Federico Mayor pre Hd Zložitá vnútropolitická situácia Slovenskej republiky je výrazne popretkávaná ekonomickými problémami. Ich riešenie nie je jednoduché, ale nemôže byť ani tendenčné. Aby sme veci posudzovali z nadhľadu, obrátili sme sa na viacerých popredných európskych politikov a ekonómov, ako oni vnímajú súčasné trendy celoeurópskej politiky. Na myšlienky šéfredaktora P. Kasalovského týkajúce sa maastrichtského procesu, jeho pozivít i negatív, postavenia a pôsobenia EÚ, miesta Slovenska v integračnom procese, narastania sociálneho napätia aj vo vyspelých ekonomikách i nádejach súvisiacich s vstupom do nového tisícročia dnes odpovedá generálny tajomník UNESCO Federico Mayor. Posledné roky boli charakterizované prechodom bývalých komunistických krajín od ekonomiky riadenej štátom k často nekontrolovateľnej forme liberalizácie. Čosi podobné sa dialo aj v niektorých krajinách západnej Európy, kde sa zaznamenal posun od ekonomiky, v ktorej do veľkej miery dominovali štátne podniky a značné prostriedky sa vynakladali na sociálne istoty, k ultraliberálnemu typu, čo malo za následok vysokú mieru nezamestnanosti v západnej Európe. Zdá sa, že mnohé krajiny, členské štáty Európskej únie, smerujú k čomusi, čo by som označil pojmom nová sociálna zmluva, ktorá má blízko k myšlienkam vysloveným britským premiérom Tonym Blairom známym ako tretia cesta. Podľa môjho osobného názoru Európa nedokáže prežiť iba na základe niekoľkých členských štátov tvoriacich v súčasnosti Európsku úniu. Európa bude musieť zahrnúť aj krajiny východnej Európy a podľa možnosti aj Ruskú federáciu. Existujúce rozdiely medzi hospodárskymi systémami, kultúrou, tradíciami môžu byť len na prospech v období, keď kľúčom k trvalo udržateľnému rozvoju je inovácia; je to jedinečná príležitosť pre Európu, aby mohla tieto rozdiely využiť na svoje posilnenie. Je zrejmé, že ešte stále existuje veľký rozdiel medzi krajinami východnej a západnej Európy. Demokratizáciu však nemožno zabezpečiť z jedného dňa na druhý a spoločnosť, ani ekonomika sa nemôžu tomuto procesu obnovy prispôsobiť okamžite. Napriek tomu si myslím, že viaceré krajiny, ako je Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Poľsko, ak mám spomenúť aspoň niektoré, zaznamenávajú rýchly pokrok smerom k modernizácii svojich ekonomických infraštruktúr a politického Ako som už spomenul, na budúcnosť Európy sa pozerám s optimizmom. Aj v minulosti sa Európa v ťažkých časoch vždy vedela znovu sformovať. Je predsa veľmi pozoruhodné, že krajiny ako Francúzsko a Nemecko, ktoré po celé stáročia zvádzali vojny, sú dnes zjednotené v rámci združenia, ktoré predstavuje Európska únia. To nám dáva nádej, že stará Európa, tak západná ako aj východná, vie využiť svoju históriu a rozdiely a vytvoriť novú sociálnu paradigmu, ktorá by mohla slúžiť ako model aj pre ostatné krajiny. Pokiaľ ide o záver tisícročia, hoci nie som vyznávačom milénia, nové tisícročie vidím ako šancu pre ľudstvo a svet, aby mohol prosperovať a žiť v mieri. Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2000 za Medzinárodný rok kultúry mieru. Ako často hovorím, musíme vedieť prejsť od kultúry vojny ku kultúre mieru. Bude si to vyžadovať nadľudské úsilie, ale my v UNESCO na tom tvrdo pracujeme. Podarí sa to do roku 2010? Dúfam, že áno. V každom prípade to však bude dlhodobý proces, ktorý si vyžiada mobilizáciu všetkých mužov a žien dobrej vôle.
