Byty a bývanie - raster

Argumentáciou na základe cenového zákona kupujúci nedosiahne svoj cieľ, aby cena bola rovnaká pre pracovníkov Váhostavu, a. s., a pre ostatných nájomcov garáží. Nájomca garáže nemá podklady na dôkaz toho, či Váhostav, a. s., získal či nezískal bytový dom za nulovú alebo zostatkovú cenu a predajom garáže získava neprimeraný zisk podľa § 12 zákona o cenách. Ako sme už písali v odpovedi č. 764 zo 16. 10. 1998, tvorí sa cena garáží dohodou, o výške ceny rozhodujú len zmluvné strany, vlastník je oprávnený navrhnúť 100-percentnú zľavu ceny a kupujúci má právo cenu odmietnuť. V tomto prípade kupujúci má záujem na uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva, ale chce dosiahnuť, aby cena rovnakej garáže v tom istom dome bola rovnako vysoká. Môžem odporúčať aplikáciu ods. 4 § 16 zák. č. 183/1993 Z. z. v platnom znení za predpokladu, že sa všetci nájomcovia ostatných garáží a vlastníci bytov dohodnú. Podľa spomínaného odseku zákona má nájomca nebytového priestoru – garáž je nebytový priestor – právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva. Ak nájomca, vlastníci a nájomcovia bytov v dome odmietnu ponúkanú cenu, môže vlastník nebytového priestoru predať nebytový priestor do vlastníctva inej osoby len s predchádzajúcim súhlasom spoločenstva, resp. so súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Úspech takéhoto postupu bude teda závisieť od vzťahu vlastníkov bytov v dome k nájomcom garáží. Ing. Ella Zemanová