Hospodársky denník
USD42,25 Sk
EUR44,869 Sk
CHF27,997 Sk
CZK1,189 Sk
  Utorok  27.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Poradiť-výroba 26.4 1999


Problémy podvojného účtovníctva
Otázky faxujte na číslo: 07/6381 0413 alebo píšte na adresu redakcie Sme s. r. o. a účtujeme v podvojnom účtovníctve. V roku 1998 sme dali dovážané výrobky z Rakúska certifikovať v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom. Na certifikátoch je uvedený dátum ich platnosti, ktorý je dva roky. Po tomto termíne musíme predmetné výrobky znovu certifikovať. Musíme časovo rozlíšiť náklady na certifikáciu výrobkov? - Zastávame názor, že tieto náklady je potrebné časovo rozlíšiť. Vychádzame pritom z tejto právnej opory a úvahy. Podľa § 3 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, sa účtuje o nákladoch do obdobia, s ktorým tieto náklady časovo a vecne súvisia. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve, sa pri účtovaní o hospodárskom výsledku v podvojnom účtovníctve berú za základ všetky náklady a výnosy, ktoré sa vzťahujú na účtovné obdobie (kalendárny rok), bez ohľadu na dátum ich platenia. Napokon podľa § 4 zákona o účtovníctve, sú účtovné jednotky povinné dodržiavať postupy účtovania ustanovené Ministerstvom financií SR. Metodiku podvojného účtovníctva pre podnikateľov upravuje Opatrenie MF SR č.3177/1998-KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov (FS č. 13/1998). Podľa týchto Postupov účtovania (úvod, článok VIII) je hľadiskom pre účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia skutočnosť, že je známy ich titul (vecné vymedzenie), výška a obdobie, ktorého sa týkajú. V posudzovanom prípade je známy vecný nákladový titul (náklad na certifikáciu), ďalej je známa jeho výška (podľa faktúry) a napokon je známe aj obdobie, na ktoré sa náklad na certifikáciu vzťahuje (ohraničená platnosť certifikátu). Sú teda naplnené všetky znaky na použitie príslušného účtu pre časové rozlíšenie nákladov, konkrétne účtu 381-Náklady budúcich období. Naša firma sa zúčastnila výstavy. Na tento účel sme si dali vyhotoviť montovateľné panely. Je to 10 ks panelov v rôznych veľkostiach od čoho závisela aj jednotková cena panelu. Celková cena za všetky panely predstavuje 86 400 Sk. Z týchto panelov bola zmontovaná výstavná bunka, v ktorej firma prezentovala svoje výrobky a služby. Panely sa dajú demontovať a znovu zmontovať, teda používať opakovane aj na výstavy v ďalších rokoch. Ide o výdavok podľa § 24 ods. 2 písm. w) zákona o daniach z príjmov – náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách a možno ho zahrnúť jednorazovo do nákladov alebo tieto panely treba zaradiť ako súbor predmetov a odpisovať? Do akej skupiny by sa mal tento investičný majetok potom zaradiť? - Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sú hmotným majetkom samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 10 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok. Pretože panely majú spoločné využitie, odporúčame považovať ich ako súbor predmetov, za jeden hmotný investičný majetok, ktorý spĺňa aj definičné vymedzenie ceny nad 10 000 Sk a použiteľnosti počas viac ako jedného roka. Takto posúdený hmotný majetok sa uplatní do nákladov cez odpisy. Predpokladáme, že by sa mal zaradiť do druhej odpisovej skupiny podľa prílohy zákona o daniach z príjmov, položka 2-7, kód KP 20.30.2-Montované stavby z dreva. V prípade pochybností požiadajte o zatriedenie Štatistický úrad SR. Pokiaľ nejaký majetok spĺňa znaky hmotného majetku podľa zákona od daniach z príjmov, nemôže sa uplatniť do nákladov jednorazovo, ale len cez odpisy. Uvedené výstavné panely, by sa uplatnili do nákladov jednorazovo len v prípade, keby ich použiteľnosť bola menej ako rok. V záujme zamedzovania vzniku prípadných nedobytných pohľadávok, už dlhší čas používame pri predaji tovaru taký pracovný postup, že v jeden deň vystavíme faktúru a súčasne v ten istý deň aj prijmeme za túto faktúru úhradu v hotovosti. Musíme takto prijatú hotovosť evidovať v registračnej pokladnici? Čo v prípade, ak vystavíme v jeden deň preddavkovú faktúru a prijmeme úhradu, a v ten istý deň alebo v ďalšie dni faktúru? Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov, platí povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice (ERP) pre evidenciu tržieb z podnikania pri predaji tovaru alebo vybraných služieb. Podľa § 2 písm. c) vyhlášky, sa za úhradu v hotovosti nepovažuje úhrada pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že prijatie peňažnej hotovosti ako úhrada pohľadávky, sa nemusí evidovať cez ERP. Odporúčame postupovať tak, že sa vystaví daňový doklad – faktúra a za takto fakturovaný tovar sa prijme hotovostná úhrada. Pritom to môže byť aj v ten istý deň, ako uvádzate v otázke. Znenie vyhlášky nekladie žiadnu lehotu, napr. že úhrada by mala byť aspoň deň po vystavení faktúry. Určitý čas takýto výklad MF SR uverejnený vo Finančnom spravodajcovi existoval, ale to bolo pred novelou vyhlášky. Odporúčame, aby úhrada pohľadávky bola transparentne zachytená v účtovníctve, kde bude zaúčtovaná pohľadávka vydaním faktúry (311/601, 343) a prijatie peňazí ako úhrada tejto pohľadávky (211/311). Pracovný postup, keď vystavíte predfaktúru, za ktorú prijmete hotovosť, a v ten istý deň alebo nasledujúce dni vystavíte faktúru, už považujeme za taký, pri ktorom treba evidovať prijatú hotovosť cez ERP. Tento názor zdôvodňujeme tým, že zo zobrazenia v účtovníctve vyplýva, že prijatá hotovosť sa neúčtuje ako úhrada pohľadávky, ale ako prijatý preddavok (211/324). Existuje ešte názor, že prijatý preddavok nie je platba za tovar, teda netreba ju evidovať cez ERP. Tento názor má však riziko vo výklade pojmu „preddavok“ v takom prípade, ak je prijatý preddavok svojim ekonomickým obsahom už platbou za tovar. Preddavok je svojim ekonomickým obsahom preddavkom vtedy, ak ide o platbu vopred – pred dodaním, ktorá umožní predávajúcemu hradiť náklady na výrobu (napr. v stavebníctve na nákup materiálu). Ing. Vladimír Pastierik
HZ Prievidza, spol. s r. o.

Amsterdamoblačno15
Atényslnečno23
Belehradprehánky18
Berlínoblačno19
Bratislavaprehánky18
Bruseloblačno17
Budapešťprehánky20
Bukurešťprehánky18
Frankfurtoblačno19
Helsinkioblačno15
Istanbulpolojasno23
Kodaňprehánky16
Kyjevpolojasno19
Lisabonprehánky19
Londýnoblačno17
Madridbúrky18
Milánopolojasno23
Moskvapolojasno19
Oslooblačno15
Paríždážď16
Prahapolojasno18
Rímpolojasno20
Sofiaprehánky16
Štokholmoblačno15
Varšavabúrky15
Viedeňprehánky18
Záhrebprehánky18
Ženevaprehánky16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.