Kontroverzná mierová misia Ibrahima Rugovy Belehrad, Washington (TASR) - Cez Veľkonočné sviatky pokračovalo tak bombardovanie vybraných cieľov v JZR, ako aj exodus utečencov z Kosova. V tejto fáze leteckých útokov sa NATO zjavne snaží zničiť dopravnú a energetickú infraštruktúru Juhoslávie. Terčom útokov sú však aj čisto hospodárske objekty, ako aj budovy velenia juhoslovanských ozbrojených zložiek. Podľa zdrojov aliancie by sa údery už v najbližších dňoch, ak to bude dovoľovať počasie, mali rozšíriť aj na srbské pozemné jednotky v Kosove. Podľa správ z rôznych zdrojov počet utečencov z Kosova sa vyšplhal na 380-tisíc. Pomôcť by im mali letecké mosty, prostredníctvom ktorých by sa mala dovážať humanitárna pomoc, ale aj evakuovať utečenci. Badať však aj diplomatickú snahu o hľadanie mierového riešenia. Podľa ruských zdrojov by sa už zajtra mala uskutočniť schôdza tzv. kontaktnej skupiny o Kosove a o niekoľko dní potom by sa mohli stretnúť aj krajiny G8. Belehrad zasa požiadal o zvolanie schôdze BR OSN. Okrem toho srbská televízia priniesla zábery zo stretnutia vicepremiéra JZR Nikolu Šainoviča s umierneným vodcom kosovských Albáncov Ibrahimom Rugovom. Obaja prisľúbili, že sa budú usilovať o návrat kosovských utečencov do ich domovov. Rugova sa včera vo svojom byte v Prištine ešte predtým za prítomnosti novinárov vrátane korešpondenta agentúry AFP stretol s veľvyslancom Ruska v Belehrade Jurijom Kotovom. Rugova požiadal Moskvu o sprostredkovanie v otázke jeho žiadosti adresovanej juhoslovanským úradom, aby mu povolili odcestovať do zahraničia. Spomenutý ruský diplomat údajne o tejto záležitosti už hovoril s vicepremiérom JZR Nikolom Šainovičom ktorý ho vraj ubezpečil o tom, že Rugova síce má zaručenú voľnosť pohybu, ale Belehrad sa obáva o jeho bezpečnosť. Rugova potvrdil, že vo štvrtok sa naozaj stretol s juhoslovanským prezidentom Miloševičom. Predstavitelia aliancie však pochybujú o Rugovových vyhláseniach, navyše sa domnievajú, že kosovský predák nemá slobodu. Myslím si, že budeme musieť vyčkať do skončenia tohto konfliktu, aby sme sa o Rugovovi dozvedeli všetky fakty, a preto by sme sa mali asi zdržať akéhokoľvek úsudku, vyhlásil hovorca aliancie Jamie Shea. Veľká Británia navyše včera oznámila juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, že o mierovej dohode o Kosove nemôže byť ani reči, pokiaľ sa nezvráti situácia okolo etnických čistiek v tejto juhosrbskej provincii. Operácia Spojenecká sila v noci navčera pokračovala 13. dňom. Podľa agentúry TANJUG a štátnej srbskej televízie rakety zasiahli terminál belehradského medzinárodného letiska Surčin a predmestie Rakovica, ako aj veliteľskú centrálu juhoslovanského letectva a protileteckej obrany, ktorá sa nachádza na severozápadnom belehradskom predmestí Zemun. Deň predtým terčom útokov NATO bola tepláreň na belehradskom predmestí, ako aj palivové sklady. Nad Obrenovacom sa údajne podarilo protileteckej obrane zostreliť dve nepriateľské rakety. Podľa očitých svedkov bolo zasiahnuté aj jedno lietadlo. RTS informovala o ohlušujúcom výbuchu vo východnej časti mesta Novi Sad, kde aliancia v predchádzajúcich dňoch zničila dva mosty cez rieku Dunaj. Lietadlá NATO zaútočili aj na ciele v kosovskom správnom stredisku Priština a jeho okolí, kde odznelo asi 30 mohutných explózií. Podľa agentúry Beta zásah dostal veľký sklad paliva a letisko Slatina pri Prištine. Útoky hlásili aj z Kosovskej Mitrovice, Stareho Trgu , Gnjilane (šesť výbuchov) a na kasárne v Raške (160 kilometrov južne od Belehradu). V regióne mesta Niš, asi 200 kilometrov južne od Belehradu bolo počuť najmenej desať výbuchov. Jedným z cieľov bola vojenská kasáreň v centre mesta, ako aj známa tabaková továreň. Počas nočných útokov bol zasiahnutý aj most cez rieku Ibar a železničná trať vedúca jej údolím. Príslušníci medzinárodných mierových síl v Bosne (SFOR) v nedeľu vo vzdialenosti asi 80 km východne od Sarajeva prerušili jediné železničné spojenie medzi obidvoma súčasťami JZR, Srbskom a Čiernou Horou. Podľa amerického generála Montgomeryho Meigsa vyhodili vojaci SFOR do povetria viacero častí železničnej trate, spájajúcej Belehrad s Podgoricou. Podľa vyjadrenia vojenského hovorcu NATO D. Wilbyho len čo sa počasie nad Balkánom trochu vyjasní, NATO začne organizovaný útok na poľné srbské vojská operujúce priamo v teréne. Zatiaľ sa podarilo uskutočniť len zopár individuálnych akcií. Ešte sme len začali. Len čo nám počasie trochu prialo, využili sme to a začali sme útočiť na poľné jednotky. Niekoľko z nich sme zasiahli, no to je ešte len začiatok. Myslím, že čoskoro uvidíte dobré výsledky, povedal D. Wilby. Spojené štáty vyšlú do Albánska 24 vrtuľníkov AH-64A Apache a 2000 vojakov, aby tak logisticky podporili rozšírenie leteckých operácií NATO. Oznámil to v noci navčera hovorca amerického ministerstva obrany Kenneth Bacon. Poprel však, že by sa spojenci pripravovali na nasadenie pozemných vojsk. Poskytne nám to väčšiu presnosť, schopnosť zásahu za každého počasia, povedal Bacon. Americký minister obrany William Cohen už podpísal rozkaz na vyslanie vrtuľníkov. Tie by mohli zo základne v Nemecku doraziť do oblasti za niekoľko dní. Nasadenie vrtuľníkov mala včera schváliť Rada NATO. Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) dnes oznámil, že z celkového počtu 120 000 kosovských utečencov usilujúcich sa dostať do Macedónska ešte 85 000 čaká v dvoch pohraničných zónach s Juhosláviou. Asi 65 000 je v oblasti Blace, 20 000 sa ich snaží dostať do oblasti Jazince, menej než 2000 je v Kumanove a zvyšok je roztrúsený po celom Macedónsku, informovala hovorkyňa kancelárie UNHCR v Skopje Paula Ghebiniová. Zdôraznila, že kľúčovou úlohou medzinárodných humanitárnych organizácií je dostať utečencov zo zeme nikoho (z pohraničných oblastí), kde nemajú žiadne prístrešie, ani stravu a sú odrezaní od akejkoľvek pomoci vrátane lekárskej. Albánsko prejavilo ochotu prijať stotisíc utečencov zo susedného Macedónska, v prípade, že mu medzinárodné spoločenstvo poskytne materiálne prostriedky. Celkový počet utečencov z Kosova sa odhaduje na 380-tisíc. Prvých kosovských utečencov z Macedónska očakávali v Turecku včera alebo dnes vďaka leteckému mostu, ktorý sa vytvorí medzi oboma krajinami, vyhlásil to včera v Ankare turecký predseda vlády Bülen Ecevit. Podľa B. Ecevita zabezpečí prepravu kosovských utečencov z Macedónska 12 tureckých lietadiel vyslaných špeciálne na tento účel. Turecký Červený kríž začal včera výstavbu tábora s kapacitou 20 000 osôb v provincii Kirlareli na hranici s Bulharskom. Ochotu prijať obmedzený počet utečencov prejavili aj ďalšie krajiny. Okrem toho včera pokračovala letecká doprava humanitárnej pomoci pre kosovských utečencov. Ruský minister pre mimoriadne situácie Sergej Šojgu včera informoval, že tento týždeň bude do Juhoslávie letecky a po zemi vypravená rozsiahla zásielka humanitárnej pomoci. Táto pomoc bude distribuovaná bez rozdielu všetkým obetiam kosovského konfliktu. Vzhľadom na eskaláciu ozbrojeného konfliktu v krízovej oblasti na Balkáne v piatok nová kosovská vláda politického vodcu Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Hashima Thaciho nariadila všeobecnú mobilizáciu všetkých Albáncov vo veku od 18 do 50 rokov, ktorí od soboty minulého týždňa z nepokojnej juhosrbskej provincie ušli na územie Albánska. Oznámila to albánska štátna televízia.
