Eleonóra Bujačková Zle platení vedci, zošnurovaní nezmyselnými pravidlami, pracujúci na zastaraných prístrojoch v chátrajúcich budovách - to je žalostný stav slovenského výskumu a vývoja. Vedeckovýskumné pracoviská sa každý rok iba ťažko vyrovnávajú s problémom, ako rozdeliť pridelené peniaze podľa predpisov úradníkov ministerstva financií, a pritom vôbec nejaký výskum zachovať. V priemysle sa hovorí o hlbokom reze do výskumno-vývojovej základne spôsobenom predprivatizačnou agóniou. Na vysokých školách sa nedarí obnoviť vývoj a výskum v potrebnom rozsahu. Renomovaný časopis Wall Street Journal uverejnil predčasom výsledky ankety, v ktorej odpovedalo tristodvadsať popredných amerických ekonómov, politikov a verejných činiteľov. Tí mali - okrem iného - odpovedať aj na otázku, kam by vložili prostriedky, keby museli zvoliť iba jediný nástroj na urýchlenie rozvoja národného hospodárstva. Viac ako 45 percent uviedlo vedu a výskum v spojitosti so školstvom. Aj to vypovedá nielen o postavení, ale predovšetkým o význame, ktorý sa vo svete pripisuje vede a výskumu spolu s výchovou na ďalší rozvoj modernej spoločnosti. Je to pochopiteľné, veď v súčasnosti takmer tri štvrtiny medzinárodného priemyselného obchodu sa týkajú špičkových technológií a know-how. Základy konkurencieschopnosti sú vo výskume, a tak štátna podpora vedy by mala byť kľúčová. Technická i technologická úroveň domácej produkcie, rovnako ako jej úžitkové parametre sa dajú zvyšovať nákupom príslušného know-how. To je isto pravda. Rozhodne to však neznamená, že by sa teda veda a výskum mali stať luxusom, ktorý možno pestovať až vtedy, keď si ho budeme môcť dovoliť. Pre krajinu s relatívne obmedzenými energetickými i surovinovými zdrojmi je práve toto tá najdrahšia cesta k technickému pokroku. Nápady a duševný potenciál na jednej strane a pružnosť, schopnosť prispôsobenia a nízke vývojové náklady na druhej strane sú zdrojom i motorom vzniku špičkových technológií. Slovenský výskum a vývoj však (nie vlastnou vinou) pripomína rozprávkovú Popolušku, ktorá v chudobnom háve nesmie na európsky ples. Štátne výdavky určené na vedu od roku 1989 klesajú aj v pomere k HDP, aj v absolútnych číslach. O ideálnom pomere 0,7 percenta HDP v roku 2000 zatiaľ iba snívame. Súčasný neutešený stav vedy a výskumu vyplýva aj z toho, že sa neriešila otázka rozdielu medzi výskumom a štátnou správou v príspevkových a rozpočtových organizáciách a výskum a vývoj sa chápali len ako oblasť, ktorá okrem akéhosi poznania a prestíže nič neprináša. Skúsenosti však už neraz ukázali, že štát, ktorý vedu a výskum zanedbáva, ochudobňuje v konečnom efekte sám
