Málo atraktívni pre investorov

Len od Vášho nástupu do funkcie veľvyslanca sa rozbehlo niekoľko nových holandských projektov v rôznych oblastiach našej ekonomiky. Kde vidíte najväčšiu možnosť spolupráce? – Oblasti spolupráce môžu byť rôzne – počnúc životným prostredím až po transport a distribúciu, od výroby po služby či v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Napríklad už niekoľko rokov pracujeme na projekte zlepšenia pestovania a marketingu zeleniny. Od roku 1995 sme pracovali aj na projekte šiestich privatizovaných priemyselných podnikov v oblasti Prievidze, ktoré by dnes už mali byť schopné samy fungovať. Znovu však pripomínam, efektívnosť je kľúčom k aktivite. Keď sú ciele a výkonnosť jasné, partneri sa vedia nájsť. Vláda si nemôže vynútiť prirodzené ekonomické procesy – základ musia vytvoriť podnikatelia sami. Ako príklad poslúži pokus bývalej vlády zvládnuť osud obrovských transformovaných strojárskych podnikov. To bolo úlohou manažmentu alebo vlastníkov (ak tam nejakí sú), aby sa zamysleli nad transformáciou podniku a rozvinutím jeho novej základne. Samozrejme, pomáhame transformujúcim sa krajinám, ako aj Slovensku, prostredníctvom nástrojov, ktoré máme k dispozícii od našej vlády. Ale domácu úlohu si musí spraviť každý sám. Teda aj Slovensko. Vláda SR by však mala pomôcť pri zavedení zdravého procesu. A kde by sme mohli byť pre vás atraktívni my, aj keď vaša krajina je vo vzájomnou obchode aktívnejšia? – Je ťažko povedať, v čom by mohlo byť Slovensko úspešné v Holandsku. Ani Slováci nepovedali Holanďanom, v ktorých oblastiach budú úspešní. holandskí podnikatelia si museli sami hľadať príležitosti. Na druhej strane súhlasím, že je nesmierne ťažké pre vaše odniky preniknúť na západný trh. Slovensko by malo radšej slúžiť ako distribučný kanál na východ – teda predĺžená ruka západného tranzitu – a distribučná sieť so všetkými kvalitnými službami. Rady a pomoc väčšinou nebývajú zadarmo. Aký profit má z projektov zlepšenia napr. kvality výrobných procesov u nás Holandsko? - Slovensko bude v budúcnosti členom EÚ a je to tiež náš záujem ako člena EÚ a dúfam, že aj Slovenska. Ak budú hranice zrušené, budeme na jednom ihrisku. A nikto nemôže používať vlastné pravidlá. Teda ak sa rozhodnete hrať hokej, nemôže chcieť hrať jedno mužstvo ľadový a druhé pozemný. Aj preto v procese prípravy na členstvo musíme takúto pomoc a rady poskytnúť. Ale to isté robí aj Európska komisia napr. cez program PHARE. Okrem toho sme krajina s tradične otvorenou trhovou ekonomikou, liberalizáciou obchodu, nevyhnutnými pravidlami a kontrolou a aj preto sa snažíme rozvíjať obchod a zlepšiť rozvoj priemyslu cez vytváranie akciových spoločností. V budúcnosti aj prostredníctvom vás. Celá únia vytvára podmienky základného vnútorného trhu pre 318 mil. ľudí s voľným pohybom kapitálu, služieb, pracovnej sily a tovaru. Pre vás je to tiež príprava na splnenie kodanských kritérií –politickej a ekonomickej stability, rastu a sociálneho štátu. Hovorilo sa, že zmenou vlády sme na najlepšej ceste splniť politické kritériá... – Je to dlhodobý proces a nikdy nemôžete povedať, že sme ho už dosiahli a teraz sme tam. Na stabilite sa musí pracovať. Rovnako moja krajina sa o ňu musí vždy snažiť a napríklad OECD, MMF a iné medzinárodné inštitúcie žiadajú politickú a ekonomickú stabilitu, a to aj v rámci nezamestnanosti, flexibilnosť trhu a pod. Ročne sa pripravujú správy, ktoré sa prejednávajú s jednotlivými krajinami na základe navrhovaných doporučení, a ktoré zaznamenávajú vývoj v danej krajine.

Jedným z podmienok je aj pripravovaný zákon o jazyku menšín, o ktorom sa diskutovalo aj s pánom Hansom van den Broekom.

– Pán van den Broek pri poslednej návšteve v Bratislave v diskusii poznamenal, že Slovensko si musí byť isté dosiahnutím všetkých podmienok, ktoré ste si aj sami uložili, pretože správa komisie musí byť vypracovaná do konca augusta, resp. začiatku septembra. Potom celý proces ohodnotia špeciálne skupiny a budú ho prezentovať v Helsinkách. Sám povedal, že základným predpokladom je splnenie podmienok v oblasti práv menšín, teda najmä jazykového zákona. Napokon, je to tiež jedno z kodanských kritérií. Je to však citlivá otázka. Ako sa rieši v Holandsku?
– V Holandsku bola 26. januára 1996 zákonom schválená Európska charta o regionálnych jazykoch alebo jazykoch menšín. odvtedy sa v holandskej legislatíve urobili zmeny, ktoré sa týkajú použitia jazyka menšín pri komunikácii na lokálnej úrovni a pri právnych konaniach. A čo ak sa nám dovtedy zákon nepodarí vypracovať?
– Potom nastane problém. Pán Broek však zdôraznil, že to nie je len úloha vlády, ale predovšetkým parlamentu, aby ho čo najskôr zaradil do svojho programu. Len čo vláda a parlament potvrdia, že nevyhnutná legislatíva, ktorú požaduje Európska komisia, bude prijatá pred dokončením spomínanej správy, potom nie je dôvod sa obávať. Holandsko pred tromi rokmi, v čase návštevy nášho bývalého prezidenta prisľúbilo, že bude „advokátom“ Slovenska na ceste do EÚ. Môžeme s touto podporou naďalej počítať? – Samozrejme, a náš parlament aj odporučil vláde, aby Slovensko potlačilo do EÚ. Pred niekoľkými dňami EÚ oznámila, že sa novým kandidátom otvorí v roku 2003. Čo s takými, ktorí ešte nie sú v NATO, ale chcú do EÚ, resp. iba do európskych a nie transatlantických štruktúr a ako je to s našimi šancami? – Oficiálne sme dátum nestanovili. Termín však vždy dobre poslúži ako cieľ, resp. istý tlak na krajiny, aby dovtedy svoje podmienky splnili. V opačnom prípade je viac rečí ako skutkov. Od splnenia tohto termínu závisí pokrok, aký krajiny skutočne urobia. Nemyslím si však, že je tu nejaké ovplyvňovanie rozhodnutiami NATO. Aliancia je úplne inak organizovaná ako EÚ. Únia pokrýva oveľa viac oblastí, v ktorých spolupracujeme – od poľnohospodárstva cez životné prostredie, spoluprácu v priemysle, vedeckú spoluprácu, sociálnu politiku, oblasti zahrnuté v treťom pilieri, ako je migrácia, azyl atď. A rovnako aj požiadavky na vstup sú prísnejšie. Preto ak sa krajina rozhodne vstúpiť iba do EÚ a splní kritériá, prečo nie. A rovnako nikde nie je napísané, že sa najprv musíte stať členmi NATO, až potom vás prijmeme do EÚ. Únia momentálne formuje svoju novú stratégiu v oblasti obrany, bezpečnosti a iných oblastiach zahraničnej politiky. Slávka Blazseková