Smutné oslavy v JZR Deň ústavy v protileteckých úkrytoch Juhoslávia dnes oslavuje Deň ústavy. Netradične. Deti síce do školy nepôjdu a vo večerných hodinách možno očakávať viacero ohňostrojov, no inak na dnešnom dni nič sviatočné nebude. Sviatky sa zvyčajne netrávia v protileteckých úkrytoch, na Deň ústavy ľudia nezvyknú počítať nepriateľské stíhačky na oblohe. Na sviatky nepadávajú kyslé dažde a v televízii sa premietajú staré filmy s Carym Grantom a podobnými fešákmi, ktoré už všetci niekoľkokrát videli. V Juhoslávii však americké filmy dnes neletia, a keby aj, televízne vysielače sú zrovnané so zemou. Sedem rokov po tom, čo parlament v Belehrade prijal ústavu, ktorá JZR definuje ako suverénny federálny štát založený na rovnoprávnosti všetkých občanov a republík, sa v malej balkánskej krajine v nemalej miere rozhoduje o budúcom usporiadaní našej planéty. To naozaj málokto mohol čakať. Je pravda, že politický vývoj v Juhoslávii mal inú orientáciu ako v okolitých krajinách a že vždy nebol práve najšťastnejší. Áno, krvavý rozpad Juhoslávie a Daytonská konferencia o Bosne spôsobili, že celý región zohrával pri budovaní nového svetového poriadku významnejšiu úlohu, ako by sa na základe politického a ekonmického potenciálu balkánskych krajín dalo očakávať. Takisto nemožno poprieť, že juhoslovanský prezident Miloševič má v západnej verejnosti jeden z najhorších ratingov medzi politikmi celého sveta. No aj tak prekvapuje, že NATO si zvolilo európsku krajinu, aby demonštrovalo správnosť vlastnej stratégie pre 21. storočie. Samozrejme, dôvodov na letecké útoky proti Juhoslávii bolo viac. Ale načasovanie, a najmä nová stratégia NATO zverejnená na washingtonskom summite vytláčajú do popredia práve potrebu opodstatnenia existencie aliancie. Predstavme si scenár: po niekoľkých útokoch Belehrad ustúpi a zriekne sa Kosova. Na porušenie medzinárodného práva v súvislosti s leteckými údermi, ako aj na nebezpečný precedens, akým je podpora separatistického hnutia v suverénnej krajine, by nikto nebral ohľad. Oslavoval by sa mier a NATO, ako jediná organizácia, ktorá ho môže zabezpečiť, keď treba aj silou. Nestalo sa. Srbské nie ukázalo, že cesta ku globálnej bezpečnosti nevedie cez silu, ale cez dialóg a kompromisy. Lebo dnes sa nechcela vzdať suverenity nad časťou svojho územia Juhoslávia, zajtra to môže urobiť niekto iný. Riešením preto nie je rozširovanie právomocí NATO, ale hoci aj pomalá reforma OSN. Silu ako donucovací prostriedok pri urovnávaní konfliktov, pravda, nemožno úplne zavrhnúť, no musia existovať pevné pravidlá, kedy ju možno použiť. Skutočnosť, že vzdor ich krajiny vo veľkej miere prispel k odhaleniu tohto poznania, môže byť pre občanov Juhoslávie len slabou útechou. Ich sviatky sa ešte dlho budú oslavovať netradične. V znečistenom prostredí so zničenou ekonomikou a neistou budúcnosťou. Rastislav Boldocký
|
Amsterdam | oblačno | 15 |
Atény | slnečno | 23 |
Belehrad | prehánky | 18 |
Berlín | oblačno | 19 |
Bratislava | prehánky | 18 |
Brusel | oblačno | 17 |
Budapešť | prehánky | 20 |
Bukurešť | prehánky | 18 |
Frankfurt | oblačno | 19 |
Helsinki | oblačno | 15 |
Istanbul | polojasno | 23 |
Kodaň | prehánky | 16 |
Kyjev | polojasno | 19 |
Lisabon | prehánky | 19 |
Londýn | oblačno | 17 |
Madrid | búrky | 18 |
Miláno | polojasno | 23 |
Moskva | polojasno | 19 |
Oslo | oblačno | 15 |
Paríž | dážď | 16 |
Praha | polojasno | 18 |
Rím | polojasno | 20 |
Sofia | prehánky | 16 |
Štokholm | oblačno | 15 |
Varšava | búrky | 15 |
Viedeň | prehánky | 18 |
Záhreb | prehánky | 18 |
Ženeva | prehánky | 16 |
|
|
|