Na zásadnej križovatke
Komentuje Eleonóra Bujačková
Pokles domáceho produktu, rast nezamestnanosti a celkový finančný deficit potvrdzujú, že slovenská ekonomika má stále problémy. Experti hľadajú príčiny a východiská. Priznajme si, že veci sú pomerne zložité. Dosiaľ sme nedosiahli úroveň domáceho produktu z roku 1988 napriek jeho predchádzajúcej stagnácii. Takmer dvadsať rokov teda vo výkonnosti ekonomiky prešľapujeme, zatiaľ čo vyspelý svet pokračuje v raste. To, že náš produkt na obyvateľa v platnom menovom kurze predstavuje iba pätinu úrovne našich západných susedov, je isto alarmujúce. Avšak v parite, teda porovnateľnej kúpnej sile sme na tom podstatne lepšie, asi na 70 percentách priemeru EÚ. Preto dnes už mnohí ekonómi sú vo vyhláseniach opatrnejší. Nejde totiž o to, aby sme sa strašili či utešovali, ale o to, aby sme našli príčiny, od ktorých je nevyhnutné odvíjať potrebné východiská. V tomto zmysle spomínané ukazovatele a ich zdanlivé rozpory naznačujú, že už dlho žijeme z podstaty. Tento trend treba však urýchlene obrátiť. Prejsť k ekonomickému rastu. Problémom je, ako konečne odštartovať. Názory sa rozchádzajú. Snahy o oživenie podnikov pôžičkami narážajú na kritiku, že tento spôsob sa vôbec neosvedčil, efektívnejšia je deregulácia a pôsobenie trhu s jeho základnými nástrojmi, ako je napríklad bankrot. Odborníci majú naporúdzi aj ďalšie riešenia: stimulovanie verejných prác, stimulovanie exportu, racionalizáciu štátnej správy, zjednodušenie predpisov, väčšia podpora malého a stredného podnikania. Nejde však o zbierku dobrých nápadov. Spleť najrôznejších, skôr vzájomne si odporujúcich opatrení na naštartovanie ekonomického rastu nestačí. Hlavnou brzdou rozvoja našej ekonomiky je zúfalý nedostatok kapitálu. Rozhodujúce podniky nášho priemyslu sú zadlžené až na pokraj bankrotu. Ani perspektívne stredné podniky nemajú financie na nevyhnutné inovácie a posilnenie exportu. Pritom potrebné nové progresívne výroby nie je možné rozhýbať bez dostupných úverov. Ale peniaze chýbajú aj bankám. Celkové zadlženie našej ekonomiky je niekoľkomiliardové. Máme dostatok pracovnej sily, aj celkom slušne kvalifikovanej vrátane podnikateľov, ale ak nechceme stále opakovať s Marxom, že hodnotu tvorí práca, musíme ju spojiť s kapitálom. Ibaže naša masová privatizácia dostatok kapitálu na potrebnú reštrukturalizáciu nepriniesla. A tak sa uchádzame o ten zahraničný. K tomu smeruje naša rastová politika. Zahraničný kapitál však môžeme prilákať iba výhodami a zárukami. Popri už prijatých zvýhodneniach, najmä v daňovej oblasti, treba však ponúknuť jasné zákony a tvrdé potláčanie organizovaného zločinu, vžitej neochoty, lenivej nedbalosti. Získavanie zahraničného kapitálu musí však byť spojené aj s vytváraním všetkých zákonných finančných a racionalizačných podmienok na rozvoj podnikania domáceho, ktoré so zahraničným kapitálom nevyhnutne splýva a vytvára mu prirodzené zázemie. Nevraživosť domáceho a zahraničného kapitálu by bola hlúposťou. Vstúpiť na dráhu veľkorysého získavania zahraničného kapitálu znamená definitívne skoncovať s naším provinciálnym myslením, sprevádzaným závisťou a večným hašterením. Inak sa nastupujúce storočie môže tejto, tak trochu zatrpknutej provincii aj celkom vyhnúť.
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 18 |
| Atény | polooblačno | 25 |
| Belehrad | oblačno | 17 |
| Berlín | oblačno | 13 |
| Bratislava | polooblačno | 18 |
| Brusel | polooblačno | 18 |
| Budapešť | polooblačno | 19 |
| Bukurešť | polooblačno | 20 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 20 |
| Helsinki | prehánky | 13 |
| Istanbul | polojasno | 22 |
| Kodaň | oblačno | 16 |
| Kyjev | prehánky | 21 |
| Lisabon | prehánky | 16 |
| Londýn | malá oblačnosť | 19 |
| Madrid | prehánky | 18 |
| Miláno | oblačno | 19 |
| Moskva | prehánky | 17 |
| Oslo | oblačno | 15 |
| Paríž | oblačno | 19 |
| Praha | oblačno | 16 |
| Rím | oblačno | 18 |
| Sofia | polooblačno | 20 |
| Štokholm | polooblačno | 15 |
| Varšava | polooblačno | 14 |
| Viedeň | polooblačno | 18 |
| Záhreb | polojasno | 22 |
| Ženeva | polooblačno | 20 |
|
|
|
