Usmernenie MF SR k novele zákona o daniach z príjmov

K § 29 ods. 3
Zdôrazňuje sa skutočnosť, že technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa nemôže pripočítavať k vstupnej cene majetku alebo zostatkovej cene majetku a odpisuje sa samostatne ako iný majetok podľa § 28 ods. 4. Účinnosť: 1. 1. 2000 K § 30 ods. 1
V § 30 ods. 1 ide o legislatívnu úpravu v súvislosti s doplnením prílohy č. 2 do zákona, pričom len daňovník čerpajúci daňový úver podľa § 35b novely zákona môže hmotný majetok uvedený v prílohe č. 2 odpisovať zvýhodneným spôsobom tak, ako sa uvádza v § 35b ods. 5. Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 30 ods. 7
Ustanovenie sa spresňuje v súlade s Klasifikáciou produkcie, nakoľko doteraz sa v zákone neuvádzali pri formách, modeloch a šablónach kódy podľa Klasifikácie produkcie, ale čísla odborov podľa JKPOV, ktoré sú od 1.1.1996 neplatné. Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 33 ods. 1
Vzhľadom na to, že v § 33 ods. 3 zákon ustanovuje, že modernizovať možno všetok majetok (hmotný aj nehmotný), spresňuje sa aj znenie § 33 ods. 1 doplnením slov "a nehmotného majetku". V previazanosti na odsek 3 je zrejmé, že technicky zhodnotiť nehmotný majetok možno len modernizáciou. Ostatné pojmy technického zhodnotenia (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia) sa logicky vzťahujú len na hmotný majetok. Účinnosť: 1. 1. 2000 K § 34 ods. 3 a 4
Novelou sa spresnil spôsob odpočítavania straty na účely vykázania základu dane a dane. Zjednoznačňuje sa výpočet výšky odpočítavanej straty na daňové účely vo vzťahu k povinnej tvorbe rezervného fondu. O sumu povinnej tvorby rezervného fondu sa znižuje strata, ktorú je možné odpočítavať (neprihliada sa na použitie). Suma povinnej tvorby rezervného fondu (u družstiev nedeliteľného fondu) vykázaná do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa prvýkrát vykáže zisk a zároveň vyčísľuje výška odpočítavanej straty, znižuje sumu straty na účely u. Rezervný fond tak čisto na daňové účely koriguje výšku odpočítavanej straty, výšku zakladu dane a sumu odvádzanej dane. Príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane sa nezahŕňajú do základu dane. V prípade vyčíslenia výšky straty, ktorá je odpočítavaná podľa § 34 ods. 1, sa však príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zahŕňajú do výšky vyčíslenej straty. U fyzických osôb ide o príjmy zahrnované do § 7 (napr. výnosy z cenných papierov, ktoré má daňovník zahrnuté v obchodnom majetku). Ustanovenia zákona o daniach z príjmov tak osobitne vymedzujú výšku straty, o ktorú je možné znižovať základ dane a daň. Rovnako spresňujúce je aj doplnené ustanovenie § 34 ods. 4. Účinnosť: 1. 1. 2000 K § 35a
S účinnosťou od 1. januára 2000 sa vypúšťa znenie ustanovenia § 35a z dôvodu, že sa zavádza nové daňové zvýhodnenie v § 35b. Účinnosť: 1. 1. 2000 K § 35b
Doplnené znenie § 35b umožňuje daňovníkom dane z príjmov právnických osôb, založených ako akciové spoločnosti so sídlom na území SR, vzniknutých po l. 4. 1999 poskytovať daňový úver (t. j. znižovať vykázanú daň). Daňový úver si môže uplatňovať akciová spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu zahraničnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby na základnom imaní spoločnosti je najmenej vo výške 75 % z celkového vkladu. Minimálna výška vkladu, resp. základného imania je pevne stanovená, a to počas celej doby čerpania daňového úveru. Účasť tuzemských osôb, ako zakladateľov tejto spoločnosti, je obmedzená len na fyzické osoby, pričom ich peňažný podiel na základnom imaní nesmie presiahnuť hranicu 25 Daňový úver (zníženie dane) sa môže poskytnúť až počas obdobia l0 rokov, predĺženom ďalej o obdobie odpočtu straty, a to : - vo výške 100 % vykázanej dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník prvý raz vykázal základ dane a daň, ak predmetom podnikania daňovníka - akciovej spoločnosti je v prevažnej miere (60 % z celkových tržieb daňovníka) výroba tovaru [odsek l písm. c) bod 1] alebo poskytovanie vybraných služieb [odsek l písm. c) bod 2]. Hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania musí dosahovať minimálne stanovenú výšku. Výška základného imania [odsek 1 písm. a)] je určená, resp. odstupňovaná podľa zamerania činnosti daňovníka a podľa jeho sídla (znížený vklad v prípade, ak daňovník sídli v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti), - vo výške 50 % vykázanej dane s možnosťou jeho zvýšenia o ďalšiu sumu dane, a to na obdobie ďalších päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období nasledujúcich po skončení obdobia, v ktorom daňovník čerpal daňový úver vo výške 100 % (suma navýšeného oslobodenia nad 50 % dane sa vypočíta, resp. zodpovedá 20 % celkovej výšky každoročne aktivovaných nákladov na vývoj, vytvorený vlastnou činnosťou, najviac však do výšky vykázanej dane). Čerpanie daňového úveru počas obdobia ďalších 5 rokov je podmienené navýšením základného imania o povinne predpísanú sumu [výška podľa odseku 2 písm. a) a b)], a to peňažnými vkladmi alebo aj vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí. Je potrebné zvýrazniť, že v tejto etape je prípustné zvýšenie základného imania zo zdrojov v zahraničí aj vecnými vkladmi, kým pri vzniku spoločnosti musí byť základné imanie splatené len peňažnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí. Toto ďalšie čerpania daňového úveru (čiastočné oslobodenia od dane) už nemôže využiť daňovník, ktorého predmet podnikania je v poskytovaní vybraných služieb [odsek 1 písm. a) bod 3], - stratu, ktorá daňovníkovi vznikla v roku predchádzajúcom začatie čerpania daňového úveru, je možné odpočítavať rovnomerne počas piatich zdaňovacích období (bez ďalších obmedzení), nasledujúcich po skončení čerpania daňového úveru, t.j. po skončení 5-ročného, resp. 10-ročného obdobia čerpania úveru. Daňovník, ktorý čerpá daňový úver, musí zároveň splniť podmienky podľa odseku 4, t.j. tržby z predaja tovaru, vyrobeného daňovníkom a vyvážaného do zahraničia, budú tvoriť najmenej 60 % podiel z celkových tržieb z predaja tohto tovaru, pričom do tohto podielu sa započítavajú aj tržby z predaja tovaru v tuzemsku, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver nebol na území Slovenskej republiky vyrábaný, a to najviac vo výške 30 % z požadovaného predaja tovaru ného do zahraničia. Pre daňovníka poskytujúceho vybrané služby je táto podmienka čerpania daňového úveru zjednodušená tým, že sa sleduje len splnenie dosiahnutia 60 % podielu tržieb od zahraničných osôb za poskytnuté služby z celkových tržieb daňovníka čerpajúceho daňový úver. Prostriedky získané čerpaním daňového úveru, resp. pripadajúce na sumu oslobodenej dane, je daňovník povinný použiť najneskôr do dvoch rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie strojov a zariadení, ktoré slúžia na vykonávanie činností, ktoré sú predmetom podnikania daňovníka. Len daňovník, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie služieb podľa odseku 1 písm. c) bod 2 (služby v oblasti cestovného ruchu), môže použiť prostriedky získané čerpaním daňového úveru aj na obstaranie budov a stavieb slúžiacich na zabezpečenie predmetu podnikania. Zápočet uvedených vecí sa vykoná od začiatku zdaňovacieho obdobia, za ktoré je čerpaný daňový úver. Nadobudnuté veci musia byť v stanovenej lehote zároveň aj vo vlastníctve daňovníka. Daňovníkom, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie o poskytnutí daňového úveru, sa umožňuje dvojaký prístup k odpisovaniu hmotného majetku, a to nasledovne: a) daňovník, ktorý čerpá daňový úver (resp. predpokladá, že u neho vznikne nárok na jeho čerpanie), môže hmotný majetok a nehmotný majetok odpisovať štandardným spôsobom ustanoveným jednotne pre všetkých daňovníkov podľa § 26 a § 30 až 32, t j. hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje rovnomerným spôsobom alebo zrýchleným spôsobom, pričom odpisovať možno len majetok evidovaný v majetku daňovníka, a to dňom (mesiacom, resp. rokom) uvedenia do užívania. Podmienky uvedenia do užívania ustanovujú účtovné predpisy, b) daňovník, ktorý čerpá daňový úver môže využiť osobitný zvýhodnený (časový - rovnomerný aj nerovnomerný) spôsob odpisovania hmotného majetku - vybranej výrobnej technológie definovanej v prílohe č. 2 novely zákona. Tento okruh výrobno-technologických zariadení, na rozdiel od ostatného hmotného majetku sa nemusí začať odpisovať v roku uvedenia do užívania, ale môže sa začať odpisovať podľa potrieb daňovníka - najneskôr v roku začatia čerpania daňového úveru. Od začatia odpisovania, t.j. roka, v ktorom bol odpis uplatnený prvýkrát, musia byť zariadenia odpísané najneskôr do 5-tich rokov (vrátane prvého roka odpisovania), pričom sa ponecháva široký priestor na individuálne rozhodnutie daňovníka prostredníctvom časového spôsobu odpisovania počas týchto piatich rokov na základe vlastných potrieb a možností daňovníka s jediným obmedzením, že odpis vybraných technologických zariadení v jednom roku nesmie presiahnuť 30 % obstarávacej ceny hmotného majetku. Títo daňovníci môžu (okrem hmotného majetku charakteru výrobných a technologických zariadení) zvýhodneným spôsobom odpisovať aj novovybudované budovy a stavby, ktoré doteraz neboli odpisované, a to pevnou ročnou odpisovou sadzbou vo výške 5 %. Ostatný hmotný majetok (technologické zariadenia) a nehmotný majetok musia daňovníci odpisovať štandardným spôsobom ustanoveným pre tento majetok v § 30 až 32. Zvýhodnený spôsob odpisovania sa podľa ustanovenia odseku 6 vzťahuje aj na vytvorené súbory hmotného majetku (technologických zariadení) s podmienkou, že najmenej 70 % tohto súboru musia tvoriť technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 2 novely zákona. Podľa odseku 7 tohto ustanovenia daňovník po skončení čerpania daňového úveru, hmotný majetok, ktorý bol odpisovaný zvýhodnenými odpisovými sadzbami, doodpisuje do výšky zostatkovej ceny spôsobom ustanoveným v § 31 prílohy č. 1 zákona. Nárok na čerpanie daňového úveru si daňovník uplatňuje každoročne, a to v termíne na podanie daňového priznania, pričom pre daňovníkov uplatňujúcich nárok na čerpanie daňového úveru zákon ustanovuje odlišný (predlžený) termín podania daňového priznania, a to 30. jún roku nasledujúceho po zdaňovacom období, za ktorý sa čerpá daňový úver. Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 36 ods. 2 písm. b), c) a d)
Od 1. januára 2000 sa zavádza pri zdaňovaní výhier a cien rovnaká osobitná sadzba dane, a to 20 %. Pri výhrach podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. i) zákona, konkrétne výhrach z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 194/1990 Zb. prevyšujúcich 300 000 Sk za každú výhru a pri výhrach z reklamných súťaží a žrebovaní, sa použije do 31. Decembra 1999 osobitná sadzba dane vo výške 15 % [§ 36 ods. 2 písm. c) zákona]. Až s účinnosťou od 1. januára 2000 sa použije osobitná sadzba dane vo výške 20 %. Ak je príjmom vecná výhra alebo vecná cena, použije sa s účinnosťou od 1. januára 2000 osobitná sadzba dane vo výške 25 %. Táto sadzba sa použije z celkovej brutto vecnej výhry alebo vecnej ceny, čo v matematickom prepočte zodpovedá vyplatenej vecnej výhre alebo vecnej cene zvýšenej o daň, ktorá zodpovedá sume 25 % netto výhry alebo ceny. Vzhľadom na skutočnosť, že pri použití sumy zo zisku na zvýšenie vkladu spoločníka alebo členského vkladu, ak táto možnosť vyplýva priamo z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 144 a 208) nedochádza zároveň priamo k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu zvýšenej sumy vkladu spoločníkovi (ustanovenie § 40n zákona o vyberaní dane zrážkou), je vypustená posledná časť ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) zákona. Hodnota zvýšeného vkladu z majetku spoločnosti je však zdaňovaná pri predaji vkladu alebo ako súčasť likvidovaného majetku (ak zdanenie nebolo vykonané už pri navýšení základného imania). V nadväznosti na úpravu § 8 ods. 1 písm. a), vykonanú zákonom č. 173/1998 Z. z. sa doterajšie znenie ustanovenia § 36 ods. 2 písm. c) doplnilo o bod 5, čím sa spresňuje zdaňovanie podielov členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev (t. j. zdaňujú sa 15 % osobitnou sadzbou dane). Ustanovenie písmena d) sa legislatívne spresňuje, resp. zjednoznačňuje. Preddavkovo zrazená daň z úrokov a iných výnosov uvedených v tomto ustanovení je považovaná za minimálnu daň (t. j. úroky sú zdanené minimálnou sadzbou dane vo výške 15 % vyberanou zrážkou). Nedochádza tak k uplatňovaniu nároku na vrátenie dane, ak daňovník vykáže v daňovom priznaní stratu alebo nižší základ dane. Ak daňovník uplatňuje oslobodenie od dane z príjmov, vymedzených v § 19 ako sú napr. oslobodené príjmy daňovníkov nezaložených na podnikanie, hospodársky výsledok zo speňaženia konkurznej podstaty, príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi (okrem vymenovaných príjmov, resp. výnosov, ktorých zdanenie upravuje priamo ustanovenie § 36), ide o príjmy, ktoré sú zahrnované do základu dane, pričom daň z týchto príjmov je vykázaná a vyčíslená v daňovom priznaní. Súčasťou týchto oslobodených príjmov nie sú takto príjmy, z ktorých bola vybraná daň podľa § 36. Uvedené sa uplatňuje aj pri účinnosti teraz platných ustanovení zákona. Účinnosť: 1. 1. 2000
K § 40f ods. 1 písm. c), § 40g ods. 3, § 40ch ods. 3, § 40ch ods. 6, § 40i ods. 2 písm. e) bod 5 V uvedených ustanoveniach sa vykonali úpravy súvisiace so zavedením novej odpočítateľnej položky v § 6 ods. 12 písm. e) - 500 Sk na mimoriadne výdavky zamestnanca. Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 40f ods. 1 písm. d), § 40f ods. 4
Úpravy ustanovení sa vykonali v súvislosti so zrušením 30 % - ného odpočtu z úhrnu príjmov v § 6 ods. 12 písm. c). Účinnosť : 1. 1. 2000
K § 40g ods. 1
Ak daňovník preukáže platiteľovi dane doklady potrebné na uplatnenie nároku na zvýšenú sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b) (tzv. "cestovné"), platiteľ dane prihliadne na uvedenú skutočnosť už v tom mesiaci, v ktorom daňovník potrebné doklady predložil. Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 40g ods. 5
Úprava ustanovenia súvisí so zavedením novej odpočítateľnej položky v § 6 ods. 12 písm. e). Z dôvodu zjednodušenia ustanovenia sa namiesto vymenovania jednotlivých druhov dôchodkov, pri poberaní ktorých daňovník nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 21 000 Sk, doterajší text, v ktorom boli tieto dôchodky uvedené, uvádza text s odkazom na § 15 ods. 2 novely zákona.

Účinnosť: úvodná veta, písm. a) a b) - 1. 4. 1999 písm. c) - 1. 1. 2000 K § 40h ods. 2
Úprava predstavuje zjednodušenie administratívy v tom, že aj keď napr. mesačný cestovný lístok má obmedzenú platnosť, nie je potrebné ho ako doklad na uplatnenie zvýšenej sumy na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b) predkladať každý mesiac, ale len v prípade zmeny výšky cestovného. Účinnosť : 1. 4. 1999
K § 40f ods. 1 písm. e), § 40h ods. 1 písm. c), § 40h ods. 1 písm. e), § 40h ods. 1 písm. g) bod 2, § 40ch ods. 5 úvodná veta, § 40ch ods. 5 písm. d) Ustanovenia sa spresnili v súvislosti s úpravou § 15 ods. 1 písm. e) a ods. 2 (zosúladenie pojmov v oblasti starobných a výsluhových dôchodkov). Z dôvodu zjednodušenia ustanovení sa namiesto vymenovania jednotlivých druhov dôchodkov, pri poberaní ktorých daňovník nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 21 000 Sk, doterajší text, v ktorom boli tieto dôchodky uvedené, uvádza text s odkazom na § 15 ods. 2 novely zákona.

Účinnosť: § 40h ods. 1 písm. c) - 1. 4. 1999 ostatné - 1. 1. 2000 K § 40ch ods. 8
Doplnením ustanovenia sa jednoznačne ustanovil termín odvodu nedoplatku dane, ktorý vyplynul z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Tento zrazený nedoplatok, resp. časť takéhoto nedoplatku, zrazeného do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je povinný platiteľ dane odviesť v najbližšom termíne na odvod preddavkov. Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 40k
Ustanovenie sa legislatívne spresňuje.
Účinnosť: 1. 4. 1999
K § 40n
V súlade s ustanovením § 40n sa vyberá daň zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36 zákona). Vzhľadom na osobitosť vydávania štátnych dlhopisov (štát vypláca výnosy, ktoré by mali byť zároveň zdanené pri ich vyplatení a odvedené do štátneho rozpočtu), novela zákona umožňuje v prípade zdanenia výnosov zo štátnych dlhopisov, ktoré podliehajú osobitnej sadzbe dane (§ 36 zákona) vrátane štátnych pokladničných poukážok použiť aj iný spôsob vybratia dane, a to podľa emisných podmienok. Účinnosť: 1. 1. 2000
K § 40o
Z dôvodu, že § 40s vymedzuje zahraničného platiteľa dane pri dani vyberanej zrážkou alebo preddavku na zabezpečenie dane, upravili sa aj ustanovenia § 40n a § 40o. Účinnosť: 1. 1. 2000