|
|
||||||||||||||||
| Streda 7.Apríla 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tlačiari sú odkázaní na exportO budúcnosti polygrafického priemyslu rozhodnú investície Boom slovenského polygrafického priemyslu zo začiatku 90. rokov sa skončil. Mnohí, ktorí videli v tomto odvetví možnosť rýchleho zbohatnutia, pochopili, že sa zmýlili. A tí, čo zatiaľ vytrvali? Situáciu hodnotia ako ťažkú a zložitú. Potvrdzuje sa, že slovenský trh je vzhľadom na existujúce polygrafické kapacity malý a nepostačujúci. Tlačiarne musia čoraz častejšie hľadať možnosti v exporte. Podmienkou sú však investície do moderných technológií, ktoré zaručia efektívnosť výroby. Limitujú ich stroje Investície v spoločnosti Polygraf print Prešov presiahli v minulom roku 100 mil. Sk. Vyše 40 mil. Sk investoval podnik do novej budovy a 60 mil. Sk použil na nákup moderných technológií, čím uzatvoril prvú etapu rozvoja spoločnosti. Technológiu sme kupovali na lízing. Hlavnú časť podnik splatí do roku 2000. V roku 2001 chceme do strojného vybavenia investovať ďalších 100 mil. Sk. Momentálne bankám splácame veľkú časť objemu výroby, takže sme investične obmedzení, vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Ing. Jozef Tarasovič. Od konca roku 1996 patrí 85 % spoločnosti Grafobalu Group a 15 % Polygrafike. Produktivita práce oproti roku 1997 stúpla o 50 %. V roku 1998 dosahovala 71 000 Sk mesačne, v tomto roku plánujú ročnú produktivitu zvýšiť na 1 mil. Sk. Ako však upozorňuje Ing. J. Tarasovič, v podniku stále majú limitujúce strojné zariadenia, na ktorých jednoducho nedokážu viac vyrobiť. Potrebujeme ďalšie technologické zmeny, aby sme mohli dosiahnuť potrebné parametre. Vo výrobe máme napríklad v dvojzmennej prevádzke tri stroje, ktoré obsluhujú dvaja ľudia. Okrem toho musí byť k nim na každú zmenu jeden údržbár, ktorý ich udržiava v chode. To je spolu 14 ľudí. To všetko by sme mohli nahradiť jediným strojom, ktorý bude obsluhovať jeden pracovník. Limitujú nás však finančné možnosti. Keď splácame 20 percent objemu výroby, už nemôžeme ďalej investovať. Okrem technologického zariadenia potrebujeme modernizovať aj kúrenie a celú energetiku, zdôrazňuje Ing. J. Tarasovič. Export východiskom? V roku 1997 dosiahla spoločnosť Polygraf print obrat 137 mil. Sk, v minulom roku 200 mil. Sk. Výkony v tomto roku by mali narásť na 240 mil. Sk. Spolu exportovali v minulom roku 60 % produkcie. Ak chceme prežiť tento rok, budeme musieť exportovať vyše 90 % produkcie, tvrdí Ing. J. Tarasovič. Na vnútorný trh v minulom roku dodal Polygraf print kalendáre za 20 mil. Sk a za 60 mil. Sk učebnice a telefónne zoznamy. V súvislosti so situáciou v rezorte je zaujímavé, že v tomto roku sa slovenské telefónne zoznamy okrem malej časti tlačia v Poľskej republike. Veľmi ťažko sa nám na východe republiky zháňajú zákazky, zdôrazňuje generálny riaditeľ. Nie sú také veľké vydavateľstvá. Tie malé vydávajú jednu, dve knihy ročne v náklade 2000 kusov. Takúto zákazku dokážeme vyrobiť, ak nepočítame prípravu za zmenu. Veľké vydavateľstvá sú v Bratislave, majú však k dispozícii dostatok tamojších kapacít, takže možnosti musíme hľadať aj inde. Výhodou prešovskej tlačiarne mal byť blízky ruský trh. Žiaľ, nefunguje. Aj my sme mali v Rusku pohľadávky, aj keď doteraz nám partneri ešte pomerne dobre platili. V minulom roku sme do Ruska vyviezli tovar v objeme 40 mil. Sk. Veríme, že sa tento trh dokáže postaviť na vlastné nohy. Kríza v Rusku trvá už dlho a konsolidácia pomerov nebude tak skoro. Zvyšok nášho exportu, v objeme približne 80 mil. Sk, smeruje hlavne do Nemecka, odtiaľ sa redistribuuje do mnohých krajín. Bibliu pre deti sme napríklad vyrábali v 13 jazykových mutáciách. Okrem iného sme ju robili pre celú Južnú Ameriku. Málo lukratívne knihy Prešovská tlačiareň v súčasnosti ešte stále nemá pokryté výrobné kapacity na tento rok. Podľa generálneho riaditeľa je hlavnou nevýhodou podniku to, že vyrába výsostne neperiodické publikácie: Iné tlačiarne sa podstatnou časťou svojich kapacít zameriavajú na periodiká. To je ich prvoradá zárobková činnosť. Knihy sú len doplnok, tvoria často len desať percent výroby. U nás však knihy predstavujú sto percent produkcie. Periodiká vytvárajú tlačiarňam akúsi podušku, stabilný zdroj príjmov. My sa na to nemôžeme spoliehať. Na periodiká ani nemáme technologické zariadenia, ale v budúcnosti sa možno aj my budeme orientovať týmto smerom, aby sme stabilizovali príjmy spoločnosti. Predaj kníh sa podľa Ing. J. Tarasoviča dostal do bludného kruhu: Knihy sú drahé, lebo sa málo predávajú. Vnútorné náklady na výrobu 2000 kusov kníh sú takmer rovnaké ako pri výrobe 5000 alebo dokonca 10 000 kusov. Potom sa však už výrazne znižuje cena výrobku. Lenže knihy sa nepredávajú, a preto nemôžu vychádzať vo veľkých nákladoch. Na Slovensku sa dokonca znížila hranica označenia bestselleru. Kým doteraz bol ako bestseller označovaný náklad 20 000 kusov, v súčasnosti už len 4000 kusov. Pri takom nízkom náklade sa cena znížiť nedá. Ako doplnil Ing. J. Tarasovič, ambíciou prešovskej tlačiarne je nájsť si veľkého a silného partnera v knižnej výrobe, pre ktorého bude zmluvne vyrábať. Na trhu však zatiaľ nepôsobíme dlho. A k veľkým vydavateľstvám sa musíme postupne prepracovať svojou kvalitou, dodal. Situácia v odvetví polygrafie je zlá. Odvetvie je náročné na technologické zariadenia a to si vyžaduje mohutné investície. V súčasnosti by sme potrebovali len jedno: Jasné a stabilné pravidlá hry, ktorým sa podnikatelia prispôsobia. Slovensko potrebuje politickú stabilitu a stabilitu v hospodárstve. Musíme mať istotu dlhodobejších istôt. Ak sa niečo dohodne, potrebujeme istotu, že to bude platiť aspoň počas trvania kontraktu. To čo najskôr potrebujeme od slovenskej vlády. Ostatné si vyriešime sami, uzavrel generálny riaditeľ Polygraf print Ing. Jozef Tarasovič. Veronika Fitzeková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
