|
|
||||||||||||||||
| Streda 28.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Niet priestoru na pokles výnosovV tomto roku sme boli svedkami pomerne prudkého oslabenia kurzu koruny oproti voľne vymeniteľným menám. Oproti euru, ktoré je pre slovenskú korunu referenčnou menou, oslabila koruna zo začiatočnej úrovne 42,970 EUR/SKK na (2. 1. 1999) až na súčasných takmer 45 EUR/SKK, teda takmer o 5 %. Oslabenie oproti americkému doláru bolo ešte výraznejšie - z úrovne 34,940 USD/SKK na začiatku roka až na 42,150 USD/SKK, čo je až 20-pecentný pokles. Je celkom prirodzené položiť si otázku o príčinách tohto vývoja, ale aj o perspektívach v nasledujúcich mesiacoch. Jednou z príčin oslabenia meny je pretrvávajúca nedôvera zahraničných investorov trhom strednej a východnej Európy ako celku. Túto nedôveru spôsobila najmä ruská ekonomická kríza - ako uvádza Európska banka pre obnovu a rozvoj, jej vplyv na krajiny bývalého komunistického bloku je oveľa väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Hrubý domáci produkt tohto regiónu klesol v minulom roku o 1,3 %, pričom podľa pôvodných predkrízových odhadov mal, naopak, narásť o 2,6 %. Spomalenie ekonomického rastu sa prejavuje i u nás. V poslednom štvrťroku 1998 vzrástol hrubý domáci produkt iba o 0,5 %, pritom v treťom sa zvýšil o výrazných o 5,1 %. Dôkazom toho je aj stále rastúca nezamestnanosť a ešte pesimistickejšie odhady jej ďalšieho vývoja. Svoje povedala i kríza v Kosove Nezanedbateľným faktorom, ktorý vplýva na meny stredoeurópskeho regiónu, je kríza v Kosove. Devízové trhy sú stále pomerne senzitívne na každé nové či už podložené alebo nepodložené správy z Juhoslávie. Akékoľvek chýry o možnom rozšírení vojnového konfliktu či vojenskej pomoci Ruska Juhoslávii okamžite posilňujú americký dolár. Tieto udalosti oslabujú nielen meny strednej a východnej Európy, ale aj ostatné európske meny vrátane eura. Ďalším dôvodom oslabovania kurzu koruny je i zmena podmienok na slovenskom devízovom trhu. Zdá sa, že banky si na zrušenie fluktuačného pásma a s ním súvisiace ďalšie zmeny ešte nezvykli. Obchodované objemy na devízovom trhu sú nízke a cenové rozpätia vysoké. Keďže Národná banka Slovenska (NBS) už nedopĺňa devízové zdroje bankám tak ako v minulosti na dennom fixingu, kurz slovenskej koruny je veľmi citlivý na všetky väčšie nákupy či predaje klientov bánk. A o tom, či prevažuje ponuka nad dopytom alebo naopak, svedčia kurzové lístky komerčných bánk. NBS iba v prípade veľkých výkyvov Okrem toho, predstavitelia centrálnej banky jednotne vyhlasujú, že nemajú v úmysle brániť voľnému pohybu kurzu koruny na devízovom trhu. V menovom programe sa NBS zaväzuje zasiahnuť do diania na devízovom trhu iba v prípade výrazných kurzových výkyvov. Za takú zrejme považovala situáciu 9. marca tohto roka, keď SKK oslabila oproti euru o viac ako 1 korunu. Aj v tomto prípade však bola uvedená intervencia iba symbolická. Centrálna banka skutočne dala najavo, že na stabilizácii kurzu koruny v dlhodobom výhľade nemá záujem. Prečo? Nešťastná platobná bilancia Keď si pozrieme výsledky platobnej bilancie za minulý rok, zisťujeme, že po prvý raz deficit bežného účtu bol vyšší ako prebytok na kapitálovom účte. Slovensko tak prišlo o 19 mld. SKK devízových rezerv. Ešte horšie sú však podrobnejšie údaje - deficit obchodnej bilancie vo výške takmer 81 mld. SKK predstavuje viac ako 12 % z minuloročného HDP, pričom 5 % sa považuje za menovo bezpečnú hranicu. Z tohto uhla pohľadu je zdržanlivý postoj NBS k podpore koruny celkom pochopiteľný. Druhým faktom je súčasný stav devízových rezerv. Podľa posledných údajov má centrálna banka k dispozícii iba 2,7716 mld. USD devízových rezerv, čo znamená, že ani doterajšie prudké oslabenie koruny ich nepomohlo zvýšiť. Míňať ďalšie devízové rezervy na ochranu kurzu NBS pravdepodobne veľmi nechce a zrejme ani nemôže. MFF kontra centrálna banka? Protichodný názor na celú problematiku má Ministerstvo financií SR. Ako sa nedávno (7. apríla) vyjadrila ministerka financií Brigita Schmögnerová pre agentúru Bridge -Telerate, považuje ďalšie znehodnotenie kurzu koruny za neprijateľné. V rozhovore vyzvala Národnú banku Slovenska, aby dôraznejšie využívala menové nástroje na podporu kurzu koruny. Požaduje dokonca prehodnotenie súčasného plávajúceho režimu kurzu koruny. Je možné, že v budúcnosti sa bude vyvíjať tlak na centrálnu banku v tomto smere. Berúc do úvahy fakt, že niektorým predstaviteľom NBS v tomto roku končí funkčné obdobie, nemusí byť tento krok bez ohlasu. Na druhej strane ministerstvo financií plánuje ešte v tomto roku emisiu eurobondov. Ak si uvedomia, že vyššie kurzy devíz znamenajú vyššie príjmy z konverzie prostriedkov získaných z emisie, zrejme s tlakom na centrálnu banku ešte chvíľu počkajú. V tejto súvislosti nie je bez zaujímavosti, že svoje predchádzajúce vyhlásenie už ministerka financií v pondelok 19. apríla poopravila. Pre tú istú agentúru vyhlásila, že by uvítala ďalšie oslabenie koruny, ktoré by však v tomto roku nemalo presiahnuť 5 % oproti euru. Podľa nej však toto oslabenie bude ešte väčšie, pretože už od začiatku roka koruna oslabila o 4,5 %. Je však zrejmé, že bez pomoci centrálnej banky koruna môže ešte výraznejšie oslabiť. V tomto roku predstavuje očakávaný deficit bežného účtu platobnej bilancie podľa odhadov NBS približne 45 mld. SKK. Tieto devízové prostriedky teda reálne odídu z komerčných bánk. Deficit sa v posledných rokoch vykrýval predovšetkým devízovými úvermi zo zahraničia. V tomto roku bude opäť časť prostriedkov zo zahraničia čerpať vláda. Avšak tieto devízové zdroje (v objeme asi 300 mil. EUR) sa priamo na devízový trh nedostanú. Na druhej strane, po príchode devíz z emisie eurobondov, bude mať aj centrálna banka vyšší objem rezerv, ktoré bude mať k dispozícii na možné intervencie na devízovom trhu, prípadne na individuálne obchody s bankami. Či ich bude ochotná obetovať na intervencie, to bude zrejme závisieť iba od jej rozhodnutia. Bude rozpočtový deficit ešte lacnejší? Peňažný trh sa, naopak, teší väčšej pozornosti centrálnej banky. V snahe čo najviac pomôcť pri financovaní rozpočtového deficitu dodáva centrálna banka výrazné objemy likvidity na trh - v súčasnosti refinancuje bankový sektor v objeme približne 8 mld. SKK. Banky poučené faktom, že na konci periódy plnenia povinných minimálnych rezerv klesajú výnosy z medzibankových depozitov, sa snažia hľadať výhodnejšie možnosti investovania - alternatívou medzibankovému trhu sú investície do štátnych cenných papierov. Ale aj tu ministerstvo skúša hranice, do akých výnosov možno bankový sektor dotlačiť. Podľa všetkého to vyzerá tak, že hranica 15,5 % by mohla tvoriť dno. Svedčia o tom už i svorné vyhlásenia centrálnej banky a ministerstva financií, ktoré pripúšťajú, že priestor na pokles výnosov sa už prakticky vyčerpal. Skôr si uvedomujú, že tlak na financovanie deficitu, a tým na rast sadzieb ešte iba príde. Pri umelom udržiavaní prebytku likvidity v sektore, a tým i nižších sadzieb, hrozí však ďalšie oslabenie koruny. Ktorou cestou sa teda uberie vývoj na devízovom a peňažnom trhu, nebude už celkom v rukách komerčných bánk. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
