Hospodársky denník
USD41,981 Sk
EUR45,107 Sk
CHF28,261 Sk
CZK1,173 Sk
  Utorok  6.Apríla 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Neviete si poradiť?


Faxujte na číslo: 07/6381 0413 alebo píšte na adresu redakcie Na otázky čitateľov odpovedá Ing. Jana Zátopková
Naša akciová spoločnosť vyplatila vo februári 1998 členom štatutárnych orgánov odmenu na základe dohody o pracovnej činnosti (v jednom prípade vo výške 2500 Sk a v druhom prípade vo výške 6500 Sk). Ako sme mali tieto príjmy zdaniť? V prvom prípade, po odpočítaní 3,7 % na zdravotné poistenie sme uplatnili 10 % daň a v druhom prípade, po rovnakom odpočte, sme aplikovali 15 % preddavok na daň. Je na škodu veci, že nepíšete, či ide o vlastných alebo cudzích zamestnancov. Uvedený postup platí v prípade, ak ide o tzv. cudzích zamestnancov s tým, že príjem vo výške 6500 Sk sa po odpočítaní 3,7 % na zdravotné poistenie a zaokrúhlení na celé stovky Sk nahor, zdaní podľa tzv. mesačnej daňovej tabuľky (15 % sadzba dane platí len do „mesačného“ čiastkového základu dane 5000 Sk). Ďalej sme predpokladali, že v prvom prípade „odpočet“ 3,7 % na povinné zdravotné poistenie ste počítali z minimálneho vymeriavacieho základu (t. j. zo sumy 3000 Sk) a že išlo o odmenu za výkon funkcie člena príslušného orgánu. Ak by išlo o vlastných zamestnancov, museli by ste tieto príjmy, (resp. jednotlivé čiastkové základy dane) spočítať a príjem zdaniť z úhrnu príjmov vyplatených v príslušnom kalendárnom mesiaci. Nebolo by možné aplikovať 10 % sadzbu dane a príjem zdaniť oddelene od ostatnej mzdy. Jednotlivé druhy príjmov zo závislej činnosti by pritom tvorili samostatný vymeriavací základ na predmetné zdravotné poistenie. Ďalšou možnosťou by bolo vyplatiť a zdaniť tento príjem ako jednorazovú mzdu (ak má takýto charakter, t. j. ak ide o nepravidelne alebo jednorazovo vyplatený príjem). V takomto prípade by sa po odpočítaní zdravotného poistného aplikovala pri zdanení ročná sadzba dane. Išlo by však stále o preddavok na daň. Ak občan poskytol pôžičku spoločnosti s ručením obmedzeným, je firma povinná vyplatiť mu úroky z pôžičky i v prípade, ak ich nežiada? Ak občan poskytol pôžičku spoločnosti v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 657 a 658), nie je potrebné úroky vyplatiť. Z § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, t. j. nie je potrebné ich dohodnúť. Predpokladáme, že sa postupovalo podľa tejto právnej normy a nie podľa Obchodného zákonníka. Uvedené uvádzame z toho hľadiska, že podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V nadväznosti na to je podľa § 502 Obchodného zákonníka dlžník povinný platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak by neboli úroky takto určené, je podľa tohto ustanovenia dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Obchodný zákonník pamätá i na prípady, ak sú pochybnosti pri určení výšky týchto úrokov. V takomto prípade sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Ak si manželka uplatňovala u svojho zamestnávateľa odpočet na deti päť mesiacov v roku 1998 a potom bola evidovaná na úrade práce, mohol si ich za zvyšok roka uplatniť manžel v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov za rok 1998? Mzdárka mu to odmietla vykonať. Môže napraviť ročné zúčtovanie? Uvedený postup je plne v súlade s § 15 ods. 6 a 7 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak sa „mzdárka“ v tomto prípade pomýlila, nič nie je stratené. Je povinná chybu napraviť. Preplatok na dani je povinná vrátiť manželovi v trojročnej zákonnej lehote (§ 40j ods. 1 cit. zákona). Predpokladom však je, že manžel si v zákonnej lehote tento nárok uplatnil. To znamená, že podľa § 40g ods. 4 cit. zákona môže zamestnávateľ prihliadnuť na rozhodujúce skutočnosti (na uznanie nezdaniteľných častí základu dane) dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za rok 1998 v prípade, ak ich zamestnanec preukázal najneskôr do 15. februára 1999. Stačí, ak tieto skutočnosti uviedol v uvedenom termíne vo vyhlásení k ročnému zúčtovaniu s preukázaním potrebných skutočností (napr. preukázaním potvrdení o návšteve školy, ak ide o plnoleté dieťa atď.). Zamestnanec inej firmy je u mňa zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s mesačnou odmenou 3000 Sk. Odpočítateľné časti základu dane si neuplatňuje. Odmenu vyplatíme po troch mesiacoch naraz v celkovej výške 9000 Sk. Môžem ju zdaniť osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov? Nie, uvedené nie je možné. Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné 10-percentnú osobitnú sadzbu dane uplatniť v prípade, ak úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne sumu 3000 Sk (nehovoríme o ďalších podmienkach, ako je druh príjmu, vedľajší zamestnávateľ atď. Úhrn príjmov v tomto prípade je 9000 Sk, t. j. základná podmienka splnená nie je. Uvedené ustanovenie zákona nič „nehovorí“ o možnosti rozložiť príjem na účely takéhoto spôsobu zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Tzv. rozloženie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov na účely výhodnejšieho zdanenia je možné aplikovať len v prípade uvedenom v § 40f ods. 3 cit. zákona. Keďže do tzv. zdaniteľnej mzdy, ktorá bola vyplatená naraz za viac kalendárnych mesiacov sa nepočítajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 cit. zákona, ako vyplýva z § 40f ods. 1, vami uvedený príjem takto posúdiť nemožno. Príjem zo závislej činnosti vyplatený naraz za viac mesiacov je možné rozložiť len v prípade jeho preddavkového zdanenia (podľa mesačnej daňovej tabuľky).

Amsterdamdážď15
Aténypolooblačno18
Belehradpolooblačno16
Berlínzamračené16
Bratislavaveľká oblačnosť16
Bruseldážď14
Budapešťoblačno17
Bukurešťpolooblačno19
Frankfurtoblačno16
Helsinkizamračené3
Istanbuloblačno15
Kodaňdážď13
Kyjevoblačno14
Lisabonslnečno29
Londýnprehánky14
Madridpolooblačno26
Milánoslnčeno24
Moskvazamračené4
Oslodážď8
Parížveľká oblačnosť16
Prahazamračené14
Rímslnečno24
Sofiaoblačno17
Štokholmoblačno7
Varšavaveľká oblačnosť13
Viedeňoblačno15
Záhrebpolojasno19
Ženevaoblačno16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.