|
|
||||||||||||||||
| Streda 28.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
MMF zostáva naďalej skeptickýMedzinárodný menový fond (MMF) vo svojej pravidelnej štúdii Výhľady svetovej ekonomiky (World Economic Outlook - WEO) predpovedá, že ekonomický rast v 11 krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) bude v priebehu tohto roku pomalý. Varoval pritom pred rastom nezamestnanosti v danom regióne. Vrcholní predstavitelia MMF pri minulotýždňovej prezentácii tejto štúdie uviedli, že hospodársky rast v menovej únii by mal v priebehu tohto roku dosiahnuť len priemerné 2 %, čo je menej ako potenciál tohto ekonomického bloku. V porovnaní s decembrovou správou, obsahujúcu aj prognózu na rok 1999, zrevidoval MMF svoj odhad ekonomického rastu v EMÚ o 0,4 % smerom dole. Problémom v Európe je trh práce Menový fond v podrobnejšej analýze jednotlivých krajín oznámil, že nemecká ekonomika vzrastie v tomto roku o 1,5 %, čo predstavuje výrazné spomalenie z minuloročného 2,8-percentného rastu. Už v roku 2000 by sa však mala táto miera rastu vrátiť späť na 2,8 %. Rast francúzskej ekonomiky by mal v tomto roku spomaliť na 2,2 % z minuloročných 3,1 %, pričom na rok 2000 sa očakáva rast o 2,9 %. Mierne zlepšenie by malo nastať v Taliansku, kde MMF predpokladá, že tohtoročný rast dosiahne 1,5 % oproti minuloročných 1,4 %. Na rok 2000 sa však už odhaduje rast o 2,4 %. MMF vo svojej štúdii ďalej upozornil na riziko, že klesajúce trendy v rámci nezamestnanosti, ktoré od polovice roku 1997 neustále pokračujú, by sa mali čoskoro zmeniť. Predstavitelia fondu uviedli, že očakávaný rast nezamestnanosti by nebol taký znepokojujúci, pokiaľ by nedošlo k rozsiahlemu rastu nezamestnanosti v Európe počas uplynulého štvrťstoročia, spôsobenému nedostatočnou flexibilitou na trhoch práce. Zavedenie spoločnej meny zvyšuje nevyhnutnosť reforiem na trhu práce v Európe. Štúdia WEO tak následne zdôrazňuje dôležitosť a potrebu zvýšenia flexibility na tomto Správa sa nevyhla ani situácii s novou európskou menou euro. Hovorí sa v nej však, že pomalý proces reforiem nie je príčinou doterajšieho oslabovania tejto meny. Hlavnou príčinou je totiž spomaľovanie ekonomického rastu v Európe. Predstavitelia MMF ale uviedli, že euro má šancu zaznamenať pozitívny zvrat vo svojom vývoji. Dolár je momentálne oproti euru príliš vysoko, takže by nás vôbec neprekvapilo, keby zo strednodobého hľadiska došlo ku korektívnemu poklesu dolára oproti euru, uvádza sa v správe MMF. Od svojho zavedenia 4. januára pokleslo euro oproti doláru až o 10 percent, pričom najnovšou príčinou poklesu eura je vojna v Juhoslávii. MMF tiež očakáva oslabovanie britskej libry oproti tejto spoločnej európskej mene. V správe MMF ďalej zdôraznil, že štrukturálne reformy musia byť sprevádzané podpornou makroekonomickou politikou, aby sa zabezpečil optimálny rast hospodárstva a aby sa pomohol zredukovať značný podiel nezamestnanosti, ktorý má cyklický charakter. Inflácia v eurozóne sa nachádza výrazne nižšie ako cieľový interval, takže monetárna politika v EMÚ sa podľa MMF musí preorientovať z inflácie na riešenie rizika deflácie. Japonsko pokračuje v recesii Správa WEO sa však nie moc pozitívne vyjadrila aj o stave ekonomiky vychádzajúceho slnka. Recesia v Japonsku je totiž podľa MMF oveľa hlbšia, ako sa pôvodne očakávalo a nádeje na oživenie ekonomiky pred budúcim rokom sú veľmi slabé. Podľa prognóz medzinárodného fondu by japonská ekonomika nemala v tomto roku zaznamenať žiaden rast, skôr by mala klesnúť o 1,4 %, čo je podstatne horší údaj ako 0,5-percentný pokles, očakávaný na tento rok v decembrovej správe WEO. V roku 2000 očakáva MMF slabý rast japonskej ekonomiky o 0,3 %. Hlavný ekonóm MMF Michael Mussa však uviedol, že tieto predpovede majú vysoký stupeň neistoty. Zatiaľ sme nezaznamenali jednoznačný dôkaz o tom, že japonská ekonomika dosiahla bod zvratu. Potrebujeme oveľa viac informácií, aby sme zistili, či japonská ekonomika dosiahla v rámci svojho poklesu dno, uviedol M. Mussa pri zverejňovaní štúdie. Uvedené správy, ktoré znižujú nádeje, že Japonská ekonomika sa čoskoro vyslobodí z recesie, prispeli k rastu negatívnych tlakov na japonskú menu. Minulý rok klesla japonská ekonomika o 2,8 %. Predstavitelia MMF apelovali na japonskú vládu, aby vykonala viac opatrení na podporu spotrebiteľského dopytu, pretože bez nich nie je možné dosiahnuť v budúcom roku očakávaný ekonomický rast. Kľúčom na skončenie obdobia najhoršieho pádu japonskej ekonomiky od konca druhej svetovej vojny je súhrn makroekonomických a štrukturálnych opatrení. Podľa MMF musí Japonsko uskutočniť adekvátnu fiškálnu stimuláciu, zameranú na podporu domáceho dopytu. Fond však uznal, že priestor na uskutočnenie ďalších fiškálnych opatrení je obmedzený. Japonský fiškálny deficit by mal totiž v tomto fiškálnom roku dosiahnuť viac ako 10 % z hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Podľa MMF musí Japonsko venovať dostatočnú pozornosť japonskému bankovému systému a reštrukturalizácii podnikového sektora. Japonská vláda síce vypracovala dobrý projekt na vyriešenie problémov japonských bánk zaťažených nedobytnými úvermi, avšak banky neuskutočnili dostatočnú redukciu nákladov a reštrukturalizáciu. Pobaltské krajiny Štúdia WEO v tomto roku nežičí, čo sa týka rastu, ani pobaltským krajinám. MMF totiž predpovedá, že ekonomika Litvy vzrastie v tomto roku pomalšie ako v rokoch 1997 a 1998. Rast HDP tejto krajiny by mal v roku 1999 spomaliť na 2,5 % z minuloročnej úrovne 4,4 % a z úrovne 6,1 % zaznamenanej v roku 1997. V roku 2000 by mal HDP krajiny vzrásť o 4,5 %. Fond ďalej predpokladá, že deficit na bežnom účte Litvy dosiahne v tomto roku úroveň 12,8 % z HDP, čo je menej ako predchádzajúca prognóza 15 %. Ročná miera inflácie by sa mala v tomto roku znížiť na úroveň 2 % z minuloročných 5 %. Deficit na bežnom účte Litvy by mal v roku 2000 predstavovať 11,8 % HDP a ročná miera inflácie 4 %. Na rok 1999 predpovedá MMF rast HDP v Estónsku o 2,3 % a v Lotyšsku o 4 %. Deficit na bežnom účte Estónska by mal predstavovať 7,1 % a deficit Lotyšska 7,3 %. Predpokladá sa, že ročná miera inflácie v Estónsku bude v tomto roku 4 % a v Lotyšsku 3 %. V roku 2000 by mal HDP Estónska vzrásť o 6 % a deficit na bežnom účte by sa mal zvýšiť na 7,9 % HDP, kým inflácia by mala predstavovať 3 %. Čo sa týka odhadovaných ukazovateľov Lotyšska v roku 2000, HDP by mal vzrásť o 5 %, deficit na bežnom účte by mal predstavovať 6 % HDP a inflácia by mala byť 3 %. (SITA/REUTERS/rg) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
