Neviete si poradiť? Faxujte na číslo: 07/6381 0413 alebo píšte na adresu redakcie Na otázky čitateľov odpovedá Ing. Jana Zátopková Naša akciová spoločnosť vyplatila vo februári 1998 členom štatutárnych orgánov odmenu na základe dohody o pracovnej činnosti (v jednom prípade vo výške 2500 Sk a v druhom prípade vo výške 6500 Sk). Ako sme mali tieto príjmy zdaniť? V prvom prípade, po odpočítaní 3,7 % na zdravotné poistenie sme uplatnili 10 % daň a v druhom prípade, po rovnakom odpočte, sme aplikovali 15 % preddavok na daň. Je na škodu veci, že nepíšete, či ide o vlastných alebo cudzích zamestnancov. Uvedený postup platí v prípade, ak ide o tzv. cudzích zamestnancov s tým, že príjem vo výške 6500 Sk sa po odpočítaní 3,7 % na zdravotné poistenie a zaokrúhlení na celé stovky Sk nahor, zdaní podľa tzv. mesačnej daňovej tabuľky (15 % sadzba dane platí len do mesačného čiastkového základu dane 5000 Sk). Ďalej sme predpokladali, že v prvom prípade odpočet 3,7 % na povinné zdravotné poistenie ste počítali z minimálneho vymeriavacieho základu (t. j. zo sumy 3000 Sk) a že išlo o odmenu za výkon funkcie člena príslušného orgánu. Ak by išlo o vlastných zamestnancov, museli by ste tieto príjmy, (resp. jednotlivé čiastkové základy dane) spočítať a príjem zdaniť z úhrnu príjmov vyplatených v príslušnom kalendárnom mesiaci. Nebolo by možné aplikovať 10 % sadzbu dane a príjem zdaniť oddelene od ostatnej mzdy. Jednotlivé druhy príjmov zo závislej činnosti by pritom tvorili samostatný vymeriavací základ na predmetné zdravotné poistenie. Ďalšou možnosťou by bolo vyplatiť a zdaniť tento príjem ako jednorazovú mzdu (ak má takýto charakter, t. j. ak ide o nepravidelne alebo jednorazovo vyplatený príjem). V takomto prípade by sa po odpočítaní zdravotného poistného aplikovala pri zdanení ročná sadzba dane. Išlo by však stále o preddavok na daň. Ak občan poskytol pôžičku spoločnosti s ručením obmedzeným, je firma povinná vyplatiť mu úroky z pôžičky i v prípade, ak ich nežiada? Ak občan poskytol pôžičku spoločnosti v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 657 a 658), nie je potrebné úroky vyplatiť. Z § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, t. j. nie je potrebné ich dohodnúť. Predpokladáme, že sa postupovalo podľa tejto právnej normy a nie podľa Obchodného zákonníka. Uvedené uvádzame z toho hľadiska, že podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V nadväznosti na to je podľa § 502 Obchodného zákonníka dlžník povinný platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak by neboli úroky takto určené, je podľa tohto ustanovenia dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Obchodný zákonník pamätá i na prípady, ak sú pochybnosti pri určení výšky týchto úrokov. V takomto prípade sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Ak si manželka uplatňovala u svojho zamestnávateľa odpočet na deti päť mesiacov v roku 1998 a potom bola evidovaná na úrade práce, mohol si ich za zvyšok roka uplatniť manžel v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za rok 1998? Mzdárka mu to odmietla vykonať. Môže napraviť ročné zúčtovanie? Uvedený postup je plne v súlade s § 15 ods. 6 a 7 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak sa mzdárka v tomto prípade pomýlila, nič nie je stratené. Je povinná chybu napraviť. Preplatok na dani je povinná vrátiť manželovi v trojročnej zákonnej lehote (§ 40j ods. 1 cit. zákona). Predpokladom však je, že manžel si v zákonnej lehote tento nárok uplatnil. To znamená, že podľa § 40g ods. 4 cit. zákona môže zamestnávateľ prihliadnuť na rozhodujúce skutočnosti (na uznanie nezdaniteľných častí základu dane) dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za rok 1998 v prípade, ak ich zamestnanec preukázal najneskôr do 15. februára 1999. Stačí, ak tieto skutočnosti uviedol v uvedenom termíne vo vyhlásení k ročnému zúčtovaniu s preukázaním potrebných skutočností (napr. preukázaním potvrdení o návšteve školy, ak ide o plnoleté dieťa atď.). Zamestnanec inej firmy je u mňa zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s mesačnou odmenou 3000 Sk. Odpočítateľné časti základu dane si neuplatňuje. Odmenu vyplatíme po troch mesiacoch naraz v celkovej výške 9000 Sk. Môžem ju zdaniť osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov? Nie, uvedené nie je možné. Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné 10-percentnú osobitnú sadzbu dane uplatniť v prípade, ak úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne sumu 3000 Sk (nehovoríme o ďalších podmienkach, ako je druh príjmu, vedľajší zamestnávateľ atď. Úhrn príjmov v tomto prípade je 9000 Sk, t. j. základná podmienka splnená nie je. Uvedené ustanovenie zákona nič nehovorí o možnosti rozložiť príjem na účely takéhoto spôsobu zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Tzv. rozloženie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov na účely výhodnejšieho zdanenia je možné aplikovať len v prípade uvedenom v § 40f ods. 3 cit. zákona. Keďže do tzv. zdaniteľnej mzdy, ktorá bola vyplatená naraz za viac kalendárnych mesiacov sa nepočítajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 cit. zákona, ako vyplýva z § 40f ods. 1, vami uvedený príjem takto posúdiť nemožno. Príjem zo závislej činnosti vyplatený naraz za viac mesiacov je možné rozložiť len v prípade jeho preddavkového zdanenia (podľa mesačnej daňovej tabuľky).
|
Amsterdam | dážď | 15 |
Atény | polooblačno | 18 |
Belehrad | polooblačno | 16 |
Berlín | zamračené | 16 |
Bratislava | veľká oblačnosť | 16 |
Brusel | dážď | 14 |
Budapešť | oblačno | 17 |
Bukurešť | polooblačno | 19 |
Frankfurt | oblačno | 16 |
Helsinki | zamračené | 3 |
Istanbul | oblačno | 15 |
Kodaň | dážď | 13 |
Kyjev | oblačno | 14 |
Lisabon | slnečno | 29 |
Londýn | prehánky | 14 |
Madrid | polooblačno | 26 |
Miláno | slnčeno | 24 |
Moskva | zamračené | 4 |
Oslo | dážď | 8 |
Paríž | veľká oblačnosť | 16 |
Praha | zamračené | 14 |
Rím | slnečno | 24 |
Sofia | oblačno | 17 |
Štokholm | oblačno | 7 |
Varšava | veľká oblačnosť | 13 |
Viedeň | oblačno | 15 |
Záhreb | polojasno | 19 |
Ženeva | oblačno | 16 |
|
|
|