Ceny by rástli rýchlejšie
Nerovnováhu môžeme vyriešiť aj inak
Dovozná prirážka je v poslednom období často predmetom neodborných diskusií, uviedol na margo diania okolo citlivej témy zahraničnoobchodnej politiky Peter Knapik, externý lektor Inštitútu zahraničného obchodu a pedagóg na Ekonomickej univerzite, a pokračoval: Odborník na otázku, či zaviesť prirážku, alebo nie, vie nielen jednoducho odpovedať, ale vie aj uviesť, akú vysokú dovoznú prirážku treba zaviesť, na čo využiť zdroje plynúce z jej zavedenia. Na svoje závery musí ovládať naše zmluvné medzinárodné záväzky, povinnosti vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách, mnohé vplyvy na makroekonomické veličiny (platobnú a obchodnú bilanciu, príjmy štátneho rozpočtu atď.) a na firemnú sféru vrátane domácností. Dovozná prirážka sa podľa Petra Knapika zdôvodňuje často rôzne. Napríklad aj snahou riešiť problém vonkajšej nerovnováhy a schodku zahraničnoobchodnej bilancie, snahou obmedziť dovoz spotrebného tovaru, a tým aj ochrániť našich výrobcov, získať príjem do štátneho rozpočtu. Vonkajšia nerovnováha v SR, ale aj v ČR, má však svoje korene v nie celkom premyslenej devalvácii československej koruny a to isté platí aj o liberalizácií cien. Nerovnováhu podporujú i ďalšie faktory, ako je dovoz subvencovaných tovarov zo zahraničia, menšia konkurenčná schopnosť domácej produkcie a v neposlednom rade problémy financovania našich vývozov. Problémom slovenských dovozcov komponentov po zavedení dovoznej prirážky v minulosti bolo aj to, že nevyužili tento fakt na tlak na svojich zahraničných partnerov, aby znížili ceny, a teda naše firmy hradili celú dovoznú prirážku, podotkol P. Knapik a pokračoval: Nakoniec to všetko zaplatil konečný spotrebiteľ. Bohužiaľ, aj v SR sa využívala dovozná prirážka nesystémovo, nedodržali sa postupy pri jej zavádzaní a väčšinou látala diery v štátnom rozpočte. Navyše, na dovoz niektorých tovarov (motorové vozidlá) sa až tak prísne nepozeralo. Niet divu, že sa to odrazilo (veľké dovozy motorových vozidiel) v obchodnej bilancii. Okrem toho veľká časť dovezených motorových vozidiel sa realizovala na základe lízingových zmlúv. Pretože pravidelné lízingové splátky si podnikateľ môže zarátať do nákladov, zníži sa mu základ dane i odvody do štátneho rozpočtu. Na druhej strane vzhľadom na rast nákladov to spôsobí zvyšovanie cien. Boli by azda aj iné cesty na riešenie problémov (napr. uplatnenie núdzového režimu podľa devízového zákona), ale tie by nemuseli zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu. Riešili by však otázku devízových rezerv a deficitu obchodnej bilancie, načrtol P. Knapik inú možnosť nastolenia vonkajšej rovnováhy ako dovoznú prirážku a dodal: Na riešenie problémov vonkajšej nerovnováhy máme dnes už dosť nástrojov (zákony na ochranu pred subvencovaným dovozom, pred dumpingom, nadmerným dovozom, o podpore exportu, certifikácií atď.). Nevieme ich však včas a vhodne uplatniť (platí to najmä pre firemnú sféru). V minulosti sme si často vytvorili nový nástroj a využili ho netradičným spôsobom tak, že mal skôr negatívne účinky. Príkladom je zavedenie tzv. dovozných depozitov. Pri zavádzaní dovoznej prirážky si musíme uvedomiť, hovorí pán Knapik, že cena dovážaného tovaru stúpne viac ako stanovené percento dovoznej prirážky. Vyplýva to z metodiky výpočtu DPH, ktorá sa počíta z ceny dovážaného tovaru, zvýšená o clo a dovoznú prirážku. No asi to nebude všetko. Zachytil som totiž informáciu o možnosti zavedenia tzv. luxusnej dane. Daň z luxusu má zvyčajne význam v krajine, kde existuje silná stredná vrstva. Ak by bola zavedená u nás, hrozí nebezpečenstvo, že postihnutí daňou z luxusu majú rôzne možnosti preniesť svoju spotrebu do réžie a nákladov. Áno, alebo nie?
Po zohľadnení súčasného stavu som skôr za zavedenie dovoznej prirážky, odhaľuje svoj pohľad na zavedenie prirážky P. Knapik a dodáva: Bohužiaľ, prehnaná medializácia vedie občanov i firmy k istému správaniu. Aj zbytočná diskusia o devalvácií vyvolala preddevalvačné správanie a neskôr viedla k uvoľneniu kurzu slovenskej koruny. Očakávanie zavedenia dovoznej prirážky má vplyv na vývoj kurzu Sk a urýchlenie niektorých dovozov (tým prenesene aj na vývoj devízových rezerv). Verejnosť však získava dojem, že vláda najväčší význam prikladá naplneniu štátneho rozpočtu. Už spomínané zásahy však môžu narušiť a ešte viac rozkolísať (priamo i nepriamo) vnútornú a vonkajšiu ekonomickú rovnováhu. Ide totiž o to, že firemná sféra a domácnosti nemusia mať dostatočné zdroje na to, aby zniesli ďalšie zaťaženie v období, keď sa počíta s obmedzením rastu národného dôchodku a so znížením reálnych príjmov domácností. Vláda rozhodla, že DPH ani dovozná prirážka sa v súčasnosti zvyšovať nebudú. Na margo toho P. Knapik uviedol: Toto dočasné odsunutie problému a hľadanie iných zdrojov na riešenie rozpočtových príjmov sa môže prijímať pozitívne iba čo sa týka vzťahu k sociálnej situácii. Z ekonomického hľadiska aspoň jedno zo spomínaných dvoch opatrení bude potrebné uskutočniť. Pravdepodobne je to iba otázka času. K istote podnikateľskej sféry toto odďaľovanie iste neprispieva. Ochranu domáceho trhu, ktorá je spojená i s dovoznou prirážkou, podľa P. Knapika zatiaľ z rôznych dôvodov neberie vážne ani vláda, ani podnikateľská sféra. Podnikatelia sa vedia odhodlať k protestným akciám, nevedia však využívať platné zákonné normy na ochranu trhu (proti dumpingovému, subvencovanému dovozu, resp. nadmernému dovozu). Na stabilizáciu ekonomiky neprispievajú ani rôzne vyhlásenia členov vlády a niektorých podnikateľov o vhodnosti poklesu kurzu koruny, či o kvantifikácii želaného poklesu. Tento prístup vedie k prehĺbeniu vonkajšej nerovnováhy, pretože zapríčiní zvýšený dovoz v očakávaní hroziacej dovoznej prirážky resp. želaného poklesu kurzu. Jaroslav Koribský
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 18 |
| Atény | polojasno | 29 |
| Belehrad | polojasno | 26 |
| Berlín | takmer jasno | 18 |
| Bratislava | polojasno | 24 |
| Brusel | polojasno | 16 |
| Budapešť | takmer jasno | 25 |
| Bukurešť | polooblačno | 25 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 21 |
| Helsinki | dážď | 15 |
| Istanbul | polojasno | 23 |
| Kodaň | oblačno | 16 |
| Kyjev | oblačno | 17 |
| Lisabon | polooblačno | 21 |
| Londýn | oblačno | 16 |
| Madrid | takmer jasno | 19 |
| Miláno | polojasno | 24 |
| Moskva | oblačno | 12 |
| Oslo | prehánky | 13 |
| Paríž | polojasno | 24 |
| Praha | oblačno | 19 |
| Rím | takmer jasno | 27 |
| Sofia | slnečno | 25 |
| Štokholm | dážď | 10 |
| Varšava | polooblačno | 14 |
| Viedeň | slnečno | 24 |
| Záhreb | polojasno | 26 |
| Ženeva | slnečno | 23 |
|
|
|
