Reakcie na hudbu

Muzika má svoju moc. Môže nás povzbudiť, nahnevať, doviesť do nepríčetnosti, ale aj upokojiť, alebo dojať k slzám. Vplyvom hudby na city a reakciami mozgu na melódie a rytmy sa vedci dlhé roky intenzívne zaoberajú. Aktuálne výsledky na tomto poli prišli z Kanady. Podľa nich disonantné zvuky aktivizujú tie oblasti mozgu, ktoré vyvolávajú pocit strachu a negatívnych emócií. Harmonické zvuky pritom nemajú nijaké pozoruhodné efekty. Prečo pôsobia disonancie tak rušivo? Je to kultúrna alebo výchovou daná averzia? Alebo vyvolávajú disharmonické zvuky a nečakané harmónie hlbšie neurologické procesy, ktoré ovplyvňujú naše citové reakcie? Týmito otázkami sa zaoberá Anne Bloodová a jej kolegovia z McGillovej univerzity v Montreale. Bloodovej tím pozoroval prostredníctvom pozitrónovej emisnej tomografie (PET) cirkuláciu krvi v mozgoch desiatich dobrovoľníkov, ktorým pustili šesť verzií tej istej melódie s rôznymi stupňami disonancie. Pokusné osoby mali pomocou ôsmich párov prídavných mien (napätý/uvoľnený, nahnevaný/pokojný atď.) opísať svoje citové rozpoloženie. Z vyhodnotenia výsledkov vyplynulo, že hudba podľa všetkého stimuluje neurálne mechanizmy, ktoré súvisia s príjemnými alebo nepríjemnými pocitmi. Disonantné melódie aktivizujú parahippocampalen gyrus – oblasť mozgu zodpovednú za pocity strachu a nepríjemných pocitov. Harmonické pasáže zasa pôsobia na orbitofrontálny cortex, ktorý sa podieľa na vyhodnocovaní citov. Silnejšiu disonanciu vyhodnocovali pokusné osoby negatívnejšími adjektívami ako podráždený alebo nahnevaný. Harmónia však nemala nijaký vplyv na to, či sa tieto osoby nudili, boli šťastné alebo smutné. Spomínané zistenia podľa vedcov naznačujú, že poslucháči zvnútornili zvukové pravidlá hudby v ich kultúre a reagujú na porušenie týchto pravidiel. Oblasti mozgu stimulované pri tejto štúdii sa odlišujú od tých, ktoré sa podieľajú na skutočnom vnímaní hudby. Naše vnímanie hudby je teda biologicky oddelené od spôsobu, ako na ňu reagujeme. (do)