monitor
Miloševič - z klienta diabol
Myšlienka, že bombardovanie Juhoslávie pod vedením NATO má čo do činenia s morálnym účelom (Blair) a princípmi humanity, ktoré považujeme za sväté (Clinton), uráža pamäť aj inteligenciu. Uviedol to v The Guardian známy britský publicista J. Pilger a pripomenul, že boj ľudí proti moci je bojom pamäti proti zabúdaniu. Pilger, ktorý v 80. rokoch odhalil zverstvá Pol Potovho režimu v Kambodži v čase, keď si to Západ ešte nevšímal, rozoberá dnešnú krízu na Balkáne: Americký útok na Juhosláviu sa začal pred viac ako desaťročím, keď sa Svetová banka a Medzinárodný menový fond smrtiacimi dávkami dlhov, trhových reforiem a chudoby vydali na cestu likvidácie multietnickej federácie. Len v roku 1989 stratilo prácu bez odstupného 600-tisíc ľudí, štvrtina pracovnej sily. Najkritickejšou reformou však bola rekolonalizácia západným kapitálom. Tón udávalo Nemecko, podporujúce odtrhnutie Chorvátska - svojej hospodárskej kolónie - s tichým súhlasom EÚ. Bratovražedná pochodeň bola zapálená a nástup oportunistu typu Miloševiča nevyhnutný. Napriek svojmu podielu na krvavom osude Bosny sa reformátor Miloševič stal obľúbencom vyšších činiteľov ministerstva zahraničných vecí USA. Za jeho spoluprácu na americkom delení Bosny v Daytone (1995) sa mu dostalo ubezpečenia, že nepokojná provincia Kosovo zostane v jeho rukách. Prezident Miloševič, povedal americký splnomocnenec R. Holbrooke, je mužom, s ktorým môžeme robiť obchody, mužom, ktorý rozumie realitám života v bývalej Juhoslávii. M. Albrightová nemala pre kosovskú UCK iný výraz ako teroristi. Vlani v októbri navrhli Američania pre Kosovo mierový plán, ktorý bol prosrbský a dával Kosovčanom oveľa menej autonómie, ako mali za starej Juhoslávie. Plán však obsahoval vojenskú prítomnosť NATO. Keď sa Miloševič vzoprel, že nechce mať doma cudzích vojakov, zmenil sa bleskovo, ako Saddám Husajn, z klienta na diabla. Začal byť považovaný za hrozbu pre stratégiu Washingtonu voči Balkánu a východnej Európe. Vo chvíli, keď NATO nahrádza OSN ako nástroj americkej globálnej politiky, jeho akčný plán pre členstvo predpokladá prepojenie Albánska, Macedónska, Rumunska, Slovinska a Slovenska. Podobne ako predtým v prípade Maďarska, Poľska a Česka sa bude od týchto chudobných krajín žiadať, aby sa zapojili do zbrojenia obnášajúceho 22 mld. libier. Prospech z toho budú mať dominantní zbrojári z USA a Británie. Podobne ako morálna krížová výprava v Perzskom zálive v roku 1991, ktorá zlikvidovala viac ako 200-tisíc ľudí vrátane menšín, ktoré Západ údajne chránil, poskytuje teror bombardovania Srbska a Kosova vzácne laboratórium pre anglo-americký zbrojársky priemysel. Právo, 23. apríla
|
|
| Amsterdam | oblačno | 15 |
| Atény | slnečno | 23 |
| Belehrad | prehánky | 18 |
| Berlín | oblačno | 19 |
| Bratislava | prehánky | 18 |
| Brusel | oblačno | 17 |
| Budapešť | prehánky | 20 |
| Bukurešť | prehánky | 18 |
| Frankfurt | oblačno | 19 |
| Helsinki | oblačno | 15 |
| Istanbul | polojasno | 23 |
| Kodaň | prehánky | 16 |
| Kyjev | polojasno | 19 |
| Lisabon | prehánky | 19 |
| Londýn | oblačno | 17 |
| Madrid | búrky | 18 |
| Miláno | polojasno | 23 |
| Moskva | polojasno | 19 |
| Oslo | oblačno | 15 |
| Paríž | dážď | 16 |
| Praha | polojasno | 18 |
| Rím | polojasno | 20 |
| Sofia | prehánky | 16 |
| Štokholm | oblačno | 15 |
| Varšava | búrky | 15 |
| Viedeň | prehánky | 18 |
| Záhreb | prehánky | 18 |
| Ženeva | prehánky | 16 |
|
|
|
