Hospodársky denník
USD41,981 Sk
EUR45,107 Sk
CHF28,261 Sk
CZK1,173 Sk
  Utorok  6.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budeme bezvýznamnou krajinou?


Komentuje Eleonóra Bujačková
Odborníci z praxe varujú, že sa v dôsledku doterajších prístupov štátu k vzdelávaniu budeme čoskoro iba „prizerať“ tým, čo čosi vedia. Ľudia na Západe sú totiž stále viac a viac nútení dopĺňať si vedomosti bez ohľadu na vek - inak skončia na dlažbe. To, že niekto získal diplom pred rokmi, vôbec nie je zárukou, že vie. Informácie dnes totiž rýchlo starnú. Adam Smith v Bohatstve národov napísal, že sú dva vnútorné faktory hospodárskeho úspechu: podiel ekonomicky činných ľudí v a fortieľ, s ktorým je práca vykonávaná. Dnes ide o to isté - ľudia, ktorí prácu profesionálne nevykonávajú, ju v globálnom hospodárstve už nenájdu. Všetky ponovembrové vlády viac či menej tvrdili, že za vzdelanie si zodpovedá každý sám, že záleží iba od neho a štát má mať v tomto minimálne slovo. Ibaže svet sa mení. V dôsledku rozvoja komunikačných technológií sa rušia vzdialenosti a pre firmy je jednoduché zakladať továrne v iných krajinách sveta. Dnes asi nikto presne nevie, akým spôsobom sa bude ekonomika vo svete ďalej rozvíjať. Jedno je však isté, že prežijú iba krajiny so vzdelaným obyvateľstvom, schopným komunikovať bez ohľadu na vzdialenosti. Sociológovia upozorňujú, že pre štát nebude ani také dôležité, či vládne pravica alebo ľavica, ale ako krajina dokáže prenikať na medzinárodných obchodných trhoch. Preto sú pre krajinu oveľa významnejšie ľudské zdroje ako napríklad zdroje prírodné. Čím je národ gramotnejší, teda vie nielen čítať a písať, tým väčšiu šancu má obstáť v svetovej ekonomickej konkurencii. Mladí ľudia budú v novej ekonomickej situácii meniť počas svojho života viackrát profesiu. Ako zdôraznil minister školstva Milan Ftáčnik, stojíme na hranici nového vzdelávacieho veku, keď vzdelávanie je kľúčom k prosperite. Aj preto v mnohých západoeurópskych štátoch vlády podporujú školstvo miliónovými sumami. Žiaľ, u nás rozpočtová kapitola je pre rezort priveľmi skromná. Vzdelávanie sa musí stať prioritou vlády, nielen slovne. Štát musí povedať čo chce, ktoré odbory sú pre jeho ďalší rozvoj rozhodujúce. Ide aj o to, ako rozvíjať ľudské zdroje aj potom, keď človek opustí školu. K vzdelávaniu sa múdra vláda neotočí chrbtom. Pokiaľ sa nezmení praktický prístup k školstvu, zostaneme malou, tranzitnou krajinou, s lacnou pracovnou silou, bez väčšieho ekonomického významu - hoci sme uprostred Európy.

Amsterdamdážď15
Aténypolooblačno18
Belehradpolooblačno16
Berlínzamračené16
Bratislavaveľká oblačnosť16
Bruseldážď14
Budapešťoblačno17
Bukurešťpolooblačno19
Frankfurtoblačno16
Helsinkizamračené3
Istanbuloblačno15
Kodaňdážď13
Kyjevoblačno14
Lisabonslnečno29
Londýnprehánky14
Madridpolooblačno26
Milánoslnčeno24
Moskvazamračené4
Oslodážď8
Parížveľká oblačnosť16
Prahazamračené14
Rímslnečno24
Sofiaoblačno17
Štokholmoblačno7
Varšavaveľká oblačnosť13
Viedeňoblačno15
Záhrebpolojasno19
Ženevaoblačno16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.