Propaganda ako dokument
Hovorí sa, že novinárska fotografia prežije 24 hodín. Agentúrna ešte menej. Na tejto výstave sa môžeme presvedčiť, že tieto dokumenty sú verným obrazom svojej doby, ktorá bola viac propagandou ako objektívnou skutočnosťou. Sú tu zachytené symboly doby, dokumenty z rozhodujúcich chvíľ našej histórie, ako ich videla vládnuca strana. Texty výrazne dopĺňajú fotografie, avšak je to len minulosť, Na toto si musí dať odpoveď každý divák sám. Ja si myslím, že je to aj memento, uviedol Ján Lofaj výstavu Svedok a klamár. Schválne ju tak pomenoval, aby prinútil návštevníkov zamyslieť sa nad obrázkami z obdobia 1948 až 1953. Vybral ich z archívov TASR a ČSTK a vytvoril reprezentatívnu kolekciu svedectva našej minulosti. Nadšené oslavy 1. mája, novootvorený obchodný dom Pionier v Bratislave s veľkým portrétom Stalina s pionierom, prvé socialistické zmluvy JRD, stavba mládeže, výročia oslobodenia, prvé klasy ryže vypestovanej na Slovensku a iné budovateľské úspechy. Záber, na ktorom je dedinský boháč Juraj Rell pred štátnym súdom (Krupina 21. 7. 1952) vzbudzuje vážnosť situácie. Na druhej strane úsmevne pôsobí nástup pomocníkov a učňov bratislavských obchodníkov na národnú zmenu (11. 4. 1948) ako v oblekoch, bielych košeliach a kravatách nesú na pleciach lopaty a krompáče. Aj preto na výstave v bratislavskej galérii Profil sa často diskutuje a porovnáva so súčasnosťou. To, čo vidíme v archíve TASR, zrejme nie je kronikou. Možno máme pred sebou karikatúru dejín, udalostí. Ale nezazerajme, nelamentujme, pousmejme sa a poučme! Aby tento spôsob svedectva ostal fosíliou. Aby sa po čase neukázalo, že sa zmenili len autá, oblečenie, heslá, varuje autor výstavy Ján Lofaj. Text a snímka Pavol Erdziak
|
