Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky: Európska únia je pre mňa v prvom rade integračné ekonomické zoskupenie Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:
Pokiaľ ide o Európsku úniu a NATO, ak dovolíte, začnem od konca. Bral som to z hľadiska, že tu ide v podstate o to isté, zabezpečiť pre Slovensko stabilitu z politického, ekonomického a bezpečnostného hľadiska. Európska únia je pre mňa v prvom rade integračné ekonomické zoskupenie, ktoré nadobúda aj politický rozmer a nadobudne ho preto, že ideme do obdobia globalizácie. V budúcich desaťročiach nebudú jednotlivé štáty, ale kontinenty. Jedným z najväčších konkurentov Európy bude práve Amerika. Treba sa na tieto zložitosti pozerať z tohto hľadiska, a myslím si, že medzi našimi názormi je rozdiel. Vychádzam z toho, že úloha Američanov v Európe sa bude aj z tohto dôvodu, ale aj z ďalších, ale nie tak skoro, ani o rok ani o dva, ale o desať, o dvadsať, o tridsať rokov postupne oslabovať a Európa preberie zodpovednosť aj za svoju bezpečnosť a bez Američanov. Tendencie k tomu už smerujú, niektoré štáty to presadzujú, je tu Európska únia, sú tu určité úvahy prepojiť západoeurópsku úniu cez vedúceho predstaviteľa EÚ, ktorý zodpovedá za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, čiže hýbeme sa smerom k samostatnosti Európy aj z hľadiska bezpečnosti. V žiadnom prípade nechcem, aby vznikol dojem, že EÚ a NATO je pre mňa to isté, proste, sledujeme ten istý cieľ tým, že sme sa k týmto organizáciám prihlásili, v politickej, ekonomickej, bezpečnostnej stabilite je tento súvis ešte širší. Kde sa skončia požiadavky NATO na rozhodnutia maďarskej vlády, viem len to, že v prípade nasadenia vojenských pozemných síl NATO nebudú nasadené z maďarského územia. Treba si uvedomiť aj to, že maďarská vláda jednoznačne bola proti nasadeniu pozemných síl od začiatku a dnes je vo veľmi zložitej situácii, pretože je členským štátom NATO. Bude sa musieť pripojiť ku konsenzu, a v hre je jej kredibilita. Čiže táto vláda môže veľmi rýchlo stratiť kredit, ktorý je oslabený tým, čo sa deje v susednej krajine - Juhoslávii. Sú tu teda určité politické ťahy, aj vo vzťahu k svojim občanom musia postupovať citlivo, a myslím si, že na to majú všetky dôvody, pretože vo Vojvodine sú mestá, ktoré sú Maďarsku historicky blízke. Je tam silná maďarská menšina a tak, ako sa my pozeráme a nezabúdame na našu slovenskú menšinu, tak ani oni určite nezabúdajú na svoju maďarskú menšinu, čiže vnútropoliticky je maďarská vláda vo veľmi zložitej situácii. My sme o vojenskom zásahu nerozhodli, len v súlade so svojimi predchádzajúcimi záväzkami sme umožnili prelety a prechod cez naše územie. Neviem si predstaviť, že by mohli vzniknúť nejaké ďalšie požiadavky, nie som vojak, neviem to celkom dobre posúdiť, ale môžem povedať, že k vyvíjajúcej sa situácii vláda vždy zaujme také stanovisko, ktoré bude v záujme Slovenska. Áno, vzdelanie je prioritou. Zdroje sme znovu popresúvali, ale žiadne nové sme už nenašli. Musíme rozbehnúť ekonomiku aj s vašou pomocou, s pomocou podnikateľského sektora, pre ktorý sme povinní vytvoriť také podmienky, aby sa dalo podnikať a aby to z toho mala prínos aj štátna pokladnica. Príjmy od podnikateľov - fyzických osôb sa plnia, ale od veľkých podnikov nie, čo ma rôzne príčiny. Treba hovoriť aj o tom, že je tu legislatíva, ktorá to tiež umožňuje a na ktorej treba pracovať. Všetko sa nedá urobiť zo dňa na deň, a mnohé veci sú zanedbané. Brzezinski? Viackrát v minulosti som o tom hovoril a je to tak: doplácame aj na to, že OECD alebo NATO majú negatívnu skúsenosť s novými členmi, neplnia podmienky, za ktorých boli prijaté. S tým som prišiel v januári 1997 z Paríža z OECD. Tam mi oznámili, že noví členovia neplnia podmienky, je to negatívna skúsenosť s nimi a brzdí to ďalších, ktorí sú na rade. Podobnú skúsenosť má aj Severoatlantickou aliancia, dokonca myslím, že to bol minister obrany Spojených štátov, ktorý sa po tom, ako sa noví členovia postavili k akcii NATO v Juhoslávii v Kosove, dokonca vyjadril, že načo alianciu rozširovali, len si spôsobili problémy. Iné je, že uvítali jednoznačné kroky Slovenskej republiky, ktoré sú v súlade s tým, čo vláda vyhlasovala, s jej prioritami. Už som spomínal, že so Slovinskom sme najvážnejšími kandidátmi, len musíme čakať na príhodnú chvíľu. Myslím, že to nebude dlho trvať. Presne si to uvedomujeme a hovoríme o týchto otázkach aj s našimi partnermi, či už v Európskej únii alebo OECD. Chcú však preto od nás viac. Vždy sa chce viac. Vždy je viac záväzkov, dnes už funguje, povedzme, menová únia, teda znovu ďalšie kritérium. Čiže čím neskôr, tým väčší stupeň prispôsobenia, a tým menší vplyv na rozhodnutia, ktoré sa v medziobdobí príjmu. Peter Kasalovský, šéfredaktor Hd: Dejiny ekonomiky poskytujú príklady, ako sa pohnúť z miesta V tejto súvislosti nadviažem na podpredsedu vlády niektorými poznámkami, ak dovolíte, my sme boli s D. Dobrotom, bola tam aj ministerka B. Schmögnerová, v Banskej Bystrici. Bolo zaujímavé, že po štvrťhodinovej diskusii sa niektoré z tých podnetov, ktoré tam zazneli, objavili spolu v inej relácii navonok. To na jednej strane, na druhej, dnes jeden z veľmi zaujímavých ľudí na Slovensku, aj solventný, aj úspešný, hovorí, že na tých, čo neplatia dane, sa ide tvrdo, a na tých, ktorí platia, sa ide ešte tvrdšie. V Banskej Bystrici zaznela taká poznámka, ja som ju tiež podporil, že štandardné metódy v tejto krajine, za tejto ekonomickej situácie asi veľmi platiť nebudú a čas pracuje nielen proti vláde, ale aj proti obyvateľstvu. Existuje celý rad príkladov v dejinách modernej ekonomiky, ako sa pohnúť z miesta. Pretože tento reverz na obyvateľstve môže ohroziť nielen vládu, ktorá má ústavnú väčšinu, ale môže ohroziť osud tejto krajiny. Dali podnet ministerke B. Schmögnerovej, aby uvažovala o tom, či sa zdroje nedajú získavať znížením daňového zaťaženia. Povedala, že je to veľké riziko. Ale otázka znie aj tak, a to nie je demagógia, nie je väčšie riziko nevzdelávať mladú generáciu, nie je väčšie riziko mať zdravotníctvo takmer v kolapse, keď sa skutočne priznáva, že nemáme lieky. Len čakám, a neželám to nikomu, čo nastane, keď niekomu zomrie blízky príbuzný vďaka zdravotníckej starostlivosti, keď sa to niekoho osobne dotkne. Peter Hrinko, HP PEMA: K členstvu v OECD máme najbližšie, vyvinuli sme najviac úsilia Spomínalo sa tu naše možné členstvo v OECD, EÚ a NATO. V minulosti sme aj na stretnutiach klubu venovali nejaký priestor tomu, aby sme sa konečne stali členmi OECD. Pamätám si, že dokonca členovia klubu uzatvárali stávky, či to bude október alebo december. Myslím si, že k členstvu v OECD máme asi najbližšie, lebo sme vyvinuli najviac iniciatívy a tlaku, aby sme sa stali členom. Môžete nám povedať reálny termín, prípadne uzavrieť o ňom stávku s členmi klubu? Druhá otázka, veľa sa tu hovorilo o vojne, o konflikte v Juhoslávii. Z podnikateľského hľadiska dnes už niektoré súkromné slovenské firmy vyčísľujú dosah vojny na hospodárenie ich firiem. Zaujímalo vy ma, či táto vláda bude ochotná určitým spôsobom sa podieľať na pokrytí hroziacich strát. Už dnes niektoré slovenské chemické továrne, ktoré kooperujú s maďarskými a rumunskými firmami, majú straty, ktoré v konečnom vyúčtovaní budú okolo jednej miliardy korún. Jozef Beláň, EuroComp: Veľa podnikov začínalo s nulovým základným imaním Veľakrát a na mnohých miestach sa diskutuje o tom, čo spôsobilo súčasnú ekonomickú situáciu. Je na to veľa názorov, stanovísk a rôznych iných dohadov. Zrejme tam zohrala úlohu v prvom rade otázka znalostí našich ľudí, ktorí vstupovali do podnikania, otázka kvality riadenia podnikov, otázka úrovne, na akej boli navzájom schopní kooperovať a pracovať. Druhým problémom bolo, že takmer všetky tieto podniky museli začať dosť skoro pracovať so značným rizikom. Nemohli pracovať so štandardným stabilným systémom, s nejakým základným imaním, ktoré u nás bolo vlastne chimérou, na začiatku takmer neexistovalo, a preto mnohé podniky začínali na zelenej lúke, vlastne pracovali na začiatku s nulovým základným imaním. Preto ich rezervy, nejaké finančné a ďalšie rezervné zdroje boli takisto mimoriadne malé. Na základe týchto skutočností bolo nevyhnutné zachovať určitú kontinuitu vzhľadom na rizikovosť, s ktorou pracovali slovenské podniky. Trvalo dlhšie, až do roku 1998, keď sa určitú kontinuitu týchto zdrojov darilo zachovávať rôznym vládam, ktoré sa viac-menej striedali. V roku 1998 po voľbách mnohí očakávali, že sa situácia zlepší, a v tomto období a pár mesiacov potom došlo k výraznému narušeniu tohto stavu. Výrazne klesol objem úverových zdrojov, vznikol akýsi čiastkový problém v bankách atď. A v tom okamihu tieto podniky, ktoré vlastne pracovali so značným rizikom, sa takmer všetky vlastne dostali do mimoriadne ťažkej situácie. Záleží teraz na vláde, aby stanovila nejakú koncepciu, ako sa z tohto problému vlastne dostať. Anton Legéň, zástupca šéfredaktora Hd: Niektoré signály vlády nevzbudzujú dôveru potenciálnych investorov Na začiatku ste hovorili, že v podstate nejakou nevyhnutnou podmienkou vstupu zahraničného kapitálu, najmä čo sa týka priamych investícií, je určitá istota. Ja nie som vôbec priateľom toho, čo sa tu udialo, a spôsobu, akým sa mnohé podniky sprivatizovali. Určite, mnohé veci mi vadia, ale predsa by som sa len rád na jednu vec, a to nemá byť obhajovanie toho čo bolo, chcel opýtať. Hovorili ste, že je to pozitívny signál, keď sa istým spôsobom chce urobiť revízia toho, čo sa udialo v Slovnafte. Berme konkrétne len Slovnaft. Jediná spravodlivosť, pravdepodobne, existovala pri privatizácii, a to bola tá, to je moja mienka, možno, že s tým nebudete súhlasiť, aby podnik dostali takí ľudia, ktorí budú zárukou, že bude fungovať. To sa v Slovnafte stalo, a som presvedčený, že tak stalo vo viacerých prípadoch. Preto som toho názoru, že signály, ktoré vysielame do zahraničia, nevzbudzujú žiadnu istotu pre budúcich priamych investorov. Peter Kasalovský, šéfredaktor Hd: Päť otázok, ktoré musia rezonovať v politike vlády Slovnaft má v našej spoločnosti necelých deväť percent, takže nie je ani kľúčovým, ani najpodstatnejším. Osobnosťou S. Hatinu sa radi prezentujeme, pretože celý tento klub, nie tento čo tu je, ale ako fórum, ho zvolilo za najúspešnejšieho podnikateľa za posledné päťročie, za ním nasledovala B. Schmögnerová. Nebolo to teda nejaké politizovanie. Tretí bol guvernér V. Masár. Pred voľbami sme v diskusiách so SDĽ, SOP, ale aj so súčasným premiérom M. Dzurindom, jeho ministrami z SDK hovorili o našej zvedavosti, aký plán, aké projekty sú pripravené na tie hlavné veci, ktoré sa týkajú obyvateľstva a vývoja krajiny. Tie otázky zneli jasne. Prvá, ako riešiť otázku bytovej výstavby, pretože téza O. Keltošovej, ktorú kedysi vyslovila, nech sa každý stará sám, a že je bytov dosť, neobstála. Druhá bola zdravotníctvo, zdravie ľudu. Tretia bezpečnosť občana krajiny a štvrtou bola dôstojnosť, čiže urobenie poriadkov v štátnej správe, dôstojnosť občana ako platiteľa daní, z ktorého sa žije, a tá piata alebo posledná bola vzdelanosť ako taká. Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR: Keby všetci hospodárili tak ako Slovnaft, nemáme problémy Nerád uzatváram stávky, ale myslím si, že začiatkom budúceho roka môžeme byť členom OECD. Tak sme postavili aj legislatívny plán vlády, aby sa liberalizačné opatrenia, ktoré sa doteraz neurobili, postupne urobili aj prostredníctvom legislatívy. Chceme byť reálni, OECD otvára dvere do Európskej únie, začiatok rokovaní s EÚ otvára dvere do OECD, všetko je spolu previazané. OECD je klub ekonomicky najvyspelejších štátov sveta, a myslím si, že ak tam patrí Maďarsko, Česko a Poľsko, tak tam patríme aj my. Len kritériá odvtedy, čo tam vstupovali Poliaci, Maďari, Česi, sa znovu sprísnili, znovu sme prepásli ten najvhodnejší okamih a musíme to dobiehať. Začiatok budúceho roka považujem za reálny. Vplyv vojny v Juhoslávii na našu ekonomiku. Pamätám si, že sme sa snažili, a myslím, že si to z prítomných pamätám nielen ja, podieľať sa na obnove Bosny a Hercegoviny. Určite pošleme svoje ponuky aj do dnešnej Juhoslávie, ale neviem to teraz špecifikovať. Urobili sme to v minulosti, urobíme to aj v budúcnosti. Zatiaľ sme poslali, alebo posielame humanitárnu pomoc vo výške 80 miliónov korún. Považujem to za určitý začiatok. Čo spôsobilo súčasnú ekonomickú situáciu? Myslím si, že tie dôvody, ktoré sa tu spomenuli, sú relevantné, ale vonkoncom nie sú všetky. Treba spomenúť stav legislatívy a spýtať sa, prečo je v takom stave, v akom je. Treba sa spýtať na prínos privatizácie, čo sa od nej očakávalo, čo priniesla, kde sú tie peniaze. Prečo doteraz nebola koncepcia hospodárskej politiky, alebo ak bola, prečo bola taká, aká bola. Skutočne sa nechcem vracať do minulosti a nechcem tu robiť rozbory, pretože situáciu, ktorú táto vláda našla, sme zhodnotili. Pre mňa zhodnotenie v takzvaných čiernych knihách bol koniec. A teraz začíname my, a nás budú posudzovať nie podľa toho, ako tu hospodárila minulá vláda, ale ako budeme hospodáriť my, a takéto posudzovanie príde veľmi rýchlo. Som proti tomu, aby sme sa vyhovárali na to, čo nebudeme vedieť zvládnuť, pretože ešte sme nemali čas, aby sme ukázali, čo je v nás. Pracujeme na koncepcii, prijímame opatrenia, o niektorých som tu hovoril. Od posledného uznesenia vlády očakávame, že prinesú peniaze do rozpočtu. Ide o príjmovú časť rozpočtu, predovšetkým o ďalšie zdroje. Nevylučujem, že budeme rokovať o zvýšení spodnej hranice DPH, ale zároveň aj o znížení vrchnej hranice, pretože je to príprava na štandardné podmienky v EÚ. Keď sme po prvý raz hovorili, že treba to urobiť teraz, niektorí argumentovali, veď uvidíme, čo nám bude chýbať, urobíme to o rok. O rok už neurobíme nič. Radikálne opatrenia, tie, ktoré boli únosné, pretože vláda potrebuje podporu občanov, sa už mali urobiť. Ten moment sme už asi prepásli, už nám to ani politicky neprejde, ťažko presviedčame našich vlastných ľudí. SOP je normálne fungujúca strana a my sme pod tlakom našich členov. Nemáme dobudované štruktúry, ale máme šesťapoltisíc členov a všade. SNS má 12-tisíc po desiatich rokoch. Nestrácame čas, ale pokiaľ ide o ekonomické opatrenia, už si to žiada svoje. Musíme zdôvodňovať a musíme sa odraziť od toho, čo hovoria ľudia. Nebudem hovoriť o konkrétnych podnikoch, Slovnafte a VSŽ. Spôsob prístupu som naznačil. Skutočne si myslím, že keby všetci hospodárili a investovali do rozvojových programov tak, ako to robil Slovnaft, nemáme problémy. Lenže urobil to asi len Slovnaft a možno ešte niekoho nájdeme, ale už musíme hľadať. Takže je otázka spravodlivosti alebo nespravodlivosti, aby tí podnikatelia, ktorí skutočne podnikajú, ktorí manažujú podniky tak, ako to má v trhovej ekonomike byť, idú do rozvojových programov, mali istotu. Vláda chce dostať do rozpočtu tie peniaze, ktoré potrebujeme na školstvo, zdravotníctvo, sociálnu oblasť, tie, ktoré tam mali byť, ale neboli, pretože akcie sa predali lacnejšie. Na druhej strane je v záujme ekonomiky, aby každý mal istotu a povedal si: dobre, vyriešili sme to a ideme ďalej, aby sa nikto nebál, že príde ešte jedna vláda a ďalšia a ďalšia, a tá sa bude pýtať: tak čo, za akých podmienok si to privatizoval, s nimi si sa dohodol tak, ale s nami sa musíš dohodnúť takto. Stabilizovať, uzavrieť raz navždy. S. Kozlík, exminister: Založené riziko štátneho rozpočtu je dvojnásobné Len poznámka k štátnemu rozpočtu. Prebytkový rozpočet k 21. aprílu bol aj pred rokom, ale o 4 mld. Sk vyšší. O štyri miliardy príjmov viac, ale aj štyri miliardy korún výdavkov, čo môže niekedy zlepšiť výpovednú hodnotu. Neuškodilo by porovnať nejaké dva porovnateľné údaje, aby bolo zrejmé, kde sa pohybuje ten-ktorý rozpočet a čo to znamená. Možno, že tým ponúkam rozhovor pre Hospodársky denník o tom, akým rizikom je číslo, ktoré ministerka B. Schmögnerová publikovala ako pozitívne z hľadiska vlády. Znamená to však, že založené riziko deficitu štátneho rozpočtu nie je 15 mld. Sk, ale 29 mld. Sk. R. Ovesny-Straka, riaditeľka Creditanstalt: Efektívnosť priláka investora, je na vláde, aby pripravila podmienky Poviem to ako finančníčka, ktorá žije päť rokov na Slovensku. Podporujem, čo povedal podpredseda vlády. Slovensko má veľmi ťažkú ekonomickú situáciu. Nechcem to hodnotiť, ale je to tak. Nevýhoda je aj to, že ekonomická situácia nie je veľmi dobrá nikde na svete a, samozrejme, má to vplyv aj na Slovensko. Ázijská kríza, ruská kríza, teraz Kosovo atď., to nám na Slovensku nepomôže. Prvá vec. Po druhé, zahraničné banky vonku sú veľmi nervózne, žiaľ, je to tak. Všetci čakajú na konkrétne výsledky a ja dúfam, že prídu aj peniaze. Pre mňa je to nebezpečné, máme veľa podnikov na Slovensku, ktoré majú syndikované úvery. V tomto syndikáte sú banky, ktoré sú operatívne na Slovensku, ale sú tam aj banky, ktoré sú operatívne len vonku a nemajú taký záujem, aby tieto firmy na Slovensku prežili a mali dobré výsledky. Spomenuli ste Slovenské elektrárne, diskutovali sme o Slovnafte, VSŽ je tiež jeden prípad. Potrebujeme na Slovensko dostať investície a mať istotu. Potrebujeme rýchle rozhodnutie vlády, spomeniem Naftu Gbely a Slovenské elektrárne. Prípadom je pre mňa Nafta Gbely. Prepáčte, ale vláda rozhodla, že to bude reprivatizovať, ale už teraz to nie je efektívne. Potrebujeme efektívnosť, až potom sú banky schopné a budú ochotné zvonku ešte raz financovať. A to naša ekonomika na Slovensku potrebuje. E. Herzogová, riaditeľka Interefektu: Chýbajú systémové kroky vlády, akoby program formulovali za pochodu V agentúre monitorujeme okrem iného aj zahraničnú tlač. Pri doterajších návštevách, ktoré sa na domácej pôde dosť vysoko hodnotia, nezazneli konkrétne názory, čo tá-ktorá návšteva prinesie Slovensku, jeho ekonomike. Možno by bolo dobré urobiť nejaký súpis. Viem, že je to veľmi ťažké, lebo diplomacia je viac v teoretickej rovine, ale myslím si, že vláda by ju mala robiť predovšetkým pre domácu pôdu. To, že som nenašla, doslova a do písmena, ani po návšteve kabinetu pod vedením premiéra v Nemecku nič konkrétne v ekonomických rubrikách, ma prekvapilo, pretože Nemecko je jeden z popredných partnerov Slovenska. Chýbajú mi, myslím si, že nielen mne a ekonomickým novinárom, systémové kroky vlády. Systémové kroky v podobe istého programu, ktorý mala SDK veľmi rýchlo po voľbách prijať, pretože keď išla do volieb, musela vedieť, čo bude robiť. Pretože keby bol, nemuseli by sme sa trápiť nad tým, čo podporíme: dovoznú prirážku alebo zvýšenie DPH. Oba kroky sú nesystémové. Ide len o to, ktorý nám prinesie väčší úžitok alebo väčšiu škodu. Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:
Asi ste si všimli, že na všetkých návštevách predsedu vlády sprevádza skupina podnikateľov, teda sú tam konkrétne prínosy. Nemecko je do určitej miery špecifické, pretože presne vtedy, keď bola delegácia v Nemecku, odstúpil minister financií. Boli sme v Deutsche Bank, prezentovali sa na DIHT, to je Nemecká obchodná a priemyselná komora, novými podmienkami na investovanie. Prišli sme s materiálmi, v ktorých boli informácie o nových podmienkach. Ministri dostávajú úlohy, a tie sa týkajú predovšetkým ekonomiky a ekonomických kontaktov. Áno, sú to uznesenia vlády a musia sa vo vláde vyhodnotiť. Ďakujem za pripomienku, ktorá sa týkala Nafty, Slovenských elektrárni, efektívnosti rozhodovania. Myslím si, že to bola poznámka, ktorá bola veľmi relevantná, viac k tomu nemám čo dodať. Sú to otázky, ktorými sa zaoberáme, a musím povedať, že problém nie je v tom, že vláda rozhodla tak alebo onak, ale že vláda ešte nerozhodla o týchto veciach. N. Tenczer, prezident Slovenskej kreditnej banky: Na vlastnú škodu sa spoliehame len na investície zo zahraničia Všetko so všetkým súvisí. Poviem to pragmaticky. Vidíme, že 60 percent podnikov u nás je stratových a stále ich pribúda. To je jeden tvrdý fakt. Odráža sa to vo všetkých sférach, teda aj v bankovníctve, vo finančníctve, nevracajú sa prostriedky. Na druhej strane ekonomická a finančná politika je taká, že všetko sa zdražuje, zvyšujú sa ceny, teda je tu ďalší tlak, ktorý ešte viac pritláča nefungujúce podniky do vyššieho platenia, čo neprispieva k tomu, aby ich percento klesalo. Týmito opatreniami stúpa. Je tu teda reštrikčná finančná politika štátu. Ďalším momentom je stav koruny k zahraničným menám. Dramaticky rastie dolár i marka. Otázka teraz stojí tak, že o koľko ešte stúpnu, za koľko korún bude dolár, za čo sa bude potom kupovať alebo skupovať, a ešte tu bola otázka, kedy vlastne prídu prvé peniaze. Mali by sme sa asi spoliehať na peniaze z vnútornej ekonomiky, tie neprichádzajú. Vidíme, že percento stratových podnikov rastie, lebo vonkajšie peniaze zatiaľ neprišli. Rokujeme so zahraničnými bankami, ja zastupujem domácu banku, a keď sa bavíme o zahraničných bankách, všade je odpoveď: čaká sa na country rating Slovenska. Je tragédiou, že sa spoliehame len na zahraničné peniaze, nevytvárame tretí sektor a menšie podniky, ktoré by začali niekde reálne robiť a produkovať v malom, a nedávame viac podpory do toho, aby sme sa aj my pričinili o rast ekonomiky. Možno to je ťažké, je na to tisíc odpovedí a tisíc názorov. Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:
Krátka reakcia. Hovoril som o zahraničných investíciách, ktoré tu chýbajú, ale určite to nebolo v tej polohe, že sa spoliehame len na ne. To by sme robili chybu. Hovoril som o tom, že musíme ekonomiku postaviť na nohy a ísť do rozvojových programov. Tento rok to asi nebude aj vzhľadom na to, v akom stave sme ekonomiku našli, ako sa použili zdroje a že sme ich mohli len prerozdeliť. Nebolo tu nič navyše. Hovoril som aj o jednej z priorít vlády - malom a strednom podnikaní, o otázke daňového zaťaženia, otázke stabilnej legislatívy. Rámec ide o mnoho ďalej. Je tu určitá rezerva, ktorá sa nevyužila tak ako v iných štátoch, a bez ktorej sa ekonomika väčšinou nehýbe alebo nevydrží dlhý čas. Pohyb smerom nahor, to sú zahraničné investície, ale nespoliehame sa len na ne, hoci stále chýbajú a rokujeme s partnermi. Čakajú aj na výsledok prezidentských volieb, to som už spomínal. Aj to bude jeden faktor, ktorý stabilizuje vnútropolitickú situáciu a povie im áno, môžeme, ideme tým smerom, ktorý sme očakávali po voľbách. P. Kasalovský, šéfredaktor Hd: Klub má svoju internetovskú, webovskú stránku Chcem poďakovať podpredsedovi vlády Pavlovi Hamžíkovi, že prišiel na pôdu klubu. Ako vidíte, ďalej funguje, má svoju internetovskú, webovskú stránku. Dávame tam postupne všetko. Trošku je v tom zhonu, ale môžem vám povedať, že počet otvorení za tri dni, čo táto webovská stránka existuje, je takmer 2200, čo je značný záujem verejnosti o to, čo v klube je a čo nie je. Tak isto aj stránka novín, zasa si prihrievam trošku polievočku, ale keďže na toto stretnutie denník prispel, môžem, tých otvorení je dnes takmer dva a pol tisíca. Je veľmi silný záujem o to, čo sa deje. Poviem vám úprimne, keďže väčšina členov klubu patrí medzi akcionárov tejto našej spoločnosti, máme veľmi silné problémy s distribúciou, musíme učiť našich distribútorov, čo je to predávať. Predávať znamená vystaviť tovar, základný problém. Ak si niektorí aj objednali, naša skúsenosť je taká, že vybaviť predplatné trvá 3 - 5 týždňov a máme aj také zistenia, že PNS v okrese Galanta, dokonca v Poprade, jednoducho oznámi, že my taký denník nepoznáme, my ho neobjednávame, je to mesačník, a ja neviem čo všetko možné. Okrem toho, že denník včera vyšiel na novom slovenskom papieri, čo by mohlo tejto vláde ušetriť nemálo devízových prostriedkov, pretože papier stojí 16,90 oproti ruskému papieru, ktorý stojí 21 a nejaké drobné, aj oproti papieru zo Štětí, ktorý je ešte drahší, ak zoberieme dnešný kurz koruny. Podporiť takúto výrobu by nebolo chybou. A číslujeme dnes počty výtlačkov, pretože niektorí neprajníci vyhlasujú, že sme v podstate na dne a zajtra zanikneme.
|
|
| Amsterdam | malá oblačnosť | 17 |
| Atény | malá oblačnosť | 27 |
| Belehrad | prehánky | 16 |
| Berlín | oblačno | 17 |
| Bratislava | prehánky | 19 |
| Brusel | malá oblačnosť | 17 |
| Budapešť | oblačno | 20 |
| Bukurešť | prehánky | 15 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 21 |
| Helsinki | oblačno | 18 |
| Istanbul | polojasno | 24 |
| Kodaň | oblačno | 16 |
| Kyjev | oblačno | 20 |
| Lisabon | dážď | 16 |
| Londýn | malá oblačnosť | 20 |
| Madrid | dážď | 16 |
| Miláno | oblačno | 20 |
| Moskva | polooblačno | 22 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 16 |
| Paríž | polooblačno | 21 |
| Praha | veľká oblačnosť | 18 |
| Rím | polojasno | 26 |
| Sofia | prehánky | 18 |
| Štokholm | veľká oblačnosť | 17 |
| Varšava | prehánky | 16 |
| Viedeň | oblačno | 19 |
| Záhreb | prehánky | 21 |
| Ženeva | polooblačno | 17 |
|
|
|
