|
|
||||||||||||||||
| Piatok 30.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
... rovnováha za každú cenu?Poslanec NR SR a bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Jozef Brhel predpovedá súčasnej vláde rozpočtové problémy, lebo nerieši praktické problémy ekonomiky. Pred polrokom sa v slovenskej politike vymenili pozície. Vládna koalícia na čele s HZDS, ktorá politickú kultúru na Slovensku kreovala šesť rokov, prešla do pozície kritikov. V mnohom dnes jej predstavitelia konfrontujú svoje skúsenosti s dnešným spôsobom vládnutia. Pokúsili sme sa o to aj v rozhovore s poslancom NR SR za HZDS Jozefom Brhelom. Uplynulé štyri roky pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR. Ministri sa striedali - J. Ducký, K. Česnek, M. Cagala - no Jozef Brhel zostal vo funkcii celé volebné obdobie. Podľa vašej pozície v politike so súčasnými ekonomickými krokmi vlády nesúhlasíte. - Vládnutie je momentálne namiesto hľadania východísk postavené iba na reštrikcii, na pritvrdení na podnikateľov a na teórii, že za všetko môže predchádzajúca garnitúra. Ale šesť mesiacov po voľbách tomu už dnes málokto uverí. Je to účelové. S takýmto štýlom nemôžem súhlasiť. Kde vidíte momentálne najväčší problém slovenskej ekonomiky? - Po prvé, v neschopnosti pravo-ľavého vládneho zoskupenia uskutočňovať konzistentnú hospodársku politiku. Príkladom môže byť diskusia o zvýšení dolnej sadzby DPH verzus zavedenie dovoznej prirážky. Po druhé, vo vytvorení podmienok pre tých, ktorí tvoria hodnoty, pre podnikateľov. Veď každá vláda žije z ich daní. No kabinet M. Dzurindu nastoľuje makroekonomickú rovnováhu za každú cenu aj tým, že v praxi skôr zvyšuje ako znižuje odvodové zaťaženie podnikateľov. Podniky strácajú možnosť svojho rozvoja, čo sa zasa prejavuje na ich odvodoch a daniach do štátneho rozpočtu. Sú menšie, a to je  krok k nerovnováhe. Je tu teda dilema, či hľadať rovnováhu cez rozvoj podnikateľskej sféry alebo prostredníctvom reštrikcií. Súčasná vláda sa na rozdiel od nás rozhodla pre druhý variant. Musí však počítať s tým, že síce makroekonomickú rovnováhu nastolí, ale môže zahubiť tých, ktorí tvoria príjmy rozpočtu. A to je nebezpečné pre budúcnosť. Ako by bolo podľa vás treba postupovať? - Vláda nevidí otázku nastolenia makroekonomickej rovnováhy ako postupný proces, počas ktorého musia byť dané jasné a dlhodobé pravidlá na jednej strane a podnikateľom dostatočný časový priestor na adaptovanie sa na nové podmienky. Vláda nerobí ani jedno ani druhé. O razantných opatreniach len hovorí, prijíma balíčky, ktoré realizuje. Podľa vás teda nastolenie makroekonomickej rovnováhy nie je momentálne prioritou číslo jeden pre slovenskú ekonomiku? - Isteže je, ale mám iný názor na vecné a časové radenie krokov. Vláda jednoducho musí rešpektovať stav podnikateľskej sféry. Nastolenie rovnováhy na úkor likvidácie aj tých najlepších slovenských podnikov nie je cesta. Čo si myslíte, prečo to robí? Aké má na to dôvody? - Zostavila úradnícky štátny rozpočet. Zadala politické parametre ekonomiky, ktoré však nezodpovedajú realite, a tie sa snaží rozpočtom naplniť. Napríklad predpokladá trojpercentný rast HDP. Môžem odcitovať celý rad prognóz expertov, napríklad z OECD, ktoré hovoria o dvoch percentách, Štatistický úrad dokonca o pol percente, experti slovenských bánk, prognostici alebo stratégovia sa pohybujú v rozpätí medzi jedným a dvoma percentami. O tom, že vláda má prehnané ambície, svedčí aj vývoj v okolitých krajinách. Dych stráca Nemecko, pokles zaznamenala Veľká Británia, ale aj Česká republika. Signály blížiacej sa hospodárskej krízy sa nedajú ignorovať. Ale kabinet M. Dzurindu žije v schizofrénii, v rozpore medzi predvolebnými sľubmi a realitou. Z tohto hľadiska je súčasný štátny rozpočet strata času. Som presvedčený o tom, že je nereálny a o šesť mesiacov budeme musieť riešiť rozpočtový problém Slovenska znovu. Podľa vás teda platný štátny rozpočet nevytvára predpoklad pre to základné: aby sa znížili úroky za úvery podnikateľom. A čo by ste navrhovali vy? - Veď to hovoria sami vládni ekonómi: treba razantne znížiť vláde výdavky a zvýšiť efektívnosť verejného sektora. Najmä v zdravotníctve, v sociálnej oblasti. Riešiť treba problémy nezamestnanosti, viac motivovať ľudí k práci atď. To sú veci, za ktorých údajné neriešenie nás ako vládu opozícia kritizovala. Ale dnes koalícia vidí, že veci nie sú také jednoduché, ako sa zdajú z opozičných parlamentných lavíc. Vláda venovala zbytočne veľa energie na vyrábanie čiernych kníh a odmietanie všetkého, čo tu bolo predtým z ideologických pozícií - diaľnice, Slovenské aerolínie, deblokácie ruského dlhu a pod. To je zbytočná strata času, ktorá ide kabinetu M. Dzurindu na vrub. A zaplatia ju občania. Prečo vláda neznížila verejné výdavky? Prečo, naopak, reálne vzrástli? Navyše, vláda nerešpektuje signály, že ekonomika tieto výdavky nemôže utiahnuť. Tento rok bude preto pokračovaním nerovnováhy a destabilizácie. Programové vyhlásenie o tomto roku, ktorý má nastoliť stabilitu, by mohlo mať oveľa väčšie účinky, keby na ňom vláda začala pracovať už v októbri, novembri. Hovoríte pokračovaním nerovnováhy a destabilizácie? To je však kritika do vlastných radov. Veď predtým ste mali vývoj vecí v rukách vy. - Nie, hovorím o nerovnováhe a destabilizácii po voľbách v roku 1998. Netvrdili sme, že problémy neboli. Ale odstraňovali sme ich postupne. Navyše, po rozdelení federácie bolo treba začať od začiatku a makroekonomické údaje svedčili o tom, že slovenská ekonomika sa stavala na nohy. Ale potom prišlo predvolebné obdobie, ktoré je všade poznačené istým napätím a miernou stagnáciou, no a po voľbách sa namiesto kontinuity hľadali za každú cenu iné cesty. Isté je, že štátny rozpočet je krehký. Či už v príjmoch, ale aj vo výdavkoch, kde je zasa veľkodušný. Čo hovoríte na úvahy o zvýšení dolnej sadzby DPH? Hoci ich vláda nedávno odmietla, nie sú ešte definitívne ako možnosť mimo hru. S ním súvisí nekontrolovaná inflácia, ktorú vláda nedokáže spočítať. - Môže byť nekontrolovateľná. Riešenie na posilnenie príjmov vláda prijať musí, v opačnom prípade rozpočet padne. Aké opatrenia to budú? To nik nevie, pretože koalícia je nejednotná. SDĽ žiada vypracovanie strednodobého plánu rozvoja slovenského hospodárstva. Nedávno som si v novinách prečítal, že vláda chce zriaďovať komisiu na riešenie krízovej situácie v niektorých podnikoch. Ako nás kritizovali za zákon o revitalizácii? Že je selektívny a korupčný, založený na administratívnych metódach, čiže protitrhový. A komisia na pomoc vybraným podnikom je čo? Alebo ministerka financií B. Schmögnerová vyhlásila - banky si uľahčujú situáciu pasívnymi operáciami, to znamená plošné bankroty podnikov. Ale keď bola poslankyňou v opozícii sama hovorila, že bankroty sú jediné čisté trhové riešenie. A prečo dnes zrazu zistila, že to nejde? Kde si myslíte, že je problém? - V odtrhnutosti vlády od reálneho života, v teoretizovaní a manipulovaní s učebnicovými poučkami, ktoré vyznievajú síce veľmi múdro, ale v praxi sú nerealizovateľné. Byť vo vláde a riešiť konkrétne problémy je zložitejšie, ako iba kritizovať. Ako úspešne ste vládli, keď sa SR zadlžila, narástla nezamestnanosť, keď vyše 50 percent obyvateľov krajiny žije pod hranicou biedy, keď máme nespočetne veľa privatizačných afér a mohli by sme pokračovať? - Budem oponovať údajmi o raste DPH. Štyri roky to bolo okolo šesť percent a výsledok vládnutia novej vlády za posledný štvrťrok je 0,5 % To je nenormálny prepad. To je dôsledok vyhlásení, že v podstate so všetkým, čo bolo do volieb, končia. Tých 0,5 % je výsledok volieb a politiky po nich. Nezamestnanosť narástla od septembra 1998 z 13 % na 17 %. Problémy, o ktorých hovoríme, sú sprievodnými javmi, ktoré treba riešiť za pochodu. Ale to bol iba dôsledok toho, že vláda V. Mečiara veľa vecí držala umelo do volieb. Napríklad megalomanskými infraštrukturálnymi projektmi. - Súhlasím, že rast sa do veľkej miery zabezpečoval verejnými projektmi. Nesúhlasím s tým, že to bolo do volieb a že projekty boli megalomanské. Solídna infraštruktúra v dopravnej sieti, v plynofikácii, v energetike, v kanalizácii, vo vodnom hospodárstve atď. je základom transformácie, modernizácie a prílevu zahraničných investícií. Odstraňovali sme zdedený deficit v spomínaných oblastiach... ... a bolo to na dlh. To sa predsa muselo prejaviť na vzniku a prehlbovaní nerovnováhy. - Netvrdím, že by sme v budúcnosti nekorigovali začaté tempo. Ale rozhodne sa v týchto projektoch nemalo prestať. ...veď sa neprestalo, v istom časovom úseku boli stavby stopnuté, lebo štát dlhoval dodávateľom, ale dnes je zrejmé, že dlhy vyrovnáva a v druhom polroku sa výstavba opäť - avšak pomalšie, rozbehne. - Ale ten šok z prepadu a následná skratovitá reakcia podnikov na vyhlásenia politikov spôsobili prepustenie 15-tisíc ľudí. A práve tu sa začína špirála problémov. Čo sa stalo, keď sa zmenil fixný kurz na plávajúci kurz a nastali devalvačné očakávania? Ľudia začali zbytočne nakupovať. To, čo by kontinuálne nakupovali šesť až deväť mesiacov, nakúpili z úspor bezprostredne po voľbách. Boli naplašení kurzom. Právom. Veď najskôr vybehol asi na dvanásť percent fluktuačného pásma a až neskôr sa vrátil asi na sedem, čo bolo horné devalvačné pásmo aj pri fixnom kurze. Aj z toho vidno, že bolo nastavené rozumne, lebo sa dlho nehýbalo. Za ďalšiu absolútnu chybu považujem démonizáciu zahraničného dlhu. Veď len administratívnym rozhodnutím, zrušením devízovej pozície bánk sa okamžite zníži zahraničná zadlženosť o 2 mld. USD. Banky, aby udržali devízovú pozíciu, si museli krátkodobý kapitál zo zahraničia požičať, lebo nemohli korunami kryť devízy. Vysvetľovali sme to, ale nikto to nechcel vziať do úvahy. Čiže už nemožno hovoriť o dlhu 12,8 mld., ale o 10,8 mld. Sk. Ale opozícia nám aj tieto dve miliardy pripisovala do dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu, aj do dlhu na jedného obyvateľa, hoci to bolo iba technické opatrenie. Recept súčasnej vlády na problémy znie: maximum zahraničných investícií. K tomu smerujú aj daňové úľavy. Je to podľa vás reálne? - Zahraničné investície sú pre naše podkapitalizované podniky veľmi žiaduce. Prinášajú kapitál, trh, technológie, nové poznatky. Nijaký masívny nápor zo strany zahraničných investorov na Slovensko nemožno očakávať. Vláda plošným spochybnením vlastníckych vzťahov a plošnou kriminalizáciou podnikania, a nie selektívnym prístupom k možným hospodárskym deliktom, destabilizovala podnikateľské prostredie na Slovensku. Nešťastné bolo aj vyjadrenie podpredsedu vlády o 70-percentnej devalvácii slovenskej koruny práve pred zahraničnými investormi. Spochybnenie budovania infraštruktúry, najmä diaľnic, rovnako nepôsobí pozitívne na zahraničných podnikateľov. Veľký otáznik, a to je kľúčové, visí nad stabilitou vlády, a teda nad politickou stabilitou v krajine. Na tom nič nezmenia ani daňové prázdniny, nemožno v tomto smere podliehať eufórii. Zahraničných investorov treba posudzovať pragmaticky, aj s určitými otvorenými problémami, o ktorých sa vo svete diskutuje. Treba si položiť otázku, ako zahraniční investori vnímajú krajiny, do ktorých investujú? Aj na pôde OECD sa diskutuje o tzv. transferových cenách. O tom, čo my nazývame prelievanie ziskov medzi sídlom investora a krajinou, v ktorej investuje, prípadne aj ako tunelovanie. To sa však bežne v zahraničí deje a Slovensko nebude výnimkou. Uvedomme si ešte jednu vec: zahraniční investori neprídu zachraňovať ekonomiku, oni chcú zarábať. To je prirodzená snaha každého podnikateľa, nebudú hľadať podniky na záchranu, ale lukratívne, kde rýchlo dosiahnu zisk, čiže ktoré potrebujú z hľadiska trhu a podobne. A takých podnikov je u nás veľmi veľa. Obávam sa však aj toho, že len čo zahraničný kapitál nenájde u nás zodpovedajúce intelektuálne zázemie, bude Slovensko využívať iba na výroby, kde potrebuje jednoduchú pracovnú silu. Peter Višváder
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
