Vďaka náletom škody vyše 30 miliárd USD Viedeň/Belehrad/Washington (TASR) - Generáli NATO si nedávajú servítku pred ústa, keď hovoria o škodách, ktoré spôsobili útoky bombardérov aliancie na ciele v Juhoslávii. Doterajší predseda vojenského výboru NATO nemecký generál Klaus Naumann dal juhoslovanskej spoločnosti vážny podnet na premýšľanie, keď oznámil, že krajina sa zásluhou vojnového konfliktu prepadla o 50 rokov späť, informoval včera denník Die Presse. Vrchný veliteľ NATO v Európe, americký generál Wesley Clark varoval tento týždeň Slobodana Miloševiča, že Juhoslávia môže skončiť ešte horšie. Doteraz spôsobili bomby NATO rozsiahle škody celej hospodárskej infraštruktúre krajiny. Stačí spomenúť zničenie mostov cez Dunaj a blokádu dunajskej vodnej cesty, zničenie ropných rafinérií v Novom Sade a Pančeve pri Belehrade, zbombardovanie veľkých strojárskych podnikov v Kragujevaci, Kruševaci a Belehrade, továrne na výrobu cigariet v meste Niš a zničenie množstva fabrík z odvetvia ľahkého priemyslu. Pred začiatkom útokov bolo v Juhoslávii bez práce 25 percent obyvateľstva. Podľa mienky nezávislých juhoslovanských ekonómov dosiahla nezamestnanosť v krajine momentálne 50 percent. Podľa názoru západných expertov sa doterajšie vojnové škody v JZR odhadujú na 2530 miliárd USD, Belehrad hovorí dokonca o 100 miliardách dolárov. Hospodárstvo však ešte funguje, pretože krajina sa preorientovala na vojnový režim. Znamená to pevne stanovené ceny, odvádzanie vojnovej dane, racionalizáciu v rozdeľovaní pohonných látok, pokles zahraničného obchodu a to, že v JZR prakticky neexistuje čierny trh. Celý rad legislatívnych dokumentov prehodnotili v stredu členovia americkej Snemovne reprezentantov v rámci rozpravy o vzdušných úderoch NATO proti Juhoslávii. Poslanci snemovne väčšinou hlasov (289 proti 140) odmietli rezolúciu vyzývajúcu na stiahnutie amerických jednotiek, ktoré sa podieľajú na operáciách NATO. Takmer jednohlasne zamietli poslanci aj návrh vyhlásenia vojny Juhoslávii. Za návrh hlasoval jeden zástupca republikánov a jeden zástupca demokratov. Prezident Bill Clinton v stredu večer po svojom stretnutí s delegáciou Kongresu zahlásil zintenzívnenie leteckej kampane proti JZR. Vojenské operácie aliancie proti cieľom v Juhoslávii pokračovali 36. dňom. Štyridsaťšesť lietadiel, šesť vrtuľníkov, osem bezpilotových lietadiel a 182 rakiet zostrelila armáda JZR od začiatku vojenských operácií NATO v Juhoslávii, potvrdil pre provládny srbský denník Politika náčelník hlavného štábu juhoslovanských ozbrojených síl generál Dragoljub Ojdanič. NATO však dovčera priznalo stratu jedného neviditeľného amerického bombardéra typu F-117 a niekoľkých bezpilotových lietadiel. Séria 11 silných výbuchov otriasla v noci navčera centrom Belehradu. Cieľom útokov sa stali štvrte Topcider, Kosutnjak i Banjicy. V týchto štvrtiach je niekoľko kasární juhoslovanskej armády. Jeden výbuch hlásili v stredu večer aj z okolia Surdulice. Lietadlá aliancie zaútočili včera na letisko neďaleko čiernohorskej Podgorice. Hovorca aliancie Jamie Shea to zdôvodnil tým, že podgorické letisko predstavuje priamu hrozbu pre sily NATO v Albánsku. Vzdušné sily armády JZR na toto letisko presunuli lietadlá z vojenských letísk v Srbsku. Terčom útokov sa včera stali vojenské lietadlá, radarové systémy, riadiace veže, hangáre a sklady paliva. Stroje aliancie zničili niekoľko juhoslovanských lietadiel na zemi, keď z 30 náletov iba jeden nebol úspešný. Základňu pri Podgorici využívali aj armádne vrtuľníky na akcie proti separatistom UCK. Útoky aliancie si v stredu vyžiadali aj prvé obete v Čiernej Hore. Pri bombardovaní zahynula jedna žena a traja ľudia utrpeli zranenia. Aliancia včera potvrdila, že ich strela v noci navčera omylom dopadla na bulharskú metropolu Sofia. Podľa hovorcu NATO Jamieho Shea sa strela vychýlila z kurzu. Zásah si nevyžiadal zranenia. Sofia leží asi 60 kilometrov od juhoslovanských hraníc a Bulharsko nedalo výslovné povolenie na otvorenie vzdušného priestoru lietadlám NATO. Ruské ministerstvo zahraničných vecí včera vyjadrilo extrémne znepokojenie nad skutočnosťou, že čoraz viac rakiet Severoatlantickej aliancie vychýlením sa z kurzu a minutím cieľa spôsobilo škody krajinám susediacim s Juhosláviou. Vo vyhlásení, ktoré vydalo ruské ministerstvo krátko nato, ako aliancia potvrdila, že jedna z jej striel zasiahla dom v Sofii, sa konštatuje, že tieto čoraz častejšie sa opakujúce incidenty môžu nakoniec vyústiť do katastrofy. "Systematické, takzvané náhodné pristátie rakiet NATO na území susedných krajín je dôvodom k najvážnejšiemu znepokojeniu," vyhlásilo ruské ministerstvo. "Okruh krajín, ktoré mali do činenia so zblúdilou strelou NATO, sa čoraz viac rozširuje... Minulú noc sa k Macedónsku a Albánsku pridalo už aj Bulharsko." Ruské ministerstvo v tejto súvislosti zvýšilo spektrum potenciálnych oblastí zasiahnutých zblúdenými strelami NATO dokonca na jadrový reaktor v Juhoslávii, ktorý by sa rovnako ako teraz susedné krajiny mohol stať terčom rakiet míňajúcich svoj cieľ. "Čo sa ešte musí stať, aby sa skončila táto séria `omylom vypálených striel'?," pýta sa v tejto súvislosti Rusko. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň odsúdilo prípad zblúdilej strely, ktorá v utorok omylom dopadla na mesto Surdulica a pripravila tak o život najmenej 16 osôb, najmä žien a detí.
