|
|
||||||||||||||||
| Utorok 27.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR: Vytvoriť podmienky čo najbližšie podmienkam, aké sú v EÚČlenovia Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub sa stretli v piatok podvečer s podpredsedom vlády SR Pavlom Hamžíkom. Včera sme uverejnili myšlienky z jeho vystúpenia, dnes začíname prvou časťou diskusie. Daniel Dobrota, Softip, Banská Bystrica: Integrácia nie je len v rovine ekonomickej Moje pripomienky aj otázky by boli zrejme bližšie podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi, ale aj vystúpenie Pavla Hamžíka iba potvrdilo, že všetko súvisí buď s peniazmi, alebo s ekonomikou. A teda môžeme sa integrovať do európskych štruktúr iba vtedy, keď ekonomika bude na patričnej úrovni. Približne 3 % podnikateľských subjektov dnes fungujú dobre. Na nedávnom stretnutí SOPK v Banskej Bystrici bola veľmi zaujímavá živá diskusia. Všetci sme sa zhodli, že taká ekonomická kríza, ako je teraz, bola možno niekedy v rokoch 1992 1993. Prítomný minister Ľ. Černák hýril optimizmom, nestáva sa to často, vy ste dnes hýrili tiež, ale okrem konkrétnych 4,3 mld. Sk, z ktorých sa vám možno podarí uhrať pre slovenské subjekty polovicu, priveľa konkrétností tu nezaznelo. A tak sa pýtam, kedy prídu peniaze zo zahraničia, ktoré konkrétne...? Kedy sa vlastne ekonomika rozhýbe? Ak poviem za našu firmu, v súčasnosti ideme na 80 % oproti minulému roku. Sme nad hladinou, chýbajú peniaze, ekonomika je umŕtvená, a teda väčšinu podnikateľov, ale aj občanov zaujíma, aké sú konkrétne kroky vlády, pretože ekonomika súvisí s politikou a, samozrejme, integrácia do Európy je nielen v rovine politickej, ale aj ekonomickej. Peter Kasalovský, šéfredaktor Hd: Potrebuje Slovensko novú vojenskú doktrínu? Nemáte pocit, že vláda je v posudzovaní vojnového konfliktu v Juhoslávii príliš jednoznačná? Aspoň tak vyznievajú rôzne vystúpenia našich vládnych predstaviteľov. Politické riešenia áno, ale zvažuje vôbec vláda aj to, že srbské obyvateľstvo vrátane slovenskej menšiny je pod obrovským tlakom? Pripravujú sa spojenecké zmluvy s našimi partnermi? Mali by sme deklarovať, že ak nás NATO zoberie pod svoje krídla, tak potom bude naša krajina potrebovať skutočne novú vojenskú doktrínu alebo spojeneckú zmluvu. Ľuboš Valach, Sevis Žilina: Kapitál sa neriadi citom, ide cieľavedome po signáloch rozumu Nie som zástancom toho čo sa deje v Juhoslávii. Nám všetkým chýbajú komplexné informácie. Vojna je však vždy hraničným riešením, a teda nie je riešením. Pokiaľ ide o našu integráciu do Európy, chýba mi v kontexte politicko-ekonomickom aj výchova obyvateľov a podnikateľov na vstup do EÚ. Vyrastali sme v určitom prostredí socialistickej ekonomiky, to prostredie nás ovplyvnilo a teraz ideme do globálnej ekonomiky, v ktorej platia iné pravidlá. My sa im budeme musieť prispôsobiť, nie oni našim pravidlám. Svet sa výrazne mení. Dosť sa venujeme zahraničným investorom, je to naša ťažisková oblasť. Keď sme sa im chceli začať venovať efektívne, museli sme najskôr pochopiť, ako funguje globálna ekonomika. Často sa hovorí, že dnes 90 % svetových firiem je amerických. To je iba zdanie. Tvrdím hociktorému podnikateľovi, keď má nejaký dobrý softvérový produkt, nech si založí pobočku v USA, tam na to iste zoženie kapitál, pokiaľ je to dobrý globálny produkt. Potom vstupuje na Slovensko a do okolitých krajín ako americká firma. Takisto keď má niekto strojársky výrobok, asi by som mu odporučil rovnaký postup. Približne 56 % alebo viac akcií tých najväčších spoločností v USA vlastnia fondy. Čiže vlastnia úspory takmer z celého sveta. Ak teda chceme v tomto biznise robiť, museli sme celú takúto filozofiu najskôr pochopiť. Už tu odznelo otázka, kedy finančný kapitál príde na Slovensko. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že nie je problém s kapitálom, problém je so slovenskými podnikateľmi. Kapitál ide za rozumom, kapitál ide za šikovnými manažérmi. Lenže tí šikovní manažéri ešte nevedia, že sa musia v tom najlepšom spojiť, riešiť globálny biznis. Keď sa darí, tak sa mu darí... Ak mu to však nejde, potom začína zháňať zahraničný kapitál. Ale kto z vás by dal peniaze podnikateľovi, ktorému sa nedarí?! Čiže od tohto sa odvíja postavenie vlády v integračnom procese. Peniaze idú vždy za rozumom. Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:Viacerí ste hovorili o ekonomickej kríze. Tá nevznikla zo dňa na deň a iste tu nie je preto, že došlo k zmene politických pomerov. Neraz mám pocit, že mnohé otázky boli vyslovené neskoro, niektoré už mali byť povedané pred rokom, pred dvoma, pred tromi. Vtedy sa nikto nikoho nič nepýtal, všetci boli ticho. Teraz je tu voľnejšie ovzdušie, takže každý sa môže jednoznačnejšie vyjadriť. Tieto fakty sú úplne legitímne. Tiež si myslím, že sme museli zhodnotiť predchádzajúce obdobie, museli sme si urobiť odrazový mostík. Ale tým sa to skončilo. Ľudí dnes už nezaujíma, čo tu bolo predchádzajúce štvorročné obdobie, ale predovšetkým ich zaujíma, ako si táto vláda poradí s dnešnou situáciou. Z toho hľadiska, za ktoré zodpovedám, mojou úlohou je vytvoriť všetko pre to, aby podmienky, za ktorých funguje trh u nás, boli čím bližšie tým podmienkam, ktoré existujú v EÚ. Je to liberalizácia, reštrukturalizácia bankového priemyslu, je tu priestor na vstup zahraničných investícií, ktoré orientujeme regionálne. To všetko nás čaká, to chceme urobiť. Dnes sa však väčšina HDP tvorí v súkromnom sektore, všetky veľké podniky viac ako 40 percent niektorí až 70 % produkcie exportujú do štátov EÚ, ekonomické efekty sú v rukách manažmentov týchto podnikov. Úlohou vlády je vytvoriť stabilnú legislatívu, teda legislatívu, ktorá sa nemení z polroka na polrok. Teda zodpovedáme za istotu aj našich podnikateľov, aj zahraničných investorov. Robíme aj na úpravách daňového systému tak, aby sa tu skutočne, najmä pokiaľ ide o malé, stredné podnikanie, vyplatilo investovať. Vytvárame podmienky , aby prišli strategickí partneri do takých podnikov, ako sú, povedzme, telekomunikácie. Je tu aj otázka transparentnej privatizácie a vyrovnania sa s tým, čo tu bolo v predchádzajúcom období. Sú to dôležité otázky, definitívne závery sme neprijali, tento proces sa nedá urýchliť. Aj keď si uvedomujeme, že ľudia sú netrpezliví, že my sme v tom predvolebnom období boli jednoznační na tribúnach. Ale uvedomovali sme si, že prísľuby a záväzky, ktoré dávame, dávame na celé legislatívne obdobie. Myslím si, že pokiaľ ide o rozpočet, som realistický. Nemáme zatiaľ na rozvojové programy, hľadáme rezervy a opäť zdôrazňujem, že práve v príleve zahraničných investícií vidím istú rezervu zdrojov, ktoré už nie sú doma. Nechcem suplovať ani ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, ani podpredsedu vlády Ivana Mikloša, budete mať isto príležitosť hovoriť aj s nimi. Rád by som opäť zdôraznil, že niektoré kroky sa mali skutočne urobiť už v decembri, najneskôr v januári. Dnes už sa určité veci budú ťažko presadzovať aj vzhľadom na ten tlak na občanov, ktorý tu je. Pokiaľ ide o Juhosláviu, zvažujeme absolútne všetko. Lenže jedni hovoria len o Srboch, druhí hovoria len o Albáncoch. Situáciu treba brať komplexne. Medzinárodné spoločenstvo, ku ktorému sa aj predchádzajúca vláda postavila veľmi kooperatívne a v súlade so záväzkami vo vzťahu k Partnerstvu za mier, nastúpilo, až keď bolo 250-tisíc mŕtvych. A v Kosove už pred vojenským zásahom NATO existovala občianska vojna, už niekto strieľal do vlastných občanov. Uvedomujem si, že celá situácia je mimoriadne zložitá, viem, že sa urobili chyby. Ak musí medzinárodné spoločenstvo riešiť situáciu vojenskými prostriedkami, tak zlyhalo. Vláda má istú zodpovednosť a musí sa rozhodnúť jednoznačne. V takýchto situáciách sa nedá rozhodnúť ani ryba, ani rak. My sme sa rozhodli jednoznačne a som presvedčený, že je to v záujme Slovenska, jeho perspektívy, zaradenia sa do skupiny štátov, kde stabilita politická aj ekonomická je neporovnateľne väčšia ako u nás. Aj stabilita z bezpečnostného hľadiska. Azda keby sme už boli členom NATO, tak dnes by sme sa možno mohli rozhodovať trochu inak. Členstvo v NATO nie je priveľmi o niečom inom ako členstvo v EÚ, aj keď kŕmení sme z ekonomiky. Členstvom v EÚ, ktoré považujem za prioritné, sa v podstate prispôsobujeme istej tendencii, ktorá smeruje ku globalizácii politiky a ekonomiky, alebo ekonomiky, a tým politiky. My, ako malý štát, máme jedinú šancu prijať tieto zásady a tendencie, pochopiteľne, v záujme nášho štátu. Tieto procesy treba teda vnímať z istého odstupu... Môžeme aj v súvislosti s Kosovom vytrhávať jednotlivé informácie, kde tam kto koho zbombardoval, môžeme mať na nezmyselnosť vojny rovnaký názor, ale rozhodujúci je komplexný pohľad. A tak to vníma vláda. Pokiaľ ide o našu prípravu na vstup do EÚ, je to postupný proces. Komunikačná stratégia bude nielen o výhodách, ale aj o nevýhodách. Nebudeme však o nevýhodách hovoriť ako o niečom negatívnom, ale budeme hovoriť o tom, ako v rámci negociačného procesu dohodneme také podmienky, aby nevýhody, ktoré existujú, boli čo najmenšie. Takže rozvojové programy budeme môcť uplatňovať až vtedy, keď ekonomiku postavíme na nohy. A z tohto hľadiska tento rok je pre nás rozhodujúci. Jozef Sitek, generálny riaditeľ OVP Trstená: Chýbajú razantnejšie kroky vlády Fungujúca ekonomika je jednou z podmienok vstupu do EÚ. V tom sme všetci zajedno. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko je malý trh, a pokiaľ by tá ekonomika šliapala iba na tých 80 %, ako tu bolo prezentované, tak určite by sme tu vyrobený tovar nepredali. To, čo mne chýba, sú razantnejšie opatrenia vlády na podporu drobného a stredného podnikania vo vývoze tovaru tých podnikov, ktoré sú schopné tovary umiestniť či už na bývalých východných trhoch, alebo na trhoch EÚ. My sme sa presadili minulý rok na trhoch v Rumunsku, Maďarsku, čiastočne na Ukrajine, samozrejme, že v ČR, ale nedostali sme žiadnu podporu či už z Eximbanky, alebo z iných možných mäkkých úverov. Chýba teda akási dotačná politika vlády na takéto podniky. Sergej Kozlík, expodpredseda vlády SR: Problém našej integrácie medzinárodná podpora nevyrieši Ja by som reagoval na tie slová podpredsedu vlády P. Hamžíka, kde rozdelil tento problém na politický a ekonomický. Treba vziať na vedomie a myslím, že je to zrejmé , že vláda má medzinárodnú politickú podporu, ale zďaleka tým problém integrácie SR ako priority nie je vyriešený. Myslím si, že základný politický problém, ktorým bola otázka vzťahu k menšinám, ten leží na stole a je dramaticky otvorený a nie je v ňom zhoda ani na úrovni jednotlivých politických strán, ktoré spolu vytvárajú koalíciu. A je to zrejmé z vyjadrenia predstaviteľov politických strán, ktoré sú denne medializované. Ďalší problém, ktorý je veľmi významný a vlastne rozkývava vládnu koalíciu, je problém Kosova, ktorý vytvára významné napätie. Aká je teda z hľadiska týchto rozdielnych názorov priechodnosť fungovania vládnej koalície v ďalšom období? Je schodná možnosť, že sa zjednotia názory, alebo že to nerozkýva vládnu koalíciu v tom ďalšom období? Pokiaľ ide o ekonomické problémy, tie sú, samozrejme, podstatne zložitejšie a vôbec si nemyslím, že rok 1999 bude rokom, ktorý môže znamenať nejaké rozhodnutia alebo prielom vo vývoji ekonomiky. Po podstatnom znížení vývoja HDP t. j. 0,5-percentný rast vo štvrtom kvartáli, sú signály výraznej recesie v januári a vo februári. Vývoj rozpočtového hospodárenia je dramatický, nižšiu úroveň príjmov rieši ministerstvo financií tvrdou reštrikciou. Ako dlho môžu politickí partneri vydržať takéto napätie? Pokiaľ ide o ďalšie parametre ekonomiky, mám pocit, že vláda stratila veľa času a razantné opatrenia sa mali urobiť v novembri, decembri bez ohľadu na to, kto bol pri moci, kto mal väčšinu v parlamente, pretože každá vláda postupom času stráca iniciatívu, začína sa dostávať pod tlak verejnosti aj vlastných vnútorných konfliktov a znižuje sa akcieschopnosť vlády. Čo sa týka zahraničného obchodu, obchodnej bilancie, situácia je taká, že za tri mesiace dovozy sú na úrovni roka 1998 a exporty vzrástli o 5 %, čo v stálych cenách je dokonca pokles exportnej výkonnosti SR. Nájde teda vláda schopnosť dohovoriť sa na jazykovom zákone, medzinárodnom kontexte Kosova, nájde vláda vnútornú silu pri desiatich politických stranách, ktoré ju tvoria na razantné ekonomické opatrenia? Ján Sitek, exminister: Politická zodpovednosť vlády Podpredseda P. Hamžík vo svojom vystúpení zdôraznil, že jednou z podmienok EÚ alebo integrácie je transparentnosť. Hovoril, že treba sa rozhodnúť jednoznačne. Jednoznačné rozhodnutie je áno, jednoznačné je aj rozhodnutie nie. Vláda sa rozhodla, tak ako sa rozhodla. Nesie politickú zodpovednosť, má podporu v parlamente, ale nie je možné, aby premiér hovoril úplne ináč ako zodpovední ministri... Transparentnosť informácie je vlastne absolútne netransparentná. Pokiaľ ide o Kosovo, v minulosti bolo Slovensko vnímané tak, že sa nikdy nezainteresovalo do vojnového konfliktu, ba práve naopak, našou mierovou misiou v bývalej Juhoslávii nás pozitívne hodnotili tak Srbi, ako aj Chorváti. Pokiaľ ide o hospodársku politiku a menovite o rozpočet, treba povedať, že vlastne nebola prijatá koncepcia hospodárskej politiky, hoci v programovom vyhlásení je jasne definované, že ju urýchlene táto vláda prijme. Prešlo pol roka, bol prijatý rozpočet... Ibaže bol tvorený na vode, a tak koncepcia hospodárskej politiky sa bude prispôsobovať rozpočtu. Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR: Páči sa mi tento klub, táto politická všehochuť. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme sa takto stretávali v širšom kruhu a prediskutovali názory zo všetkých strán. Už neraz a dávno som prezentoval, že iba vtedy sa nám podarí veci posúvať, keď potiahneme za jeden povraz a vôbec sa nebudeme pozerať na to, z ktorej sme politickej strany. Keď sme rokovali o íprave koaličnej zmluvy, povedal som a to je už časť odpovede na otázku Sergeja Kozlíka , že ak neodhodíme na 2 3 roky stranícku politiku za chrbát, nevydržíme štvorročné obdobie. Myslím si, že so straníckou politikou sme začali príliš skoro. Napriek tomu verím, že koalícia vydrží. Isto, každý je iný a možno pred pol rokom, pred rokom nám ani nenapadlo, že budeme tvoriť jednu vládu. Situácia si to vyžiadala a my sa musíme správať zodpovedne. Súhlasím s Jozefom Sitekom. Áno, Slovensko je malý trh, treba aj podporné opatrenia vlády. Robili sme rozpočet, robili sme programové vyhlásenie; rozpočet bol schválený pomerne nedávno, pracujeme na koncepcii hospodárskej politiky. Koncepcia je istý dlhodobejší výhľad, koncepcia sa nerobí preto, aby sa naň postavil len jeden štátny rozpočet, na nej sa bude stavať viacero štátnych rozpočtov. Rozpočet sme museli urobiť, pretože sme boli v rozpočtovom provizóriu, museli sme variť z tej vody polievku, ktorá bola poruke, a nechcem sa vracať hlbšie do minulosti. To, že Eximbanka nepodporila podniky, že mäkké úvery neexistujú, že dotačná politika vlády nie je dobrá, myslím si, sa týkalo minulého roka. My sme prehodnotili minulý stav a našou úlohou je situáciu zmeniť. Nedá sa to však z mesiaca na mesiac. Myslím si, že vláda musí byť v užšom kontakte s podnikateľskou sférou. Musia tu fungovať poradné orgány, ktoré budú pripravovať takéto opatrenia, a tie sa politicky zvážia. Nemôžeme rozhodovať od zeleného stola, alebo sa spoliehať iba na pracovníkov rezortov a na rezortných ministrov, potom všetky problémy neidentifikujeme. Na všetky otázky, ktoré ste položili, nemám dnes odpoveď, pretože to súvisí aj s ďalšími krokmi, s hľadaním zdrojov, súvisí to aj s reštrukturalizáciou bankového sektora, ktorý potrebuje nielen reštrukturalizovať. Na kapitalizáciu aj privatizáciu potrebujeme zahraničný kapitál, orientovať ho tak, aby to našej ekonomike vyhovovalo. Keď som po odstúpení z funkcie v máji 1997 začal podnikať, vzhľadom na kontakty, ktoré mám doma i v zahraničí, sa mi darilo, ale tiež som vnímal obrovský tlak. Podmienky, za akých sa poskytovali úvery malým a stredným podnikateľom, boli neúnosné. Vytvoriť zisk pri tých úverových percentách bolo nemysliteľné. Dnes tiež nie je situácia vyhovujúca, takže aj úverová politika sa musí zmeniť. Ale nedá sa to zmeniť administratívnym rozhodnutím vlády. Dnes už sú úvery lacnejšie, ale stále ešte pre väčšinu drahé. Čiže opäť sa dostávame k reštrukturalizácii a k zahraničnému kapitálu. To, že chýbajú razantnejšie opatrenia, je znovu možno na jednu takú dvoj-, trojhodinovú diskusiu, ale predovšetkým s ekonomickými ministrami. Súhlasím s vami, ale zasa vychádzam z reálnej situácie a z toho množstva problémov, ktoré vláda musí riešiť; postupujeme tým tempom, ktoré sme si zvolili, a pracujeme na koncepcii hospodárskej politiky. Pokiaľ ide o vzťahy v koalícii, menšiny a Kosovo, diskusia je zdravá a bez diskusie a istých rozporov sa nedostaneme k dobrému výsledku. Návrh zákona o menšinách máme hotový. Podarilo sa nám dohodnúť na tom, že zákon bude vládnym zákonom, pretože je to príliš dôležitá vec na to, aby štyria poslanci z každého politického subjektu proste pripravili taký dôležitý dokument. Nie sú schopní postihnúť ani sféru medzinárodných záväzkov atď. Zajtra pôjde do koaličnej rady, a myslím si, že je akceptovateľný. Hovorím o koaličnej rade preto, lebo je to politicky mimoriadne citlivý dokument, čiže treba ho pripraviť tak, aby bol pre väčšinu našich občanov akceptovateľný. Pokiaľ ide o Kosovo. Je tu otázka, čo bolo riešené politicky v rámci jednotlivých subjektov, či sa pozícia robila z politického hľadiska, či tam nie je trochu viac straníckej politiky ako pri tých ostatných, alebo či sa k tomu postavili jednotlivé politické subjekty vlády jednoznačne. Viete, my sme tiež mohli povedať, vieš čo, ty sa zdrž a ja zahlasujem, a veď 60 % občanov je proti vojenskému zásahu... no neurobili sme to, lebo chceme byť zodpovední a chceme byť jednoznační a chceme niesť dôsledky aj pred vlastnými voličmi a vlastnými členmi za to, čo robíme, a chceme im to vysvetliť. Takže znovu opakujem, verím v stabilitu, pre mňa je prvým horizontom našich integračných snáh helsinský summit a tomu podriaďujeme všetky potrebné kroky. Pokiaľ ide o signály recesie, pokles priemyselnej produkcie, stavebnej produkcie, to má zasa svoje príčiny, ktoré nevznikli len tým, že tu došlo k zmene politických pomerov po parlamentných voľbách. Celkovo oficiálne čísla za prvý štvrťrok ešte nemáme, predpokladám, že v najbližších dňoch budú, a potom zhodnotíme ako na tom vlastne sme oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Ešte by som sa pristavil pri jednoznačnosti informovanosti. Áno, museli sme rozhodovať o preletoch na dvakrát, pretože nebola dostatočná komunikácia medzi členmi vlády, áno, to sa dá kritizovať, a my sme to vnútri aj kritizovali, snažili sme sa z toho poučiť. Rozhodujúce je, aké rozhodnutie sme konečne prijali, a podľa toho túto vládu budú posudzovať aj občania aj vy všetci. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
