|
|
||||||||||||||||
| Streda 28.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hviezdička na hotelovom nebiMedzinárodný štandard musí byť samozrejmosťou So skončením platnosti odborových noriem v hotelierstve v roku 1991 nastal na trhu cestovného ruchu poriadny zmätok. Akoby zrazu nič neplatilo, prestali požiadavky na minimálne vybavenie, minimálnu kvalitu poskytovaných výrobkov a služieb a zákazník, ktorého ochrana sa len formovala, stáli na poslednom mieste. Svoje požiadavky mohol diktovať len ten, ktorý bol solventnejší, a spravidla to boli turisti zo zahraničia, ktorí sa po páde železnej opony prišli pozrieť na svet, ktorý im bol predtým vykresľovaný so všetkými tienistými stránkami jeho vlastného sveta. Súhrn požiadaviek Novovytvárajúci sa priemysel cestovného ruchu na Slovensku sa im však často neukázal v žiarivom tóne turista sa stretol s cenovou diskrimináciou, porušovaním práv spotrebiteľa a nekvalitnou služieb. Teda nekvalitou v porovnaní s uznávaným medzinárodným štandardom. V podstate ani jedno z našich ubytovacích zariadení nespĺňalo medzinárodné kritériá. Novootvárajúce sa ubytovacie zariadenia nemali kritériá na zaradenie do kategórie či triedy a niektoré z už existujúcich si jednoducho na zlepšenie svojho imidžu primaľovali na svojom hoteli o hviezdičku viac. Každá odborová norma je v podstate súhrn minimálnych požiadaviek na kvalitu výrobku, tovaru či služby. V podstate kvalita výrobku je zahrnutá vo výrobnej značke, v tovare či v službách, v obchodnej značke. A tieto súvisia s cenou, pretože výrobná či obchodná značka presne definuje všetky náležitosti, nároky a informácie súvisiace s cenou. Ak zájdeme po inšpiráciu do tovarovej sféry, tak látka s visačkou výrobnej značky Woolmark má vyššiu cenu a ako taká bez ohľadu, kto je jej výrobca, spotrebiteľovi zaručuje minimálnu kvalitu tejto značky. V prípade pochybnej kvality je spotrebiteľ chránený a o svoju ochranu môže požiadať súd. Za kvalitu zodpovedá nielen dodávateľ, ale aj výrobca, a to jeden dokazovaním, že preveril všetky skutočnosti súvisiace s požiadavkami výrobnej značky a druhý dokazovaním, že vlastní oprávnenie na použitie tejto normy a zároveň, že podľa nej bol tovar aj vyrobený. Ochrana zákazníka V súvislosti s ochranou spotrebiteľa môžeme vychádzať z názoru, že ho lepšie ochránime, ak posilníme postavenie výrobnej či obchodnej značky, z ktorej v podstate cena vychádza. Je to konečne aj jediné riešenie, ak chce štát zaručiť voľnú tvorbu cien, teda stanovenie ceny dohodou na trhu. Štát však môže vychádzať aj z názoru, že spotrebiteľa lepšie ochráni, ak stanoví minimálne požiadavky na kvalitu v odborovej norme ako nižšej právnej normy tak, ako to stanovil vyhláškou MH č. 125/1995 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia pohostinských prevádzkarní a ubytovacích zariadení. V tom prípade však štát stanovuje minimálne požiadavky na kvalitu. Týmto však nepriamo určuje ekonomické podmienky každému ubytovaciemu zariadeniu alebo pohostinstvu. Otázkou je, aké požiadavky chce týmto štát zaručiť. Medzinárodné pre zahraničného turistu? Národné pre obyvateľa SR? Ak by sme čerpali zo zahraničných skúseností, otázka stanovenia kvality a ostatných nárokov na obchodnú značku je v cestovnom ruchu ponechaná na odborové zväzy či združenia, alebo si ich diktuje tá-ktorá hotelová alebo reštauračná spoločnosť, alebo sa jednoducho stanovuje len v jedálnom či nápojovom lístku lokálneho pohostinstva alebo v cenníku ubytovacieho objektu. Ako ďalej? Stojí za uváženie, či pokračovať v doterajšej praxi, ktorá zaručí minimálnu kvalitu na národnej úrovni, a tým vytvorí pre spotrebiteľa pri porušení cenového zákona podmienky na právne vymáhanie svojho nároku. Týmto však negatívne ovplyvní vytváranie obchodných značiek, súťaživosť medzi nimi, eliminuje motiváciu, pretože upriami pozornosť podnikateľa na hviezdičky a nie na ich obsah, ktorý vlastne tvorí cenu. Ďalej štát stanovením svojich národných noriem kladie bariéry na normy čoraz viac uznávané v zahraniční, teda na medzinárodnej úrovni, okliešti právomoc podnikateľov, čo môže priniesť zníženie zodpovednosti za ich vlastné konanie, pretože nepreberajú zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, ale konajú v podstate podľa nanútených predpisov. Podľa toho, ako štát zlikvidoval v Európe uznávajú obchodnú značku Interhotel (Interhotel France, Interhotel Great Britain, Inturist Interhotel, bývalý Interhotel v Nemecku, Interhotely v ČR), ale aj iné obchodné značky, ako napríklad reštaurácie, a ako komplikovane a zdĺhavo sa ochrana obchodnej značky u nás vybavuje, štát nepreukazuje dostatočnú vážnosť výrobe a obchodu. Sám na seba preberá úlohy a zodpovednosť, ktorú už nemôže v nových hospodárskych podmienkach jednoducho zvládnuť. Na druhej strane došlo rozdrobením vlastníctva k vytvoreniu takých ekonomických podmienok, že podnikatelia v cestovnom ruchu budú ešte dlho odkázaní na finančnú pomoc štátu (úverové programy, daňové úľavy) a popritom všetkom nebudú mať možnosť sa prezentovať na televíznej stanici CNN ako poľský Orbis. Tvorba imidžu Riešenie musia nájsť odborníci sami, ale akosi sme neboli dostatočne cvičení v rétorike. Riešenie sa môže dosiahnuť až po formulácii a výmene argumentov. Popritom si musíme uvedomiť, aké fakty ovplyvňovali naše názory v minulosti, že hotel Lux v Banskej Bystrici bol zaradený do štátneho podniku Reštaurácie a jednoducho nemal šancu zaradiť sa k obchodnej značke, ktorá by zodpovedala skutočnej kvalite služieb, ktorú hotel poskytoval. Nemali by sme ďalej znevažovať prácu ľudí na bývalých podnikových riaditeľstvách Čedoku či Interhotela Veľká časť z ich zamestnancov sa venovala tvorbe či skvalitňovaniu obchodnej značky a vytváraniu fondu finančných prostriedkov, ktorý sa prerozdeľoval podľa v tom čase uznávaných ekonomických nástrojov. Samozrejme, riešenie závisí od našich potrieb a od našich predstáv, čiže od našich plánov. Pritom však musíme zodpovedať na viacero otázok, napríklad aké postavenie v odbore zaujíma Zväz hotelov a reštaurácií SR, Slovenská asociácia cestovných kancelárií, kto by mal zjednotiť zásady hotelovej prevádzky alebo zásady obsluhy. Z akého dôvodu by sme mali kategorizovať a triediť zariadenia a zjednocovať zásady prevádzky. Na akej báze by sa mali prijímať rozhodnutia takéhoto druhu na báze podnikateľskej zodpovednosti alebo plnenia príkazu. V podstate sa v súčasnosti v procese tvorby zákona o cestovnom ruchu ponúkajú dve riešenia: použiť zákon ako feruľu na výchovu našich podnikateľov, alebo rozšíriť ich zodpovednosť za tvorbu svojho imidžu v rámci obchodnej značky, ktorú chcú vytvoriť, alebo ku ktorej sa chcú hlásiť. Rudolfa Vallová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
