|
|
||||||||||||||||
| Streda 28.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Symbióza štátu a športuNajefektívnejšou formou riadenia je jedna organizácia Žijeme v čase, keď sa u nás hľadá nový rovnovážny systém medzi potrebami a možnosťami, medzi ideami a skutočnosťou, medzi starým a novým a pod. Ide o transformáciou, ktorá nemôže obísť ani šport. Myslím, že pri riešení vzťahu štát a šport je nevyhnutné hneď na úvod si povedať čosi o vzťahu jednotlivec občan a štát. Ak ešte v nedávnej minulosti dominovalo postavenie štátu, ktorý sa aj v športe staral centrálne o celý systém, domnievam sa, že nová doba pozmenila mieru zodpovednosti a posunula ju viac k jednotlivcovi. Zatiaľ aspoň skôr teoreticky. Pretože ak niekto chce športovať, pohybovať sa a utužovať si zdravie, je to v prvom rade jeho osobná vec a hlavne zodpovednosť. A nie len k nemu, ale aj k deťom, rodine a nepriamo aj k celej spoločnosti. Štát v tomto zmysle a v tejto dobe má nezastupiteľnú úlohu viac nasmerovať občanov na vlastnú zodpovednosť a v praktickej rovine v športe plniť formu ponuky. Myslím tým predovšetkým na zvýšenie intenzity pohybových a športových aktivít detí predškolského a školského veku. Pokles spontánneho športovania vzťah k športu u detí a mládeže je dramatický. Odtiaľto sa odvíja aj cesta k vrcholovému športu. Jednou z obrovských predností nášho systému vrcholového športu aj v minulosti bola široká základňa pohybovo vyspelých a zdatných detí. Medzi nimi sa v systéme výberu talentov ľahšie hľadalo. Ani v najbližšej budúcnosti nevidím reálne, aby sme v silnej svetovej a európskej konkurencii stačili na tempo rozvoja športovej vedy, technológií, čiastočne metodiky. To, na čo máme aj teraz, je otvoriť školy a školské zariadenia na športovanie. Štát sa musí postarať spolu so zodpovedným občanom o zvýšenie fyzickej a pohybovej zdatnosti detí a mládeže. To vidím ako prvú a hlavnú úlohu. Smerom k vrcholovému športu na to nadväzuje systém výberu talentov. Štát v celom systéme vrcholového športu musí na strednodobé obdobie minimálne na dva olympijské cykly definovať prioritu športov, prípadne až športových disciplín v oblasti olympijských, resp. neolympijských športov. Vybrať talent, pripraviť ho na vrcholné vystupovanie je úloha štátu. Pri tejto definícii má komunikovať a hľadať riešenia s celým systémom spolkovej telovýchovy. A tu sme pri koreni veci. Spolková telovýchova neprešla transformáciou. Zmenou, ktorá jasne hovorí, kto je partnerom, kto nesie zodpovednosť a aké sú právomoci. Východisko vidím vo vytvorení jednej strešnej organizácie konfederácie športových zväzov, ktorá bude štátu partnerom pri riešení športových a telovýchovných vecí. Ruka v ruke musí ísť o definovanie úloh centra, t. j. štátu, a okolia, t. j. klubov, telovýchovných jednôt, združení a spolkov. Centrum by malo v kompetencií hlavne starostlivosť o štátnu športovú reprezentáciu, investičnú výstavbu financovanú z verejných fondov, systém výberu a starostlivosti o talentovanú mládež, vytvorenie podmienok na propagáciu športu vo verejnoprávnych masovokomunikačných prostriedkoch, výchovno-vzdelávací proces a legislatívu. Napr. výstavba športových zariadení financovaných z verejných fondov musí byť riadená z jedného centra. Je viac ako žiaduce, aby každý z reprezentačných športov, v ktorých dosahujeme svetové a európske popredné, t. j. medailové a finálové umiestnenia, mal svoj stánok, štadión. Je zlým vysvedčením, ak napríklad najlepšími svetovými výsledkami, ktorými v súčasnosti reprezentuje Slovensko vo svete tenis, nemal svoje národné tenisové centrum. Peniaze hlavná téma Úloha štátu je aj vo vytváraní ekonomických podmienok pre šport. V poslednom čase sa však viac ako o systéme riadenia športu, vymedzenia kompetencií, zodpovedností v celej štruktúre hovorí o hľadaní zdrojov a o peniazoch. Myslím si, že vo vrcholovom športe treba postupne prejsť od systému prideľovania prostriedkov na reprezentáciu na systém manažérsky. Ten spočíva na tom, že štát si zadá, resp. doslova objedná prípravu reprezentantov tak, aby boli na európskej, resp. svetovej špičke. Tento spôsob by zmenil aj efektívnosť využívania všetkých zložiek, organizácií a subjektov, ktoré sa na príprave reprezentantov podieľajú. Jedným slovom v oblasti vrcholového športu sa podľa môjho názoru má štát správať ako zákazník a za nás občanov má úlohu zadať a pripraviť reprezentantov na športové potešenie, fanúšikom na zvýšenie hrdosti. Ujasnenie finančných tokov, ktoré sú použité na štátnu športovú reprezentáciu cez tri rezorty MŠ, MV a MO SR, by malo tvoriť základ analýzy finančného modelu. Najefektívnejšou formou, ktorú vidím, je jedna organizácia, ktorá zákazkovým spôsobom distribuuje prostriedky do športových zväzov a stredísk športovej prípravy, avšak s jediným kritériom, a tým sú športové výsledky. SOV, štát a reprezentácia Slovenský olympijský výbor má v prepojení na úlohy štátu dve nosné funkcie. Ako prvú šírenie myšlienok olympizmu. Olympizmus ako životná filozofia pri súčasnom celospoločenskom vývoji je vo svojej propagácii a realizácii veľmi silne potláčaný. Správať sa slušne, poctivo, žiť v duchu fair-play, rozvíjať ducha a telo to sú hodnoty, o ktorých sa viac hovorí, ako sa koná. Je úlohou dňa, aby SOV v spolupráci so štátom dostával do vzdelávacieho, výchovného a vyučovacieho procesu olympizmus, a vštepovali by ho predovšetkým deťom a mládeži. Aj nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý si SOV objednal, poukázal na veľmi nízky stupeň poznania verejnosti o týchto aktivitách SOV. Treba kriticky konštatovať, že SOV spolu so štátom nekoná na tomto poli dostatočne profesionálne, efektívne a účinne. Ďalšou funkciou je účasť slovenskej reprezentácie na OH. Príprava športovca je hlavnou úlohou športových zväzov a rezortných stredísk. Avšak už v procese prípravy športovca má SOV koordinačnú úlohu. Napr. na blížiace sa XXVII. olympijské hry v Sydney Štáb OH 2000 v záujme ujasnenia objemu, použitia a určenia zdrojov finančných prostriedkov pristúpil k metóde koordinovania účelového použitia verejných prostriedkov na prípravu TOP 20 najväčších nádejí na medailové či bodové umiestnenie. Cieľom je zrozumiteľná a jasná forma, koľko stojí príprava konkrétneho kandidáta olympijskej výpravy, určenie záväzkov všetkých subjektov, ktoré sa na príprave podieľajú vrátane športovca. Účasť na OH patrí k vrcholom štátnej športovej reprezentácie a náklady spojené s výpravou sú a mali by aj v budúcnosti byť kryté z verejných prostriedkov. Martin Benko generálny sekretár SOV |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
