Ľudova cesta za ľuďmi
Kniha cestopisov skrz-naskrz pútavá
Sú ľudia, ktorí na svoje cestovateľské túžby nerezignujú konštatovaním môžem akurát tak prstom po mape. Medzi nich určite patrí Ľudo Jambrich, tridsaťročný rodák zo Žiliny, ktorému je Európa malá a ktorý už na potulkách svetom zodral poriadne množstvo topánok. Aká obuv je na cestovanie najlepšia, ste sa mohli dočítať v jeho prvej knihe Exotické kontinenty Skrz Naskrz (1997), v ktorej podrobne opísal svoje zážitky z potuliek po Číne a Južnej Amerike. Aj jeho druhá, bohato ilustrovaná kniha Indočína Skrz Naskrz I. diel - Thajsko a Kambodža, ktorú nedávno vydalo Informačné centrum podnikateľov, s. r. o., Žilina, sa zaraďuje do série cestopisov, hoci... Hoci Ľudovi nejde iba o priblíženie, nám domasedom, exotických krajín, ich atrakcií a zvláštností. Áno, aj, ale Ľudove opisy ciest by sme najvýstižnejšie mohli pomenovať ako cesty za ľuďmi. Za ľuďmi menej slávnymi, lebo Ľudo sa nezameriava na filmové hviezdy a politikov, ale na ľudí, ktorí naplno žijú svoj život, majú svoje sny a ambície a ktorých životy sú najvernejším zrkadlom života svojej krajiny a doby. Ľudia, ktorí majú čo povedať a cez životy ktorých najľahšie pochopíme našu rôznorodosť a kultúrnu identitu, cez príbehy, cez ktoré máme vždy o čosi bližšie k ľudstvu ako celku. Inak to nie je ani v najnovšej dvojúčelovej knihe, ktorá opisuje jeho nie vždy bezpečné zážitky v Thajsku a Kambodži. Kto čítal jeho prvú knihu pochopí, že Ľudo Jambrich vyspel nielen cestovateľsky, ale hlavne autorsky. Zhutnil svoje rozprávačské umenie, zlepšil štýl, prejavil sa ako vtipný vymýšľač novotvarov a všímač detailov a je hlavne v ustavične priamom, vyzývavom kontakte s čitateľom. Cez prizmu svojich osobných zážitkov a úvah komunikuje so širokou neznámou čitateľskou obcou a udržiava pozornosť čitateľa až do konca. A je sa na čo tešiť. Najmä, keď Ľudo okrem povinného cestopisného líčenia kultúrnych pamiatok, miest a prírodných rarít, ktoré navštívil, sa s nami vyberá na zaujímavý výlet do minulosti, ale aj politickej prítomnosti, polopatisticky s nami absolvuje napríklad základy budhizmu či eposu Rámayána a vôbec rozširuje naše obzory vedomostí. Lebo juhovýchodná Ázia je pre väčšinu z nás stále terra incognita. Viete, ako sa doja hady? Aký je najpopulárnejší šport v Thajsku? Kde je najväčšia súkromná strelnica na svete a kde jedia pečené chlpaté pavúky? Ako vyzerá vyučovacia hodina na buddhistickej univerzite alebo taká khmérska svadba? Alebo tradičné (a zakázané) kohútie zápasy v Kambodži? Pravdaže neviete. A preto sú na svete ľudia typu Ľuda. Nasledovatelia stredovekého Marca Pola. Aby nám to všetko pútavo vyrozprávali a ponúkli lahodný pokrm pre dušu volajúcu po diaľkach. Lebo je lepšie raz o tom čítať, ako dvakrát o tom počuť. Aj preto sa teším na Ľudovu výstavu fotografií (v knihe je rozsiahla príloha so širokospektrálnymi radami ako fotografovať na cestách a dovolenke) a ešte viac na jeho pripravovanú knihu o zážitkoch z Vietnamu, Laosu a Mjanmarska, na jeho porovnávanie európsko-ázijských odlišností a konfrontovanie slovenského spôsobu života so životom a zvykmi ľudí v absolútne odlišnom regióne. A len tak na okraj sa ho chcem opýtať, kam ho v budúcnosti ešte túlavé topánky zavedú? A nás spolu s ním. Iaromír Novák
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 18 |
| Atény | polojasno | 29 |
| Belehrad | polojasno | 26 |
| Berlín | takmer jasno | 18 |
| Bratislava | polojasno | 24 |
| Brusel | polojasno | 16 |
| Budapešť | takmer jasno | 25 |
| Bukurešť | polooblačno | 25 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 21 |
| Helsinki | dážď | 15 |
| Istanbul | polojasno | 23 |
| Kodaň | oblačno | 16 |
| Kyjev | oblačno | 17 |
| Lisabon | polooblačno | 21 |
| Londýn | oblačno | 16 |
| Madrid | takmer jasno | 19 |
| Miláno | polojasno | 24 |
| Moskva | oblačno | 12 |
| Oslo | prehánky | 13 |
| Paríž | polojasno | 24 |
| Praha | oblačno | 19 |
| Rím | takmer jasno | 27 |
| Sofia | slnečno | 25 |
| Štokholm | dážď | 10 |
| Varšava | polooblačno | 14 |
| Viedeň | slnečno | 24 |
| Záhreb | polojasno | 26 |
| Ženeva | slnečno | 23 |
|
|
|
