Klezmer je už možno zažiť aj na Slovensku - kult 26.4. Už asi tri roky existuje hudobná skupina Pressburger Klezmerband pôsobiaca v Bratislave, ale až v poslednom polroku je o tejto skupine počuť stále viac a stále pozitívnejšie ohlasy. Muzikanti z tejto formácie sa venujú hudobnému štýlu klezmer, ktorý v posledných rokoch prežíva vo svete svoju obrodu. V USA sa stal populárnym už pred vyše 20 rokmi, no Európu tento prúd zasiahol o trochu neskôr. Na prelome storočí to bola hudba židovských muzikantov chodiacich po svadbách a zábavách, kde hrávali podľa prostredia a záujmu buď slovenské, maďarské, rumunské, alebo cigánske piesne. Z toho potom, obohatením o chasidský repertoár a o slová v jazyku jidiš alebo v hebrejčine, vznikol tento špecifický štýl. Samo označenie klezmer má svoj pôvod v hebrejčine a preložiť sa dá ako nástroj spevu. Prisúdený mu bol aj iný význam. Klezmer sa používal ako označenie pre hudobníka, ktorý nehral z nôt, ale prevažne hral spamäti rôzne ľudové piesne. Toto hranie spamäti dalo klezmeru charakteristickú črtu, ktorou je spontaneita a improvizácia pri hre. Preto aj každá súčasná klezmerová kapela má svoj originálny a neopakovateľný prejav. Do svojho repertoáru vkladá tradíciu svojho regiónu obohatenú o spontaneitu a temperament jednotlivých hudobníkov. Džezovanie je tiež plnohodnotnou súčasťou vystúpení klezmerových skupín. Slovenskú podobu tohto štýlu je zatiaľ možno počuť iba v podaní Pressburger Klezmerbandu, ktorý tvoria piati mladí bratislavskí hudobníci. Daniel Alexander (viola), Miro Lago (klarinet), Samuel Alexander (kontrabas), Andrej Werner (husle) a Pavol Šuška (klavír) si na koncerty zvyčajne pozývajú ako hosťa Ninu Lángošovú (spev) a v poslednom období aj Vlada Valentoviča (alt saxofón). Okrem niekoľkých koncertov v Bratislave majú za sebou už aj vystúpenia na rôznych podujatiach v Českej republike. V súčasnosti pravidelne vystupujú v bratislavskej galérii Grémium. Najbližšie ich tam bude možné vidieť a počuť 22. mája. Pressburger Klezmerband sa svojou produkciou zaradil do novej oživenej kultúry Bratislavy, ktorá je prepojením jedinečnej tradície starého bratislavského prostredia so súčasnou svetovou hudbou a má šancu sa stať jedným zo špecifických symbolov originality a kultúrnej pestrosti hlavného mesta Slovenska. Max Rybár
|
|
| Amsterdam | oblačno | 15 |
| Atény | slnečno | 23 |
| Belehrad | prehánky | 18 |
| Berlín | oblačno | 19 |
| Bratislava | prehánky | 18 |
| Brusel | oblačno | 17 |
| Budapešť | prehánky | 20 |
| Bukurešť | prehánky | 18 |
| Frankfurt | oblačno | 19 |
| Helsinki | oblačno | 15 |
| Istanbul | polojasno | 23 |
| Kodaň | prehánky | 16 |
| Kyjev | polojasno | 19 |
| Lisabon | prehánky | 19 |
| Londýn | oblačno | 17 |
| Madrid | búrky | 18 |
| Miláno | polojasno | 23 |
| Moskva | polojasno | 19 |
| Oslo | oblačno | 15 |
| Paríž | dážď | 16 |
| Praha | polojasno | 18 |
| Rím | polojasno | 20 |
| Sofia | prehánky | 16 |
| Štokholm | oblačno | 15 |
| Varšava | búrky | 15 |
| Viedeň | prehánky | 18 |
| Záhreb | prehánky | 18 |
| Ženeva | prehánky | 16 |
|
|
|
