|
|
||||||||||||||||
| Utorok 6.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rast sadzby, objem otáznyBude zvýšenie DPH naozaj prínosom pre rozpočet? Pred niekoľkými dňami prerokovala vláda Štatistickú správu o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 1998 a prognózu vývoja na prvý polrok 1999. Podľa štatistických výsledkov bežné príjmy konečných spotrebiteľov a drobných podnikateľov v minulom roku predstavovali 569,2 mld. Sk, v tom pracovné príjmy boli 392 mld. Sk, sociálne 99,7 mld. Sk a ostatné 77,5 mld. Sk. Bežné výdavky konečných spotrebiteľov a drobných podnikateľov boli štruktúrované takto: konečná spotreba 360,1 mld. Sk, iným sektorom 162,0 mld. Sk a hrubé úspory 47,1 mld. Sk. Skreslené údaje Aj keď údaje v štruktúre výdavkov sektora domácností naznačujú, že parametre ekonomiky SR v tejto oblasti (výdavky na konečnú spotrebu z celkových výdavkov) sú porovnateľné a dosahujú úroveň bežnú vo vyspelých krajinách (66,6 %,), výsledky sú jednoznačne nepriaznivé, ak porovnáme výdavky sektora domácností na konečnú spotrebu k HDP. Tie ukazujú na veľmi nízku spotrebu sektora domácností, a to 50,2 % z HDP v bežných cenách a 49,2 % konečnej spotreby domácnosti z HDP v stálych cenách. Vo vyspelých krajinách toto percento dosahuje hodnotu až 68 %. Skrytá ekonomika Druhým ekonomickým ukazovateľom je úroveň spotrebiteľských cien, ktoré podľa citovanej správy vykazujú pozitívny trend aj v porovnaní s vývojom iných krajín. Index spotrebiteľských cien medzi rokmi 1998 a 1997 bol v SR 106,7, ČR 110,7, Maďarsku 111,3 (4. kvartál) a Poľsku 111,8. Tieto údaje nie sú úplné, pretože nezachytávajú údaje skrytej ekonomiky v neformálnom sektore (zámerne neregistrované trhové aktivity). Podľa prieskumov Infostatu a ŠÚ SR je odhad celkových výdavkov domácností na nákup tovarov a služieb v skrytej ekonomike asi 21,5 mld. Sk (1997) a v roku 1998 iba úplatky za služby verejného sektora odhadli na 2,75 mld. Sk. Súčasná teória štatistiky definuje, že ak pred úradnými orgánmi skrývaná legálna výroba má povahu prirážky k cene tovaru či služby (ak ich rozsah je významný), považujú sa za súčasť ceny. To znamená, že po očistení, čiže doplnení, by spotrebiteľské ceny boli vyššie, a aj hodnotenie SR by malo v porovnaní s inými krajinami už horšie postavenie. DPH proti prúdu Rovnako dôležitým argumentom, ktorý upozorňuje na potrebu koncepčného postoja, je prehodnotenie daňovej politiky priamych a nepriamych daní. Pre vyspelé ekonomiky je charakteristické, že hlavným zdrojom príjmov vlády sú priame dane. Čím je krajina na vyššom stupni, tým väčší podiel príjmov vlády pochádza z priamych daní. DPH je daň nepriama. Makroekonomické ukazovatele podľa Štatistického úradu SR dokumentujú, že hospodárska politika vlády SR by mala podporovať v sektore domácností trend zvyšovania propenzity (sklon) k spotrebe, a nie naopak. V tomto kontexte treba vidieť aj sociálnu sféru, podporovať zvýšenie trendu v objeme pracovných príjmov, a nie naopak. Aj váhu negatívnych dôsledkov skrytej ekonomiky znáša či odráža sa predovšetkým v sektore domácností. Preto osvetlenie uvedených dvoch makroekonomických ukazovateľov konečnej spotreby domácností z HDP (hrubého domáceho produktu) a vývoja spotrebiteľských cien navodzujú otázku, či návrh opatrenia zvýšiť spodnú sadzbu DHP (dani z pridanej hodnoty) zo 6 na 10 % splní vytýčený cieľ odstránenie rizík v oblasti makrostabilizácie. Mladí v ofsajde Takéto opatrenie musí mať hodnoverne prepočítané vplyvy zmeny DPH na úroveň cien, teda na index cien spotrebiteľa. Odborné kruhy vedia, že ŠÚ SR v rámci systému národných účtov ESA pripravuje schémy (input-output tabuľky), ktoré sú základom pre výpočty efektov zmien DPH. Medzi prioritné prepočty patrí komplexná problematika bytovej výstavby a bývania. Citovaná štatistická správa uvádza pokles stavebnej výroby (96,5), možno očakávať, že návrh opatrenia zvýšiť sadzby DPH na 10 % bude mať negatívny dosah na ceny novej bytovej výstavby, a teda negatívne ovplyvní získanie bytu pre mladé rodiny. Výpočty na báze koša výrobkov nie sú postačujúce. Iba odborné stanovisko, iba na báze exaktných výpočtov možno pristúpiť k takémuto plošnému zásahu do daňovej politiky. Ing. TATIANA LETKOVÁ Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
