Hospodársky denník
USD42,25 Sk
EUR44,869 Sk
CHF27,997 Sk
CZK1,189 Sk
  Utorok  27.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Náklady a výnosy vojny


Tesné prepojenie politiky a zbrojárstva
Kumulované náklady leteckých útokov NATO na Juhosláviu sa odhadujú na 3 miliardy mariek do polovice apríla. Jeden deň bombardovania stojí alianciu 110 až 130 miliónov DEM. Americkí experti však rátajú s pokračovaním vojny až tri mesiace. Náklady by sa potom zvýšili na minimálne 20 mld. USD (36 mld. DEM), tvrdí Washington. V porovnaní s Vietnamom (720 mld. USD v cenách roku 1995) alebo s irackou Púštnou búrkou (102 miliárd) je to však stále bagateľ. Vojna je lacnejšia ako úplné vyhnanie albánskeho obyvateľstva z Kosova, reagujú experti NATO na otázku, koľko bude v konečnom dôsledku stáť. Britský minister obrany G. Robertson dokonca tvrdí, že náklady nasadenia sú mizivé v porovnaní s cenou zrieknutia sa útokov. Takéto výpovede treba nevyhnutne skorigovať, pretože práve vojna viedla k totálnemu vyhnaniu i úteku Albáncov z Kosova. Robertson má však pravdu v tom, že náklady nasadenia sú menšie ako neútočenia, ale v zmysle zmarených výnosov v prípade neútočenia. Na britskom príklade totiž vidíme pravé súvislosti medzi vojnou - politikou a zbrojárstvom. Keď „noví labouristi“ Tonyho Blaira implantovali veľký biznis do svojej agendy, na čele záujemcov stáli zbrojárske koncerny. Blairovcov podporuje napríklad Raytheon, ktorý v rámci tučnej vládnej zákazky produkuje rakety Patriot i tanky, tvrdí The Guardian. Podľa denníka Blairova vláda schválila viac zbrojných kontraktov ako predtým konzervatívci, pričom dve tretiny exportu zbraní (formou mäkkých pôžičiek diktátorom, vybudovaných ešte za Thatcherovej) sú určené pre režimy s otrasnou povesťou, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv - napríklad diktatúra v Indonézii, ktorá nasadzuje smrtiace čaty vo Východnom Timore. The Guardian konštatuje, že minister Robertson sa vlani dohodol s výrobcom obrnených vozidiel Courtalds Aerospace na dodávke arzenálu pre sily generála Prabowa, zaťa vladára Suharta. Robertson vtedy vláde vykreslil Prabowa ako osvieteného dôstojníka, angažovaného za ľudské práva. Pritom podľa The Guardian napáchal na okupovanom území tie najhoršie zverstvá. Po zvrhnutí Suharta zosadili aj generála. Denník poukazuje na paralely Východného Timoru a Kosova. Kosovo je o to horšie, že provincia je súčasťou suverénneho štátu a Východný Timor je okupovaná provincia. Na Jakartu však bomby padať nebudú. Mohli by zasiahnuť napríklad kanceláriu British Aerospace alebo Organizáciu pre exportný predaj zbraní, oficiálnych obchodníkov Blairovej vlády so smrťou, ktorí, ako svojho času povedala Thatcherová, „hrajú za Britániu“. Juraj Janoška

Amsterdamoblačno15
Atényslnečno23
Belehradprehánky18
Berlínoblačno19
Bratislavaprehánky18
Bruseloblačno17
Budapešťprehánky20
Bukurešťprehánky18
Frankfurtoblačno19
Helsinkioblačno15
Istanbulpolojasno23
Kodaňprehánky16
Kyjevpolojasno19
Lisabonprehánky19
Londýnoblačno17
Madridbúrky18
Milánopolojasno23
Moskvapolojasno19
Oslooblačno15
Paríždážď16
Prahapolojasno18
Rímpolojasno20
Sofiaprehánky16
Štokholmoblačno15
Varšavabúrky15
Viedeňprehánky18
Záhrebprehánky18
Ženevaprehánky16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.