monitor

Vina srbskej televízie bola v tom, že bola extrémne tendenčná a kopírovala politickú líniu prezidenta, zvoleného parlamentu a vlády svojej krajiny. Srbskí občania, usúdilo NATO, nemajú vlastný rozum. Sú to v podstate nesvojprávni ľudia, ktorí boli pomýlení, a preto nevedia rozlíšiť, čo je v ich záujme a čo nie je. Preto ich treba vytiahnuť z tieňa nebezpečnej propagandy, ktorej tak ľahko podliehajú. V odvetví kultúry informácií ide o významný precedens. V štábe NATO je iste vypracovaný zoznam televíznych a rozhlasových spoločností, ktoré informujú svojich divákov neobjektívne a tendenčne. Ich degradovanie do podoby hromady šrotu uvoľní priestor na šírenie slobody slova. V podobe lietadiel NATO dostáva liberalizmus krídla. Rozhodovanie, čo budú a čo nebudú počúvať, je odobraté z pliec poslucháčov. Budú mať úplnú slobodu počúvať tie stanice, ktoré neboli zbombardované. Vojensky zničiť šíriteľov opačných názorov je iste omnoho efektívnejšie, ako svojho odporcu prácne presviedčať. Navyše sa tým majitelia pravdy zbavujú rizika, že by v diskusii museli z času na čas uznať, že nič nie je čierno-biele a že aj niektorá z oponentových myšlienok koniec koncov môže byť pravdivá. Takéto priznanie je však nebezpečné, pretože nás zbavuje monopolu na pravdu. Ak by sme stratili tento monopol a spochybnili vlastnú pravdu, nemohli by sme si byť istí, či ten druhý nemá rovnaký nárok zbombardovať niektorú z našich televíznych či rozhlasových staníc, ktorú za tendenčnú považuje zasa on. Našťastie, ako členovia NATO monopol na pravdu máme, a preto vieme, že takýto krok druhej strany by bol jednoducho kriminálny a odporoval by elementárnym zásadám ľudskosti. Zostáva verejnosti vysvetliť, prečo máme právo pri bombardovaní cudzej televízie pozabíjať aj jej personál... Pekné vysvetlenie podal redaktor Slobodnej Európy Jan Jůn. Personál belehradskej televízie možno pozabíjať, lebo to nie sú novinári, ale propagandisti. A zabiť propagandistu, teda človeka s iným názorom, je nevyhnutné v záujme šírenia slobody slova. Jan Jůn, našťastie, propagandistom nie je, a preto sa počas svojho – jednoducho objektívneho – vystúpenia v televízii nemusel pozerať smerom nahor, či náhodou niečo nepriletí. Právo, 27. apríla