Symbióza športu a štátu
Š. Kollárovits: priemerné riadenie podporuje priemerné výkony Šport je politicko-ekonomický fenomén modernej spoločnosti, ktorý výrazne zasahuje do viacerých sfér spoločenského života a multifaktorálnym účinkom výrazne determinuje rezorty, ako je školstvo, zdravotníctvo, vnútro a spravodlivosť, rezort sociálnych vecí a ďalšie, pričom ako súčasť telesnej kultúry je aj všeobecná kultúra národa. V rozvinutých krajinách sveta dochádza k cielenej politike kontinuálneho rozvoja športu, ktorého rozvoj je merateľný viacerými prehľadnými ukazovateľmi, ktoré poskytuje vrcholový, výkonnostný, ale aj masový šport. Pretože som sa celý život pohyboval vo sfére vrcholového športu ako štátny reprezentant, neskôr tréner a dnes funkcionár najúspešnejšieho stolnotenisového klubu u nás, pochopiteľne, najbližšie mám k vrcholovému športu tak po teoretickej, ako aj praktickej stránke jeho aktuálnych problémov. So súčasnou úrovňou športu na Slovensku nemôže byť nikto spokojný štát, zväzy a predovšetkým ani centrá konkrétneho športovo-pedagogického procesu telovýchovné jednoty a športové kluby. Azda komu súčasný stav vyhovuje, je nepreberné množstvo prebytočnej športovej administratívy a multifunkcionárov, ktorí viac-menej paralelnými kompetenciami paralyzujú rozvoj športu na Slovensku. Mnoho sa diskutovalo o financovaní športu z centrálnych zdrojov štátu. Všetky diskusie sa dejú v situácii, keď zásadné systémové zmeny slovenského športu čelní funkcionári telovýchovy permanentne odsúvajú, a tým predlžujú agóniu slovenského športu. Každému zo zainteresovaných musí byť jasné, že súčasný nedobrý stav nie je vôbec otázkou iba financovania, ale predovšetkým otázkou systémových zmien, ktorých najzávažnejšou súčasťou je jeho financovanie. Systémové zmeny však môže vyvolať iba ten, kto telovýchovu a šport financuje a to je štát! Posledné plenárne zasadnutie SZTK jasne ukázalo, že ono takéto systémové zmeny navrhnúť nedokáže, nevie a osobne som presvedčený, že ani nechce. Ak súčasný stav bude vyhovovať i štátu, pôjde všetko po starom. Preto ako prezident jedného z najúspešnejších slovenských klubov sa na súčasnú situáciu v športe u nás musím pozerať čisto pragmaticky, tak, ako sa na tento stav pozerá väčšina funkcionárov slovenských klubov. Aký význam majú pre takéto kluby, ktoré realizujú reálny šport štátne dotácie, ak napr. ŠKST Sporiteľňa nedostala od stolnotenisového zväzu za posledných päť rokov ani korunu? Štát sa musí rozhodnúť, či chce financovať platených funkcionárov alebo šport! Telovýchovné jednoty a športové kluby, aj tie najúspešnejšie, každoročne tvrdo bojujú, aby prežili. Ak nielenže prežijú, ale aj dosiahnu významné športové úspechy, ako napr. basketbalistky Ružomberka, ale aj ŠKST Sporiteľňa, tak nie vďaka, ale napriek súčasnému stavu. Žiaľ, predpokladám, že mnohé, aj úspešné kluby v tomto ekonomicky zložitom prostredí zaniknú, alebo budú nútené zredukovať športovú činnosť. Verím však, že časom dôjde k radikálnym systémovým zmenám v slovenskom športe, ktoré by mali zahŕňať i racionálne a hospodárne nakladanie s telovýchovným a športovým majetkom, aby sa nestali prostriedkom individuálnych funkcionárskych súbojov. Ako napríklad v stolnom tenise, či naposledy v atletike. Aby sa predajom spoločného majetku podporoval šport a nie mzdy rozbujnenej administratívy, ako to bolo v minulosti. Optimálny model riadenia slovenského športu si vyžaduje skutočne nezávislú odbornú analýzu, ktorá by mala vyústiť do navrhnutých systémových riešení. Tieto riešenia však nenavrhne ani špeciálne vytvorená parlamentná komisia, ani komisie, ktorých členovia sledujú individuálne odvetvové alebo politické záujmy. Môžu ich navrhnúť iba ľudia z odborných, výskumných pracovísk FTVŠ v spolupráci s nezávislými odborníkmi z oblasti športu, ekonomiky a legislatívy, a pritom riešenia je potrebné čím skôr zaviesť do politickej praxe. Základom riešenia situácie by mal byť návrh zákona o telesnej kultúre a športe, obsahujúci ekonomické súvislosti daňových či sponzorských zvýhodnení športu, aby sa podporila i činnosť menších telovýchovných jednôt a klubov. Súčasne by sa mal pripraviť nový zákon o ŠFTK, aby sa vytvorili jasné pravidlá, hlavne investičného financovania. Súčasné priemerné riadenie slovenského športu je podporou priemernosti športových výkonov väčšiny našich športovcov. Úspechy súčasného slovenského športu sú v podstate zásluhou zotrvačnosti z minulosti. Dôležitou súčasťou nového systému riadenia v športe by mala byť personálna politika obsadzovania jednotlivých funkcií. Máme veľa funkcionárov, ktorí neuspeli vo vlastných profesiách, a preto hľadajú náhradu realizácie v športe, pravda, s nedozernými následkami pre dané športové odvetvie! Záverom chcem zhrnúť zúženú filozofickú úvahu o aktuálnych problémoch slovenského športu do subjektívneho ideového návrhu štruktúry organizácie, riadenia a financovania slovenského športu vyjadrenú do dvoch základných téz: 1. Vytvorenie samostatnej štátnej inštitúcie pre riadenie športu na základe nového zákona o telesnej kultúre a športe, najlepšie ministerstva športu s minimálnym počtom zamestnancov vybraných nezávislou konkurzovou komisiou s cieľom odpolitizovať šport. Organizačná štruktúra ministerstva by zahŕňala riadenie a financovanie selektovaných športových odvetví, ekonomickú a kontrolnú zložku, zložku na spracovanie vedeckých a odborných poznatkov a vzdelávanie športových pedagógov, centrálne riadenie stredísk vrcholového športu, útvarov talentovanej mládeže, oddelenie kooperujúce s armádnym športom a vnútrom atď. Samostatnú kapitolu v systéme riadenia športu by tvoril SOV, ktorému by prislúchala výlučne funkcia štátneho reprezentanta. Osobitnú úlohu pri riadení ministerstva by mal tvoriť nezávislý poradný orgán zložený z odborníkov špecializovaných na športovú problematiku z oblasti teórie a športovej praxe a zástupcu SOV. 2. Vytvorenie samostatnej kapitoly štátneho rozpočtu pre rezort ministerstva športu na základe zákona o štátnom rozpočte. Štát by mal mať záujem na zásadnom riešení problematiky športu na Slovensku. Kto šport financuje má právo, ale aj povinnosti kontroly a zodpovednosť. Aby sa napokon nestalo hlavnou činnosťou slovenského športu organizovanie rôznych vrcholných európskych či svetových podujatí v ekonomickej situácii, v ktorej sa nachádzame. Napr. stolnotenisový zväz za posledné štyri roky organizuje v roku 2000 už tretie ME a na štátnu reprezentáciu a podporu činnosti v kluboch chýbajú finančné prostriedky. Dúfam, že táto anarchia v našom športe spolu s ich nositeľmi sa čo najskôr skončí a štát urobí to, čo mu v danej situácii prislúcha. Slovenský šport na to veľmi čaká! Dr. Ing. Štefan Kollárovits
Prezident ŠKST Sporiteľňa Bratislava
|
|
| Amsterdam | oblačno | 15 |
| Atény | slnečno | 23 |
| Belehrad | prehánky | 18 |
| Berlín | oblačno | 19 |
| Bratislava | prehánky | 18 |
| Brusel | oblačno | 17 |
| Budapešť | prehánky | 20 |
| Bukurešť | prehánky | 18 |
| Frankfurt | oblačno | 19 |
| Helsinki | oblačno | 15 |
| Istanbul | polojasno | 23 |
| Kodaň | prehánky | 16 |
| Kyjev | polojasno | 19 |
| Lisabon | prehánky | 19 |
| Londýn | oblačno | 17 |
| Madrid | búrky | 18 |
| Miláno | polojasno | 23 |
| Moskva | polojasno | 19 |
| Oslo | oblačno | 15 |
| Paríž | dážď | 16 |
| Praha | polojasno | 18 |
| Rím | polojasno | 20 |
| Sofia | prehánky | 16 |
| Štokholm | oblačno | 15 |
| Varšava | búrky | 15 |
| Viedeň | prehánky | 18 |
| Záhreb | prehánky | 18 |
| Ženeva | prehánky | 16 |
|
|
|
