„Štát a živnostníci sú partneri“

Aká je vaša úverová realita?
Vysoké úrokové sadzby, 200-percentné ručenie. Získanie úveru trvá niekedy pol až tri štvrte roka. S tým je spojených niekoľko problémov: napríklad končí platnosť listov vlastníctva na založený majetok, výrazne sa zmenia pomery na trhu a podobne. V tomto smere treba veľa napraviť. Súhlasím s tým, že na Slovensko treba dostať zahraničný kapitál, ale nie až za takých maximálne výhodných podmienok ako vyhlásila vláda, pričom na domácich podnikateľov zabúda. Aj ich treba podporiť. Zahraničný kapitál sem príde nie kvôli zníženým daniam, ale vtedy, ak tu bude ekonomicko-legislatívna a politická stabilita. Na Slovensku máme takmer 300-tisíc živnostníkov, malých a stredných podnikateľov a ich problémy treba riešiť prednostne. Veď tento stav, ktorý vznikal od roku 1990 až 1992, nikdy nič od štátu nepotreboval, len sa staral o to, aby si plnil svoje povinnosti – platil dane a zamestnal ľudí. Aj táto skutočnosť dáva námet na verejnú diskusiu: ak budú vytvorené dobré legislatívne podmienky na to, či už v sociálnej oblasti alebo v daňovej politike, každý živnostník zamestná ešte jedného človeka. A ak si uvedomíme, že živnostníkov je okolo 300-tisíc a nezamestnaných asi 400-tisíc, bol by to úspech. Lenže realita je iná. Pri dnešných podmienkach sa môže stať, že asi 10 až 15 % ohrozených živnostníkov vráti živnostenský list a rozšíria rady nezamestnaných. Je možné dnes na Slovensku začať podnikať z úveru ako živnostník? Nie.
Za akých podmienok považujete pre živnostníka úver za primeraný? Ak by sa to vrátilo do rokov 1991 až 1993, keď sa výška úrokov pohybovala na hranici 14 až 17 percent, bolo by to reálne. Alebo vyhovujúce sú podmienky, ktoré ponúka Záručná a rozvojová banka s ostatnými komerčnými bankami na základe spolupráce s nemeckou bankou, ktorá sem dala 50 miliónov mariek. Poskytujú úvery za 13,5-percentný úrok. Dnes pri 20- až 25-percentných úrokových sadzbách nie je možné utiahnuť živnosť a už vôbec nie začínať, zariaďovať sa. Malý a stredný podnikateľ si nemôže dať takú prirážku, aby pokryl všetky svoje náklady, zamestnával ľudí a ešte platil vysoký úrok. Jednoducho by tak nemohol konkurovať. Veď na to, aby za takýchto podmienok prežil, by potreboval pomaly 40- až 50-percentné obchodné rozpätie. Napríklad v stavebníctve, v službách a v obchode sa rozpätie pohybuje od 12 do 15 %. Tak o čom rozprávame? Dnes po odpočítaní nákladov živnostníkovi zo 100 korún zostane 8 až 10 korún. Ako je to v zahraničí? Napríklad v Nemecku?
Viem, že naraz sa všetko zmeniť nedá. V Nemecku má živnostenský stav tradíciu, je tam vážený, komunikuje sa s ním či už na mestskej, oblastnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni. Každý si uvedomuje, že bez malých a stredných podnikateľov dobrá ekonomika nie je možná. A vytvára im maximálne dobré podmienky. Objektívne treba povedať, že malí a strední podnikatelia v Nemecku, to je už tretia až šiesta generácia. Nie sú zaťažení úvermi, legislatíva je na podstatne lepšej úrovni, klient v banke je naozaj klientom a na daňový úrad prídu len vtedy, ak sa chcú poradiť o nejakom probléme. Aj to by sa u nás malo zmeniť. Živnostníci, malí a strední podnikatelia, musia chodiť na daňový úrad stále. Raz si vyzdvihnúť tlačivá, potom ich odovzdať, presvedčiť sa či je alebo nie je správne vyplnené... To sú detaily, ktoré znepríjemňujú život. Rokovaním s predstaviteľmi vlády sa snažíte na problémy poukazovať a navrhujete riešenie. S akými reakciami a argumentmi z ich strany sa stretávate? Súčasná vládna garnitúra hovorí o 15-miliardovom rozpočtovom deficite a nevie si predstaviť, že by sa sadzba dane v niektorých prípadoch znížila. Na Rade hospodárskej a sociálnej dohody som navrhoval upraviť jej výšku pre živnostníkov na 28 až 30 %. No nepochodil som. Vraj nie je možné vykryť takto vzniknuté manko rozpočtu. Podľa mňa je to však veľmi zjednodušený a krátkodobý pohľad. A kde je strednodobá stratégia rozvoja hospodárstva? Všetky opatrenia sú iba reštriktívne, každý chce naplniť štátnu pokladnicu hneď. Ale čo bude zajtra? To nikoho nezaujíma, že znížením sadzby by sa celkový objem odvodov mohol rozhýbaním podnikania aj zvýšiť. Ako teda hodnotíte túto komunikáciu?
Možno povedať, že je to - krok za krokom. Som vôbec rád, že dnes s nami niekto o týchto problémoch hovorí. Predchádzajúca vláda si na nás našla čas až vtedy, keď mala záujem podchytiť našu členskú základňu pred voľbami. Táto vláda dala návrh vládneho programu na širokú diskusiu. My sme ho pripomienkovali a žiadame o dialóg. Myslím si, že sa začal. Dnes je v zdvorilostnej rovine vypočutia si problémov. Ale už by sme už mali prejsť k riešeniu konkrétnych problémov. Na to treba, aby vláda a jednotlivé rezorty pochopili, že chceme pomôcť nielen sebe, ale aj tomuto štátu. Veď štát a živnostníci, to sú všade na svete partneri. Pokiaľ nebudeme finančne sebestační, pokiaľ nebudeme platiť všetky finančné odvody do štátnej pokladnice, ťažko bude toto hospodárstvo napredovať. Takisto bude veľmi ťažko vstupovať do Európskej únie. Je pekné povedať, že chceme ísť do EÚ, ale na to treba zvládnuť veľa vecí. Medzi iným dosiahnuť aj istú úroveň živnostenského stavu, lebo v opačnom prípade budeme pri voľnom pohybe práce, rozdielnej cenotvorbe pre vyspelé krajiny postrachom. Väčšina našich živnostníkov sa bude po otvorení možností voľného pohybu snažiť ísť za lepšími podmienkami. A z diskusií s predstaviteľmi nemeckých živnostníkov som vycítil, že sa tohto problému obávajú. Už ste rokovali s predstaviteľmi novej vlády a s akým výsledkom? Žiadame vytvorenie Rady vlády pre malé a stredné podnikanie, ktorá by mala byť poradným koordinačným orgánom pre túto činnosť. Minister hospodárstva s našim návrhom súhlasí, listom sme vyzvali premiéra a poslancov parlamentu, aby nás v tomto smere podporili. Pripravujeme štatút rady a chceme, aby náš návrh bol predložený do vlády. Chceme tak čiastočne kompenzovať predchádzajúce neúspechy v tejto inštitucionálnej oblasti. Nepodarilo sa nám získať štátneho tajomníka pre malé a stredné podnikanie, ani splnomocnenca pre malé a stredné podnikanie. Sú krajiny, napríklad Francúzsko, ktoré má ministerstvo pre malé a stredné podnikanie. Sú krajiny, kde majú svojich splnomocnencov, svojich štátnych tajomníkov, ktorí sa zaoberajú len touto oblasťou. Na Slovensku predsa už šiesty rok pôsobí Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tá vám nestačí? Hoci veľmi nemôže. Vidno to napríklad z predkladania správy o stave malého a stredného podnikania v SR. Robí sa to vždy s dvojročným omeškaním. Potom môžu pracovníci agentúry problémy už len konštatovať, ale nie navrhovať ich riešenie. Navyše podľa týchto správ sa malé a stredné podnikanie u nás úspešne rozvíja, darí sa mu... To je v rozpore s vašimi argumentmi. Boli sme pri vzniku národnej agentúry v roku 1994. Je to štátna organizácia. Žiadame jej čiastočnú reštrukturalizáciu. S omeškávaním správ o stave malého a stredného podnikania takisto nesúhlasím a vždy ich najviac pripomienkujeme. Ale zo strany predstaviteľov agentúry dostávame odpoveď, že naše argumenty sú veľmi kritické... Nerozumiem tomu, ale ak sa pozrieme na vec z ich strany, agentúra patrí organizačne pod ministerstvo hospodárstva. A riaditeľ agentúry predsa nepôjde proti vlastnému ministrovi. Preto sa naše pripomienky vždy vyškrtali alebo „zaobalili“. V tom je systém chorý. Agentúra alebo podobná inštitúcia by mala byť nezávislá. Myslím si, že štát vytvoril túto agentúru v podstate len preto, aby mal pre zahraničné agentúry v rámci EÚ partnera na preberanie a distribúciu finančných prostriedkov, ktoré nám poskytujú. Inak sa veľmi nestará do tvorby legislatívy, lebo by vlastne bola logickým oponentom vlády. Agentúra na pomoc podnikaniu by mala byť koncipovaná ináč, aj keď to, čo robí dnes, je už trochu lepšie ako v začiatkoch. Viac by sa mala zamerať napríklad na rozpracovanie profesijných predpisov a smerníc, ísť po problémoch malých a stredných podnikateľov a presadzovať ich. Na Slovensku je okolo 300-tisíc živnostníkov, ktorí pripadajú zhruba na 5 miliónov obyvateľov. Mohlo by ich byť viac? To nie je otázka počtu živnostníkov v pomere k počtu obyvateľov. Oni pracujú a konkurujú si v určitom priestore, v rámci určitého trhu. Ten rozhoduje. Z tohto pohľadu podľa mňa je počet živnostníkov primeraný našim podmienkam. Čiže to nie je otázka podmienok, ale otázka trhu. Ale akého? Pri súčasnej druhotnej platobnej neschopnosti firiem a vysokej nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch je značne deformovaný. Naše skúsenosti napríklad z Revúcej, Detvy a z Kysúc sú alarmujúce. Živnostníci, ktorí pôsobia v obchodoch a v službách úverujú nezamestnaných. Tí už nemajú ani na najzákladnejšie životné potreby, lebo dostávajú výplatu na dva, na trikrát alebo iba 60 percent. Teraz pred sviatkami alebo ešte pred Vianocami im živnostníci predávajú na dlh, ktorý v súčasnosti dosahuje 200- až 250-tisíc korún. Takže aký je to trh? Niekde živnosti chýbajú, inde ich je zasa prebytok.
Chýbajú v stavebníctve a v službách. Mali by byť lepšie podmienky na podnikanie v cestovnom ruchu. Z tých vyše 500 miliónov dolárov, ktoré minulý rok cestovný ruch priniesol do štátnej pokladnice, plynie až 80 percent od živnostníkov. Tých, ktorí majú malé penzióny a poskytujú súkromné služby. V niektorých oblastiach je však cítiť, že živnostníci si objednávku a klienta nevážia. Nie sú pohotoví pri vybavení, pričom argumentujú smiešnymi dôvodmi: raz im je neskoro prísť za klientom, inokedy im je zasa ďaleko alebo jednoducho sa „im nevyplatí“. Čo tak kritika do vlastných radov? Skutočne, trh služieb v niektorých oblastiach kvalitou zaostáva. Na jej zabezpečenie alebo udržiavanie na potrebnej úrovni nám chýbajú stavovské profesijné organizácie a cechy. Aká je napríklad situácia v súvislosti s predajom na trhoviskách? Tam vari každý z nás najčastejšie prichádza do styku so živnostníkmi – obchodníkmi. Zákon o trhovníctve hovorí o orgánoch, ktoré udeľujú tieto živnosti, kontrolujú ich a prípadne zasahujú do ich koncesie. Tento orgán navrhuje obecný, mestský alebo krajský a v ňom môžu byť zastúpené aj živnostenské stavovské a profesijné organizácie. Lenže, bohužiaľ, často sa stáva, že tie vôbec nie sú oslovené a nemajú tak možnosť zasahovať do procesu udeľovania živnostenských listov, do kontroly dodržiavania podmienok prevádzky, a teda nemôžu povedať, čo je a čo nie je kvalita. Udeľovanie obchodníckej živnosti sa tak stalo viac menej záležitosťou loby obecných alebo mestských komisií. Živnou pôdou pre takýto nezdravý vývoj na trhu je jedno slovíčko - môže - v zákone. Ako chcete riešiť vzniknutú situáciu?
Samozrejme, treba zmeniť zákon a ním zabezpečiť zastúpenie stavovských združení v orgánoch, ktoré rozhodujú o udelení živnostenského povolenia. Okrem toho v spoločnom slovensko-nemeckom projekte zabezpečujeme pre jednotlivé profesie akési vzorové smernice na fungovanie cechov, otázku kvality nevynímajúc. S ministrom školstva M. Ftáčnikom sme konzultovali spôsob nášho zapojenia sa do koncepcie vzdelávania v rámci stredných odborných učilíšť, kde by sme sa chceli podieľať na príprave návrhu zákona o majstrovských skúškach. Lebo dnes už nestačí len to, že niekto chce podnikať, má 18 rokov a je bezúhonný, aby dostal živnosť. Trh si dnes jednoznačne žiada kvalitu a našou snahou je zabezpečiť ju. Preto sa musí vzdelávať. Takže chceme uzákoniť majstrovskú skúšku. Tak, ako je to v iných krajinách. Ak to bude v zákone, potom predstavitelia jednotlivých profesií musia povedať, ako dlho a akým spôsobom sa na ňu treba pripravovať. Takáto majstrovská skúška je už druhý rok realitou v oblasti pekárstva a cukrárstva, pripravuje sa v odbore kúrenárov, kamenárov a strechárov. Bol som pri otváraní prvého ročníka pekárov. Prihlásilo sa tam 40 ľudí, absolvovalo ho 22. Ako hodnotili túto novú skúsenosť?
Mali určité obavy, čo im kurz prinesie, ale napokon boli radi, že ho absolvovali. Mnohému sa naučili. Či už z technológie, alebo aj z oblasti podnikateľskej stratégie. Spomenuli ste prípravu nového živnostenského zákona. Nie je možné vykonať potrebné zmeny rýchlejšie? Nový živnostenský zákon nevyhnutne potrebujeme. Veď ten súčasný je ešte federálny a nie je ani prispôsobený podmienkam samostatného Slovenska. No napriek tomu si vláda do svojho legislatívneho programu do roku 2002 tento zákon nezahrnula. Preto chceme túto otázku nastoliť prostredníctvom poslancov parlamentu. Je to nevyhnutné, pretože súčasný zákon má okrem nedostatkov, ktoré plodia každodenné spomínané problémy aj strategické medzery. Napríklad je anomália, že živnostenské úrady alebo oddelenia organizačne patria pod ministerstvo vnútra. Mali by byť začlenené pod ministerstvo hospodárstva, ktoré je autorom hospodárskej stratégie. Lebo ministerstvo vnútra iba vydá živnosť a o ďalší vývoj sa už nestará. A tak dochádza napríklad k tomu, že podnikateľ dostane živnostenský list, ktorý by mal byť jeho majetkom. Ale ak musí na nejaký čas prerušiť výkon živnosti, osvedčenie podľa zákona musí vrátiť a keď ho znovu prevezme, musí zaň zaplatiť 500-korunový poplatok. Malí a strední podnikatelia sú často kriminalizovaní. Ako by ste proti tomu argumentovali? Odmietam zovšeobecňovanie v tomto smere. Pri trestnom čine si každý všíma iba to, či bol páchateľom podnikateľ. Ale nik nepovie, či to bol lekár, inžinier alebo architekt. Okrem toho odmietame byť hádzaní do jedného „vreca“ s podnikavcami z roku 1989 až 1991, tzv. fakturantmi a ďalšími kriminálnikmi. Tí, ktorí prežili v podnikaní roky 1992 a 1993 a riadne plnia svoje povinnosti sú poctiví. Nehovorím, že aj medzi malými a strednými podnikateľmi sa nenájdu neseriózni ľudia alebo, že sa nestanú rôzne chyby. Ale nás nikto neučil podnikať, na všetko sme sami. V iných európskych krajinách sa živnosť dedí z pokolenia na pokolenie. Nová generácia živnostníkov v tom vyrastá. Okrem toho je tu ďalšia vec: ľudí naraz neprevychováme. Väčšina obyvateľov Slovenska podvedome žije ešte v akomsi postsocialistickom systéme. Často počúvame: my robíme na vás, živnostníkov. A ja odpovedám: nie, vy pracujete za výplatu a keď tvrdíte, že robíte na mňa, tak mi ju dajte. Už v takomto myslení ľudí je zakorenená kriminalizácia tých, ktorí podnikajú. Cesta na očistenie podnikateľského stavu vedie práve cez spomínané stavovské odborné organizácie, cez kvalitu. Veď tie spolu s odbornosťou ustrážia aj čestnosť v podnikaní. Kto podniká nečestne? Je to vari odborník vo svojom remesle, ktorému ide o to, aby bol odborne zdatný a ponúkal kvalitu? Nie je to taký človek, ktorý dostane živnostenské oprávnenie, pričom nik neskontroluje jeho odbornú zdatnosť a spôsobilosť. Peter Višváder