov, ktorí sa nachádzajú vo veľmi zložitom stave. V programovom vyhlásení vlády máme vytvoriť také podmienky, aby sa tu, keď to zjednoduším, oplatilo podnikať a my vieme, že malé a stredné podnikanie hýbe aj takými veľkými ekonomikami, ako je nemecká, francúzska a ďalšie. Čiže v malom a strednom podnikaní sa zvyšuje produktivita práce, zvyšuje sa zamestnanosť a celková efektivita. Podmienky trhu Tu sú určité rezervy, samozrejme, že sa to nedá urobiť zo dňa na deň a nemohli sme v tejto zložitej situácii súhlasiť so zvýšením spodnej hranice DPH. Druhou otázkou je dovozná prirážka. No z hľadiska našich snáh v EÚ sme to neformálne konzultovali, ale zatiaľ si myslím, že toto opatrenie bude ťažko priechodné. Povedali nám dobre, ale posudzujeme vás aj podľa toho, či budete po vstupe schopní prispôsobiť sa tým podmienkam, ktoré u nás platia. A tie podmienky sú podmienkami voľného trhu. Ak zavediete dovoznú prirážku, pritom nezabúdajú, ako neštandardne sme zaviedli dovoznú prirážku v predchádzajúcom období, pretože tá sa podľa pravidiel má zavádzať na krátke obdobie plošne aspoň 70 %. Neurobili sme to celkom takto, naťahovalo sa to, nebolo to úplne prekonzultované, odsúhlasené, čiže je tu určitý, nechcem povedať resentiment, ale ten pocit z minulosti, ktorý nás v tomto smere brzdil, aj z hľadiska priority vstupu do OECD je toto opatrenie zložité. Je to návrh, vo vláde prešiel, zlepšiť finančnú, daňovú disciplínu, sú tu rezervy, na tom sme sa zhodli, a treba postupovať omnoho ráznejšie, najmä v tej daňovej oblasti, ako sa postupuje doteraz. A potom je tu ďalšia oblasť, úspory v štátnej správe. Ak si dáme do štátneho rozpočtu úspory jedno percento, tak to je nič. Čiže tu musíme ísť na 10 % a nemyslíme tým len rezorty, ústredné orgány štátnej správy, ale aj miestnu správu. Dali sme si príslušné úlohy, materiály majú byť predložené do vlády, pokiaľ ide o finančnú, daňovú disciplínu konkrétne návrhy postupu v máji a pokiaľ ide o zníženie výdavkov štátneho rozpočtu v štátnej správe, tiež je tam májový termín. Čiže v dohľadnom čase hľadáme zdroje, rezervy a ja osobne vidím rezervu práve v tej oblasti, ktorá nebola využitá - v príleve zahraničného kapitálu. Je to aj politická otázka. Politické podlžnosti Stojíme pred prezidentskými voľbami, už viac ako rok nemáme jedného z ústavného činiteľov, čo nesvedčí o vnútropolitickej stabilite. Teraz pred voľbami sa situácia trochu zdramatizuje. Samozrejme, že voľba prezidenta je z hľadiska jednotlivých politických subjektov aj určitá vplyvová záležitosť, myslím tým vzťahy, kooperáciu, spoluprácu atď. Čiže je veľmi dôležité pre celé politické spektrum, kto bude vybratý a musím povedať otvorene aj to, že zahraničie sa pozerá aj na to, akú politiku reprezentoval alebo môže reprezentovať ten politik, ktorý sa tu stane prezidentom republiky. Zatiaľ je veľký záujem, veci sa hýbu dopredu a myslím si, že perspektíva je dobrá aj v tejto oblasti. Vrátim sa ešte k jednému politickému problému, a to k zákonu o jazykoch národnostných menšín. Z integračného hľadiska je dôležitý najmä preto, že predchádzajúca vláda si dala prijatie takéhoto zákona do národného programu, ktorý odovzdali Európskej komisii. Existoval, aj keď iba ústny záväzok, takýto zákon prijať. Máme pripravený taký návrh zákona, ktorý je akceptovateľný pre všetkých občanov a pre všetky politické subjekty, aspoň dúfam. Samozrejme, predpokladám určitú prestrelku v parlamente. Myslím si, že na júnovej schôdzi by prvé čítanie mohlo prebehnúť, a potom na mimoriadnej schôdzi alebo na ďalšej by takýto zákon mohol byť prijatý. Čiže tým bude politicky situácia vyčistená, hoci už dnes sme posudzovaní tak, že politické kritériá plníme a že v podstate je dôveryhodnosť vlády vysoká, a vláda nielen deklaruje, ale aj plní to, k čomu sa zaviazala. V prospech Slovenska Pre integračný proces je dôležitá podpora občanov. V stredu vláda prerokuje komunikačnú stratégiu, prvý výhľad. Dnes, podľa posledných prieskumov verejnej mienky, je podpora na úrovni 67 %. Chápem to nielen tak, že naši občania v ňom vidia priestor na rast ekonomiky, aby rástla životná úroveň, ale aj tak, že stále má pre našich občanov aj politický rozmer. Proste spolupatričnosť k určitému spoločenstvu, ktoré uznáva určité hodnoty. Naša skúsenosť z posledných rokov bola zložitá a myslím si, že v podpore vidieť aj opätovné prihlásenie sa k tomu, k čomu sme sa napokon prihlásili v novembri 1989, aj v januári 1993 - demokracia, právny štát a napokon aj ľudské práva, hoci v tejto oblasti nevidím zásadné problémy, alebo také problémy, ktoré by nás odlišovali od iných. Čiže podpora občanov, komunikačná stratégia, bude prezentovaná na budúci týždeň. Pokiaľ ide o vládu aj z hľadiska zahraničnopolitických priorít, ale najmä domácich, pretože, keď vláda nemá podporu doma, ani samé jednotky v zahraničí jej nepomôžu. Najdôležitejšie, čo vláda má, je jej kredibilita, jej povesť a myslím si, že s tým treba ísť do riešenia všetkých problémov a treba viesť transparentnú politiku. Všetko so všetkým súvisí, preto spomeniem aj tie neľahké rozhodnutia, ktoré sme prijali v posledných týždňoch a ktoré sa týkajú ďalšej našej zahraničnopolitickej priority, a tou je členstvo v NATO. Za dôležité považujem, že sme urobili to, k čomu sme sa zaviazali v Partnerstve za mier, to, čo je v programoch politických strán, to, čo je vo vládnom programe, a to, čo je v záujme Slovenska. Áno, sú to ťažké rozhodnutia z ľudského hľadiska, vláda to viackrát deklarovala, aj hneď po týchto rozhodnutiach, že sme za to, aby sa hľadalo mierové riešenie. Vojenský zásah považujeme za krajné opatrenie, ale za danej situácie sme sa nemohli rozhodnúť inak, ako sme sa rozhodli. Situácia je skutočne zložitá. Šesťdesiat percent našich občanov, podľa posledných prieskumov, je proti vojenskému zásahu. Takže s týmto faktom treba pracovať a myslím si, že sú tu určité rezervy, aj v mediálnej politike vlády. Navonok sa musíme prezentovať tak, aby sme boli zrozumiteľní, aby sme naše rozhodnutia zrozumiteľne argumentovali občanom. Nové zákony Legislatívna oblasť je mimoriadne dôležitá. Spomeniem len štyri zákony, ktoré sa v rámci harmonizácie prijmú v najbližšom období. V príprave je zákon o verejnom obstarávaní, zákon o štátnej službe, zákon o technických požiadavkách na výrobky a zákon o štátnej pomoci. Celkovo hodnotíme činnosť spoločných orgánov s EÚ, či už je to asociačný výbor alebo spoločný parlamentný výbor, pozitívne. Aktualizujeme národný program na zladenie slovenského práva s európskym. Prešli sme prvou etapou bilaterálneho hodnotenia. Predtým hodnotili spoločne všetky kandidátske štáty z druhej skupiny, teraz už Slovensko samostatne predstúpi pred Európsku komisiu. Výsledky sú povzbudivé, dokonca by som povedal lepšie ako v niektorých štátoch, ktoré sú v prvej skupine. Dôležitou otázkou je otázka energetickej politiky, jadrových elektrární. V súvislosti s Jaslovskými Bohunicami sme zrušili rozhodnutie predchádzajúcej vlády o tom, že Jaslovské Bohunice zastavíme a odsúhlasili sme ďalšie prevádzkovanie jadrovej elektrárne s tým, že povolenie dáva každoročne Úrad jadrového dozoru. Zaoberali sme sa aj medzinárodnými hodnoteniami, ktoré potvrdili vysoký štandard. Budeme však musieť povedať, dokedy predpokladáme prevádzkovanie tejto elektrárne, nebude to rok 2015, ale môže to byť rok 2008, 2010. Jadrovú energetickú politiku prerokuje vláda do konca mája, budeme ju prezentovať aj vo vzťahu k Európskej komisii, sme v dobrom kontakte a v transparentnom vzťahu k informáciám, pokiaľ ide o naše vzťahy s Rakúskom. Čo sa týka Mochoviec, tam v zásade nie sú problémy, ide len o rozhodnutie, či máme na to, aby sa dostaval 3. a 4. blok. To je jediné, o čom budeme uvažovať, a do konca septembra sme si dali úlohu pripraviť takýto návrh do vlády, uvážiť čo ďalej, pokiaľ ide o alternatívne zdroje energií. Čiže budeme sa musieť pozrieť viac dopredu v horizonte desiatich a viac rokov. (Medzititulky redakcia) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
