Hrozba dezintegrácie
Komentuje Eleonóra Bujačková
Počet ľudí bez zamestnania je alarmujúci. Čím viac sa pohybuje okolo hranice 15 percent, tým viac sa stáva sociálnym fenoménom. Ten môže dlhodobo znamenať ohrozenie demokratických základov spoločnosti, môže vyvolať driemajúcu xenofóbiu, ostré konflikty medzi regiónmi (s rastúcou snahou tých bohatších neplatiť na chudobnejších). Jednoducho povedané je to cesta k dezintegrácii. Prudký rast počtu ľudí bez práce sa zdá dôsledkom hospodárskej recesie v krajine. Ale také jednoduché to nie je. V mnohých minulých rokoch sme sa pýšili nízkou nezamestnanosťou a vysokým rastom. Zdalo sa aspoň na prvý pohľad , že práve pekné čísla o dynamike ekonomiky sú dôvodom, prečo sa netreba báť armády ľudí bez práce. Ibaže terajšia skúsenosť ukazuje niečo iné: hlavný dôvod, prečo už vtedy nerástla nezamestnanosť, nebol hospodársky boom, ale absencia reštrukturalizačných snáh podnikov. Niektorým majiteľom to bolo jedno, pretože chceli firmu hlavne rozkradnúť, iní to nevedeli, ďalší boli rozdrobení a neschopní akcie. Podnikateľské prostredie bolo mäkké. Dynamika ekonomiky preto mala na zamestnanosť iba malý vplyv a číre využívanie zjavných rezerv stačilo na dosahovanie pomerne slušných výsledkov rastu produktivity práce. Kľúčom k súčasnému vývoju sú dva aspekty. Prvým je stav priemyslu. Rýchlosť, s akou tento sektor opúšťajú ďalší a ďalší ľudia, vskutku prekvapuje. Druhým aspektom je koniec éry služieb ako stále sa nasycujúcej špongie, ktorá pohltí každú voľnú pracovnú silu. Vysoký domáci dopyt, ktorého rast dosahoval v rokoch ešte stále nazývaných reformne úspešnejšími v stálych cenách sedem percent, si vynucoval dynamický rast celého sektora. Zmena spotrebiteľskej klímy, úbytok zahraničných turistov a aj ustavičné problémy celého finančného sektora priniesli komplikácie. Princíp špongie prestal fungovať. Čo z toho plynie pre budúcnosť? Súbeh reštrukturalizačných procesov v kľúčovom priemysle a nasýtenosti služieb pracovníkmi znamená veľmi zlé vyhliadky pre trh práce. Úbytok pracovníkov bude ďalej pokračovať pochopiteľne, má určitú hladinu, na ktorej sa zastaví, ale kde ju priemysel nájde, to je veľmi ťažké prorokovať. V každom prípade musí táto sféra podnikania prejsť bolestným obdobím, v ktorom najmä väčšie firmy zaplatia za dlhy minulosti. Predstava niektorých, že svoju krízu preplávajú bez obmedzenia počtu pracovníkov, je naivná. Obnovenie domáceho dopytu ešte stále nie je programom dňa. Pokiaľ nastane, tak pôjde o stav dočasný, a nie o produkt zdravého rastu ekonomiky. Zahraničnému dopytu pomôže do istej miery pokles kurzu koruny, ale ten neznamená riešenie odbytových problémov pre strojárstvo a najväčších zamestnávateľov. Môže pomôcť hutníctvu, exportu surovín a ďalším jednoduchým výrobám. Keď nič iné, v korunovom vyjadrení bude znamenať pre vývozcu viac peňazí a úľavu od akútnych finančných problémov. Aj to je v súčasnej situácii cenné. Nezamestnanosť vyše pätnásť percent práceschopného obyvateľstva už nie je pološialenou víziou, ale výsledok jedného z možných modelov domácej ekonomiky. Popravde treba povedať, že neexistuje žiadny efektívny recept na túto chorobu. Možno dať viac peňazí na projekty podpory zamestnanosti a regionálne tam, kde sa problém blíži k neúnosnej hranici zmierniť jeho ostrie. Možno zlepšiť programy na zamestnávanie výrazne ohrozených skupín, ako sú telesne postihnutí, a tak pomôcť na svet istej sociálnej slušnosti. Nemáme nijaký celonárodný komplexný liek. Jediné, v čo možno dúfať, je obnovenie hospodárskeho rastu, tentoraz však na zdravých základoch. To nie je záležitosť tohto roka a navyše predpokladá postúpiť o kus ďalej v privatizácii, liberalizácii ekonomiky, presadení práva a predovšetkým vo vymáhateľnosti zmlúv. Ale aj v uchádzaní sa o zahraničných investorov. Možno sa potom bude môcť hovoriť o dlhodobom znížení nezamestnanosti. Krátkodobé vyhliadky sú totiž zlé. Na druhej strane nie je žiadny dôvod si myslieť, že by tuzemská ekonomika so svojimi komparatívnymi výhodami, tradíciou, vysokou úrovňou podnikateľského ducha mala mať dlhodobú mieru nezamestnanosti vyššiu ako šesť či sedem percent. Eleonóra Bujačková
|
|
| Amsterdam | malá oblačnosť | 17 |
| Atény | malá oblačnosť | 27 |
| Belehrad | prehánky | 16 |
| Berlín | oblačno | 17 |
| Bratislava | prehánky | 19 |
| Brusel | malá oblačnosť | 17 |
| Budapešť | oblačno | 20 |
| Bukurešť | prehánky | 15 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 21 |
| Helsinki | oblačno | 18 |
| Istanbul | polojasno | 24 |
| Kodaň | oblačno | 16 |
| Kyjev | oblačno | 20 |
| Lisabon | dážď | 16 |
| Londýn | malá oblačnosť | 20 |
| Madrid | dážď | 16 |
| Miláno | oblačno | 20 |
| Moskva | polooblačno | 22 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 16 |
| Paríž | polooblačno | 21 |
| Praha | veľká oblačnosť | 18 |
| Rím | polojasno | 26 |
| Sofia | prehánky | 18 |
| Štokholm | veľká oblačnosť | 17 |
| Varšava | prehánky | 16 |
| Viedeň | oblačno | 19 |
| Záhreb | prehánky | 21 |
| Ženeva | polooblačno | 17 |
|
|
|
