|
|
||||||||||||||||
| Utorok 27.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je to akoby merať od buka do bukaStále tie isté problémy cestovného ruchu Vzhľadom na to, že službu cestovného ruchu nevytvárame na jednom mieste tak ako v kaderníckych salónoch, pojem cestovný ruch sa stráca v abstrakcii natoľko, že prestáva mať konkrétnu podobu. Potom čítame, že na Orave sme vyškolili z prostriedkov Fondu zamestnanosti ženy z domácnosti pre cestovný ruch. Potrebujeme zriadiť fond rozvoja cestovného ruchu s cieľom zvýšenia úrovne infraštruktúry a služieb cestovného ruchu, ako aj ďalších podporných programov. Investovali sme do zriadenia turisticko-informačných kancelárií... Účel a prostriedky Účel sa zdá byť svätý a účel svätí prostriedky. Lenže v tomto prípade ide o finančné prostriedky, teda peniaze, ktoré majú svoju cenu úrok. Preto by nás malo zaujímať, čo cestovný ruch vlastne je, na čo vydávame prostriedky a komu idú do vrecka. Ak ho chceme dostať do konkrétnej podoby, musíme ho definovať, teda klasifikovať tak, aby sme ho mohli merať, a to nie na vedeckej či abstraktnej úrovni, ale v praxi. Nehovorím, že nám chýba klasifikácia produkcie na štatistické účely, ale otázkou je, do akej miery je táto klasifikácia rešpektovaná v iných právnych normách. Klasifikácia produktu nie je vykladaná jednotne, a tým nie je ani v praxi jednotne uplatnená. Plán môže vychádzať z predpokladu, ale štatistika je číselný fakt. Napriek tomu jeden druhého podozrievame, čo komu uniklo, alebo dokonca, čo kto upravil. Takto sa bežne stáva, že ak nevieme, čo máme, nevieme ani komu čo dávame. Lebo investujeme do očakávaní a akcelerácia neprichádza, zvyšuje sa iba podozrievanie a prehlbuje sa nedorozumenie. Štát vydáva legislatívne normy, ale nech nikto neočakáva, že budú vyhovovať každému. Ich počet sa tak rozrástol, že ich už sám štátny aparát nedokáže zladiť. Tu nie je na mieste očakávanie, že nás štát uloží do postieľky. Na mieste je potreba profesionálne sa združiť a dať hlavy dokopy. Jednoznačným účelom profesionálneho združovania je dosiahnutie lepšieho ekonomického efektu z našej vlastnej podnikateľskej činnosti. Keby tak nebolo, mohli by sme ísť si posedieť do krčmy, kde by sme mali zaručené, že tam stretneme podstatnú časť nášho národa. Teda ako podnikateľ sa združujem, aby som mohol ovplyvniť veci a dianie okolo seba, ktoré nemôžem ovplyvniť sediac na stoličke vo vlastnej firme tak, aby pracovali v prospech firmy. Demokratický štát jednoducho potrebuje svojho partnera na to, aby mohol kontrolovať svoju vlastnú činnosť. A tým partnerom, to sú aj združenia podnikateľov, ktorí majú takú dôležitosť, akú si sebe samým pripisujú. Práca klubov Slovenskú asociáciu cestovných kancelárií (SACK) založili v roku 1991 a po deviatich rokoch činnosti má 154 členov. Štatistika uvádza, že na Slovensku bolo v minulom roku 1256 cestovných kancelárií vrátane cestných dopravcov. Združené cestovné kancelárie neposkytujú asociácii nijaké štatistické údaje, takže SACK nevyhodnocuje nijaké ekonomické výsledky svojich členov, teda predpokladá, že združená cestovná kancelária dosahuje aj ekonomické výhody vyplývajúce zo združenia. Tibor Bajaník, prezident SACK, sa pre časopis Kormorán vyjadril, že významným krokom v praktickej činnosti asociácie bolo vytvorenie dvoch odborných klubov. Klub touroperátorov a Klub incomingových kancelárií. Cieľom týchto klubov je riešenie odbornej problematiky. Na riešenie ekonomických a právnych otázok súvisiacich s legislatívou, štatistikou, financiami (rozvojové programy PHARE) nemá zriadený nijaký klub či komisiu. Zväz hotelov a reštaurácií SR (ZHaR SR) vznikol v roku 1993 a dnes má 84 stálych členov. K 31. 12. 1997 sme vykázali na Slovensku 1188 ubytovacích zariadení, z toho hotelov a penziónov v počte 397. Zväz má stále pracovné komisie aj pre legislatívu, ekonomiku a stratégiu hotelierstva. Napriek tomu Vyhláška MH č. 125/1995 Z. z. o kategorizácii ubytovacích a stravovacích zariadení sa stala vykonávacím predpisom k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, a tak živnostenské úrady nielenže podnikateľom v cestovnom ruchu povoľujú výkon živnosti, ale navyše pre hotely a reštaurácie stanovujú ekonomické podmienky podnikania. Čo s rozdrobenosťou? Kategorizácia ubytovacích a stravovacích zariadení je odborovou normou a ako taká určuje dodacie podmienky služby, je teda neoddeliteľná od jej ceny. Nadviazanie tejto vyhlášky na živnostenský zákon však rozbil túto zákonnú jednotu a úplne znefunkčnil prácu komisie ZHaR SR pre ekonomiku a stratégiu hotelierstva. Chceme sa zviditeľniť. Chceme zaujať pozíciu nielen na našom trhu, ale aj na trhu v zahraničí, chceme si tieto pozície aj udržať, chceme robiť zmysluplnú marketingovú stratégiu, chceme zarobiť, ale my sami si nevytvárame základné podmienky na výkon svojej profesie. Musíme si uvedomiť, že zákon dialektiky hovorí čím vyššia centralizácia, tým väčšia rozdrobenosť. Po zlikvidovaní obchodnej značky Interhotel, po spochybnení vlastníctva cestovnej kancelárie Satur, cestovný ruch je rozdrobený do stoviek malých podnikov. Zaujímame sa o veľké trhy a máme veľké myšlienky. Ak sami nepochopíme, že v oblasti podnikania musíme ísť smerom k centralizácii, potom sa štát o centralizáciu postará sám. Znova bude platiť čím silnejší štát, tým slabší občan. Rudolfa Vallová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
